Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

↵ Späť na zoznam článkov

Bruselský kompromis v boji proti klimatickým zmenám

Európska rada prijala na svojom zasadnutí, 23.10.2014 v Bruseli, klimaticko-energetický balíček stanovujúci ciele do roku 2030. EÚ sa tak stala prvým z významných svetových hráčov, ktorý predstavil svoj záväzok na ceste k medzinárodnej klimatickej dohode očakávanej ako výsledok parížskych rokovaní z decembra roku 2015. Treba však priznať, že tento balíček sa vôbec nerodil ľahko, keďže na pozadí rusko-ukrajinskej plynovej krízy sa do popredia dostáva otázka energetickej bezpečnosti a na druhej strane ceny energií, ovplyvňujúce konkurencieschopnosť našich podnikov, takisto zohrávajú svoju rolu. K čomu sme sa teda dopracovali a ako to vnímajú jednotliví aktéri sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Za najväčší úspech bruselských rokovaní možno považovať prijatie záväzku na 40% redukciu emisií skleníkových plynov v celej EÚ oproti roku 1990. Ide o záväzok, ktorý Európska komisia rozráta na jednotlivé členské štáty podľa ich ekonomickej sily určenej prostredníctvom HDP.

Dôležitým míľnikom je snaha o zreformovanie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), ako hlavného trhové nástroja motivujúceho firmy na znižovanie škodlivých emisií v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Keďže sa EÚ poučila z prijatia predošlého balíčka 20-20-20, v tomto prípade už kládla významný dôraz na udržanie konkurencieschopnosti. Európski lídri sa dohodli na pokračovaní bezplatného prideľovania emisných povoleniek najviac ohrozeným odvetviam, ak medzinárodné spoločenstvo neprijme porovnateľné opatrenia na spoplatnenie uhlíka. Cieľom je zabrániť odlevu investícií v energeticky náročných sektoroch (napr.: cementárne, železiarne), do krajín s miernejšími ekologickými štandardmi.

Zároveň sa časť peňazí, ako prejav solidarity, vyčlení pre chudobnejšie štáty EÚ (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko), na pomoc pri modernizácii našich energetických systémov (predovšetkým znižovaním energetickej náročnosti).

Pri podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na energetickom mixe, si EÚ stanovila záväzný kolektívny cieľ na úrovni 27%, ktorý však nebude premietnutý do záväzných národných cieľov. Týmto krokov sa EÚ prihlásila k technologicky neutrálnemu spôsobu prechodu na nízko-uhlíkové hospodárstvo, keďže ponechala rozhodnutie o energetickom mixe na jednotlivé členské štáty. Takto sa do hry dostáva aj jadrová energetika, ako aj znečisťujúce fosílne palivá v kombinácii s inštaláciami na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka.

Pri energetickej efektívnosti prijali európski lídri len orientačný cieľ vo výške 27%, s tým, že do roku 2020 by sa mali ešte preskúmať možnosti na jeho zvýšenie na 30%. Práve nezáväznosť tohto cieľa vzbudila rozpaky u mnohých zainteresovaných, keďže zvyšovanie energetickej efektívnosti nákladovo účinným spôsobom by malo byť prirodzené tak na úrovni štátov, ako aj priemyslu či domácností.

Krajiny s výrazným podielom OZE sa snažili presadiť aj 4. cieľ a to lepšie prepojenie elektroenergetických sústav, čo by im umožnilo exportovať časť elektriny do iných členských štátov. Išlo predovšetkým o Španielsko alebo Portugalsko, ktoré by radi posilnili svoje prepojenie na Francúzsko. Došlo však iba k potvrdeniu už skôr stanoveného záväzného cieľa na úrovni 10% do roku 2020 s tým, že Európska komisia bude pravidelne informovať o opatreniach umožňujúcich prepojenie na úrovni 15% do roku 2030.

Za zmienku určite stojí aj dodatok o flexibilite, ktorým dali predstavitelia 28 členských štátov jasný signál, že po klimatickom samite v Paríži sa k týmto cieľom ešte vrátia. Hoci odchádzajúci prezident Európskej Rady Herman Van Rompuy na svojej tlačovej besede tvrdil, že pod prijaté záväzky určite nepôjdu, ktovie aká bude nálada po parížskych rokovaniach. Treba veriť a motivovať našich vyjednávačov, v hlavnej role so slovenským eurokomisárom Šefčovičom, aby dokázali presvedčiť ostatných veľkých emitentov (Čína, USA, India) o potrebe uzavretia medzinárodnej klimatickej dohody, ktorá nám umožní limitovať globálne otepľovanie na prijateľných 2°C. Nemôžeme byť predsa ľahostajný k osudu našich detí a vnukov podľa príslovia: „po nás potopa“!.