Paríž plní nádeje. Na ceste ku klimatickej dohode
Súhrnná hodnotiaca správa Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC) považuje globálne otepľovanie za nespochybniteľný fenomén a mnohé zo zmien pozorovaných od 50-tych rokov za bezprecedentné. Atmosféra a oceány sa ohrievajú, množstvo snehu a ľadovcov zmizlo, hladina morí stúpla a koncentrácia skleníkových plynov narástla.
Každá z posledných troch dekád bola výrazne teplejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca dekáda od roku 1850. V období rokov 1901 až 2010 stúpla hladina morí a oceánov o 19 cm a koncentrácia uhlíka, metánu a dusíka dosiahla bezprecedentné hodnoty za posledných najmenej 800 tisíc rokov najmä kvôli spaľovaniu fosílnych palív, priemyselnej aktivite, zmene využívania pôdy a odlesňovaniu. Množstvo jarného snehu na našej severnej pologuli sa neustále zmenšuje a navyše za posledných 20 rokov stratili Grónsko a Antarktída masy ľadovej pokrievky. V tomto smere Európska vedecká agentúra (ESA) zistila, že na Antarktíde sa každý rok, v období 2011 až 2014, roztopilo až 125 km³ ľadu.
Pokiaľ ide o zmenu klímy v našej krajine, vláda SR schválila 26. marca 2014 Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, z ktorej vyplýva, že za obdobie 1880 až 2011 sme na Slovensku pozorovali:
;
250 vedcov z 39 krajín združených v IPCC nepochybuje o vplyve človeka na zmeny klímy, ktorá bude samozrejme pokračovať so zvyšujúcim sa podielom skleníkových plynov v atmosfére. Čo je zároveň jasným signálom aj pre nami volených politikov, aby túto výzvu začali rozhodne riešiť. Ak chceme predísť environmentálnej katastrofe, ktorej hospodárske a sociálne dôsledky by museli znášať predovšetkým nasledujúce generácie, je nevyhnutné limitovať ohrievanie našej planéty do roku 2100 na úrovni max. 2 °C oproti pred industriálnej dobe (1850 – 1900). Na udržanie si aspoň 66% šance pre dosiahnutie tohto cieľa by už ľudstvo nemalo do atmosféry vypustiť viac ako 1000 Gt oxidu uhličitého. O tom, že „zajtra môže byť neskoro“ svedčí aj fakt, že pri súčasnom trende by sme daný limit mali prekročiť už v roku 2040!
66% šanca na udržanie globálneho otepľovania pod 2°C do roku 2100, zdroj: Súhrnná správa IPCC
Pokiaľ cieľ je jasný a podporuje ho drvivá väčšina štátov, spôsob ako sa k nemu dopracovať ešte dohodnutý nie je. Veľké nádeje sa vkladali do kodanského samitu OSN o klimatických zmenách (COP 15) v roku 2009, kde však politici zlyhali a žiadna záväzná dohoda limitujúca emisie CO₂ prijatá nebola. Týmto sa celá snaha o zmierňovanie a adaptáciu na zmeny klímy značne oslabuje. Niektoré krajiny či regióny síce prijímajú individuálne riešenia, no tie nie sú dostatočné. Problémom je práve roztrieštenosť, a tak zodpovednejší síce zavádzajú jednostranné spoplatňovanie emisií uhlíka, no zároveň tým ohrozujú konkurencieschopnosť svojho priemyslu. Navyše ináč vnímajú svoju pozíciu rozvojové krajiny, ktorých historický podiel na klimatických zmenách je samozrejme nižší, avšak ich súčasné napredovanie je omnoho rýchlejšie ako pri rozvinutých štátoch. Následkom nejednotnosti a pomalého postupu je hrozivý trend zvýšenia celosvetovej teploty v roku 2100 o mimoriadne nebezpečných 6 °C, čo zhodne predpovedajú medzinárodná energetická agentúra (IEA) či poradenská spoločnosť PwC. Takýto scenár by priniesol mnoho negatívnych dôsledkov – prehĺbenie nerovnomernej distribúcie zdrojov, sociálne nepokoje, problémy so zásobovaním, migrácia obyvateľstva, nedostatok pitnej vody, ohrozenie rastového potenciálu hospodárstva a potravinovej bezpečnosti, nezamestnanosť či zhoršenie zdravia.
Zdroj dát: Global Carbon Project
Ďalším pokusom, ktorý môže byť zároveň poslednou reálnou možnosťou ako dostať ľudstvo pri súčasných vedeckých poznatkoch na požadovanú „trajektóriu 2 °C“, bola konferencia OSN o klimatických zmenách (COP 21) v decemberi 2015 v Paríži. Celý svet upieral oči na politických lídrov, ktorí nakoniec prijali medzinárodnú klimatickú dohodu. Poukazujúc na dôležitosť problematiky a motivujúc štáty k zodpovednému prístupu, zvolal generálny sekretár OSN Ban Ki-moon koncom septembra 2014 klimatický samit v New Yorku, kde na úvod uviedol:
„Klimatické zmeny sú rozhodujúcou témou našej doby, charakterizujú našu súčasnosť a naša odpoveď určí našu budúcnosť. Aby sme to zvládli, všetci musíme priložiť ruku k dielu. Potrebujeme jasnú víziu. Ľudské, enviromentálne a finančné náklady klimatických zmien sa rýchlo stávajú neúnosnými. Nikdy doteraz sme nečelili takejto výzve, ale sme sa ani nestretli s takouto príležitosťou. Nízko-uhlíková a na klímu reagujúca budúcnosť bude lepšou budúcnosťou. Čistejšou. Zdravšou. Spravodlivejšou. Stabilnejšou. Nie pre niekoho, ale pre všetkých.“
Zároveň 74 štátov, 23 regiónov a miest a cez 1000 zástupcov biznisu (kompletný zoznam nájdete TU) podporilo iniciatívu Svetovej banky smerujúcej k spoplatneniu uhlíka v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Prakticky celá EÚ (až na Poľsko), ktorá už skôr zaviedla európsky systém obchodovania s uhlíkom (ETS), túto iniciatívu podporila. Dôležitým momentom je aj zapojenie Číny, ktorá je celosvetovým lídrom emisií CO₂. Férové ohodnotenie uhlíka je nevyhnutným krokom pri zmierňovaní dopadov klimatických zmien a zároveň prispeje k rozvoju nízko-uhlíkového hospodárstva.
