Pasívne a nulové domy – bývanie budúcnosti
Ekológia, vízia do budúcnosti, zdravé prostredie pre život a v neposlednom rade extrémne nízka cena za energie – taká je stručná charakteristika pasívnych resp. „nulových“ domov. Ak sa s týmito hodnotami stotožňujete, pouvažujte o bývaní v pasívnom dome.
Základnou charakteristikou pasívneho domu je spotreba energií nižšia ako 15 kWh/m² ročne. Extrémnym prípadom sú „nulové“ domy so spotrebou pod 5 kWh/m² ročne, prípadne aktívne domy, ktoré sú energeticky dokonca v pluse. Nakoľko si však vyžadujú mimoriadne vhodné podmienky a náročnejšie technické riešenia, v prípade aktívnych domov napríklad inštaláciu aspoň malej solárnej elektrárne, zatiaľ sa masovejšie nestavajú.
Charakteristika stavby
Základným rozdielom oproti nízkoenergetickým domom so spotrebou energie 15-50 kWh/m² ročne je pri pasívnych domoch nevyhnutnosť najúspornejších riešení aj navzdory vyšším nákladom na výstavbu. Ak sa rozhodnete pre bývanie v pasívnom dome majte na pamäti, že bývate v dome, ktorý je extrémne priateľský pre životné prostredie. Nakoľko Európska Únia, kvôli ochrane klímy, plánuje do budúcnosti tlačiť v prípade výstavby nových domov na spĺňanie pasívneho štandardu, ide tiež o bývanie v takzvanom “dome budúcnosti”.
Čo sa týka samotnej výstavby dôležitá je orientácia. Najväčšia presklená fasáda musí byť orientovaná na juh tak, aby sa maximalizovali tepelné zisky zo slnka. Počas teplých dní je táto fasáda zatienená žalúziami, a teda udržiava v dome príjemný chládok.
Dôležitá je hrubá izolácia a dom by mal byť vzduchotesný. Bonusom je z toho vyplývajúce vynikajúce odhlučnenie. Medzi riešenia patria napríklad trojsklá, izolačné dvere a kompaktnosť stavby. Súčiniteľ prechodu tepla stien musí byť menší ako 15 W/m², v prípade okien vrátane rámov je to 85 W/m². Vetranie sa zabezpečuje systémom rekuperácie energie.
Vďaka nemu je v dome aj bez vetrania automaticky udržiavaný čerstvý a zdravý vzduch, čo patrí medzi jednu z hlavných výhod pasívnych domov. Ďalším je cena za energie, mesačne sa pohybuje približne medzi 30 – 50 eurami.
Drahá záležitosť
Nevýhodou je vyššia cena za zložitejšie konštrukčné riešenia či drahšie, no ekologické, materiály ako napríklad ovčia vlna, či penové sklo. Firmy, ktoré ponúkajú výstavbu pasívnych domov na kľúč však proti tomu argumentujú nižšími nákladmi na pracovníkov pri výstavbe, nakoľko v novom pasívnom montovanom dome môžete bývať už za 4 mesiace.
Avšak ak ste stavebne a projektovo dobre znalý pri svojpomocnej výstavbe sa môžete dostať s cenou aj omnoho nižšie ako pri výstavbe štandardného domu. Usporiť môžete na svojpomocnom zaobstaraní dreva ako hlavného stavebného materiálu, či využitia hliny na omietky. No naprojektovanie domu, ktorý spĺňa prísne energetické štandardy je veľmi náročné. Svojpomocná výstavba sa teda neodporúča. Na trhu však existuje množstvo firiem, ktoré predávajú pasívne montované domy za veľmi priaznivé ceny.
Na bungalov s rozlohou približne 50 m² zastavanej plochy rátajte približne od 80-tisíc eur, na väčšiu stavbu so 100 m² si pripravte aspoň 130-tisíc. Dom s rozlohou 200 m² vyjde minimálne na 190-tisíc. V porovnaní s nízkoenergetickými domami ide o stavbu drahšiu o približne 10– 20 percent. V prípade špeciálnych požiadaviek na materiály či dosiahnutie nulového štandardu cena môže narásť aj dvojnásobne.
Kým na Slovensku je výstavba pasívnych domov ešte v plienkach, vo vyspelých západných štátoch sa už pomaly stáva štandardom. Ich stavba je veľmi populárna napríklad v susednom Rakúsku.
Autor: Matej Šulc