Celosvetovo už 39 krajín a 23 samospráv zaviedlo či zvažuje implementovať určitú formu spoplatnenia uhlíka (napr.: uhlíkovú daň alebo schému obchodovania s uhlíkom).
Krajiny a samosprávy, ktoré zaviedli či plánujú zaviesť nejakú formu spoplatnenia uhlíka, zdroj: Svetová banka
Prirodzene na všetko sú potrebné finančné zdroje a rovnako je to aj s bojom proti klimatickým zmenám. Rozvojové krajiny, ktoré neboli začlenené do systému Kjótskeho protokolu sa zaviazali znižovať svoje emisie skleníkových plynov, za čo im bohatšie krajiny sľúbili poskytnúť finančnú a technickú pomoc. Po neúspešnej „Kodani“ sa teda rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť 30 miliárd USD v období 2010 – 2012 do „Fast start“ mechanizmu financovania, ktoré boli určené na (i) adaptáciu najzraniteľnejších krajín na už existujúce zmeny klímy, (ii) zmierňovanie jej budúcich dopadov a (iii) spomalenie odlesňovania. EÚ prijala globálny záväzok vo výške 7,2 miliárd EUR, v rámci čoho SR dobrovoľne, cez rôzne rozvojové projekty, napr.: v Keni, Sudáne či Srbsku, prispela sumou 9 miliónov EUR. Súčasťou Kodanského akordu bola tiež dohoda bohatších krajín na vytvorení Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal finančne pomôcť rozvojovým krajinám v ich boji proti klimatickým zmenám. Po berlínskej darcovskej konferencii (20.11.2014) prisľúbené, resp. potvrdené zdroje dosiahli 10,2 miliardy amerických dolárov.
| USA | 3 mld. USD |
| Japonsko | 1,5 mld. USD |
| Nemecko | 1 mld. USD |
| Francúzsko | 1 mld. USD |
| Švédsko | 581,2 mil. USD |
| Taliansko | 334,4 mil. USD |
| Kanada | 277 mil. USD |
| Nórsko | 257,9 mil. USD |
| Austrália | 186,9mil. USD |
| Španielsko | 160,5 mil. USD |
| Holandsko | 133,8 mil. USD |
| Južná Kórea | 100 mil. USD |
| Švajčiarsko | 100 mil. USD |
| Dánsko | 71,8 mil. USD |
| Rakúsko | 25 mil. USD |
| Mexiko | 10 mil. USD |
| Luxembursko | 6,8 mil. USD |
| Kolumbia | 6 mil. USD |
| Peru | 6 mil. USD |
| Česká republika | 5,3 mil. USD |
| Poľsko | 0,1 mil. USD |
Kodanský akord však nebol len o Zelenom klimatickom fonde, rozvinuté štáty sa totiž zaviazali k mobilizácii 100 mld. USD z verejných ako aj súkromných zdrojov každý rok do 2020. V tomto smere boli na klimatickom samite v New Yorku poskytnuté záväzky, aj z radov súkromného kapitálu či bánk, ktoré môžu pomôcť financovať boj proti klimatickým zmenám:
- EÚ sa zaviazala vyčleniť 3 mld. USD na zmierňujúce opatrenia rozvojových krajín v rokoch 2014 až 2020;
- Národné a regionálne rozvojové banky združené v medzinárodnom rozvojom finančnom klube (IDFC) deklarovali svoj zámer do konca roku 2015 navýšiť priame „zelené/klimatické“ financovanie na 100 mld. USD ročne;
- Vedúce komerčné banky oznámili plány na vydanie „zelených“ dlhopisov v hodnote 30 mld. USD do roku 2015;
- Koalícia inštitucionálnych investorov sa zaviazala do konca roku 2015 vyčleniť 100 mld. USD na dekarbonizáciu;
- Poisťovne sľúbili zdvojnásobiť svoje „zelené“ investície do konca roku 2015 na 84 mld. USD;
- Tri významné penzijné fondy z Európy a Severnej Ameriky ohlásili akceleráciu svojich nízko uhlíkových investícii do roku 2020 viac ako 31 mld. USD.
V decembri 2014 sa v peruánskej Lime uskutočnila už 20. klimatická konferencia, na ktorej boli predstavené prvé návrhy dlho očakávanej globálnej klimatickej dohody. Pre jej dosiahnutie bude rozhodujúce prekonanie rozdielneho vnímania zodpovednosti rozvojových a rozvinutých štátov za súčasný a budúci stav klímy. EÚ, Američania a Číňania už svoje záväzky predstavili. Až budúcnosť ukáže či sú dostatočne ambiciózne. Ľudstvo vkladá nádej do dlho očakávanej medzinárodnej klimatickej dohody prijatej na parížskej konferencii (COP21). Hoci ide len o začiatok celého procesu v boji proti klimatickým zmenám, nenechajme si ujsť túto fantastickú príležitosť a spoločne príjmime opatrenia, za ktoré nám planéta a nasledujúce generácie poďakujú!
