Vplyv klimatických zmien na naše zdravie
Ovplyvňujú Vás klimatické zmeny? Cítite ich vplyv na vlastnej koži alebo to považujete za mýtus? Prinášame Vám príspevok o tom, či a do akej miery môže globálne otepľovanie a zmena klímy za kvalitu nášho zdravia. Čítajte pozorne a určite Vám začne viac záležať na Vašom zdraví.
„Klimatické zmeny predstavujú najväčšie a najrozsiahlejšie zlyhanie trhu v dejinách," povedal Sir Nicholas Stern, vedúci ekonomických služieb vlády Spojeného kráľovstva
a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky (2006).
Klimatické zmeny je možné považovať za zlyhanie trhu z dôvodu nezavedenia „uhlíkovej dane“, resp. nespoplatnenia emisií skleníkových plynov. Dnes si uvedomujeme, že nezodpovedným prístupom a neriešením situácie sme si privodili stav, ktorý negatívne ovplyvňuje naše zdravie a tiež hospodárstvo. Životné prostredie sme vo väčšej miere začali znečisťovať od priemyselnej revolúcie. Odvtedy sa to nabaľuje ako snehová guľa. Je stále väčšia a väčšia. Ak spoločnosť, a teda aj my spotrebitelia nezačneme volať po zmene, vlastným správaním si utiahneme slučku. Nová smernica, ktorej sa venujeme nižšie, má priniesť dopyt po nízkoemisných výrobkoch, a to je jediná cesta. Ak zaťažíme činnosti a produkty, ktorí sú najväčšími znečisťovateľmi napr. uhlíkovou daňou alebo im inak zatarasíme cestu, podporíme „eko friendly“ produkty a prispejeme k ochrane životného prostredia. Trh teda zlyhal práve v tom, že túto situáciu podcenil, nevedno či z dôvodu nevedomosti alebo práve vedomosti. Dôsledky klimatických zmien sú priam fatálne, práve kvôli výraznému dopadu na ľudské zdravie. Čo už môžeme považovať za dôležitejšiu „komoditu“ ako naše zdravie? Planéta sa nám otepľuje, rok 2015 bol historicky najteplejší a prelomový aj kvôli prijatiu Parížskej dohody. Svet sa v tomto dokumente zaviazal dlhodobému cieľu, k udržaniu rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s pred-industriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie tohto rastu na 1,5°C.
Nedávno sme upozornili na dokument s Leonardom DiCapriom, ktorý nám tiež vyobrazuje realitu dnešných dní. Príkladom je množstvo pribúdajúcich áut na ceste. Emisie, ktoré pritom vznikajú nemôžu byť ľudskému zdraviu na prospech. Spaľovanie fosílnych palív a nadmerná produkcia odpadu sú ďalšími klincami do rakvy v boji proti klimatickým zmenám.
Nová smernica
14. decembra 2016 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej ako „smernica“). Do vnútroštátnej legislatívy musí byť smernica zapracovaná do 30. júna 2018 a do roku 2019 sa majú vypracovať národné programy kontroly znečisťovania ovzdušia, v ktorých sa stanovia také opatrenia, aby sa emisie piatich hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie do roku 2020 a 2030 znížili o dohodnutý percentuálny podiel.
Smernica má prispieť k tomu, aby sa dosiahli:
- ciele kvality ovzdušia stanovené v právnych predpisoch Únie, ako aj pokrok pri dosahovaní dlhodobého cieľa Únie, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia v súlade s usmerneniami pre kvalitu ovzdušia, ktoré uverejnila Svetová zdravotnícka organizácia;
- ciele Únie v oblasti biodiverzity a ekosystémov v súlade so 7. environmentálnym akčným programom;
- posilnené synergie medzi politikou Únie v oblasti kvality ovzdušia a ostatnými relevantnými politikami Únie, najmä politikou v oblasti zmeny klímy a energetiky.
5 hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie:
Zdroj: Európska komisia – informačný prehľad
Národné záväzky znižovania emisií pre Slovenskú republiku:
Táto smernica by mala byť prínosom pre ľudské zdravie a tiež motiváciou pre priemysel. Vďaka opatreniam na zníženie znečistenia ovzdušia sa zlepší kvalita zdravia a zároveň sa podnieti inovácia a konkurencieschopnosť v oblasti ekologických technológií. Tiež by táto smernica mala podporiť dopyt po nízkoemisných výrobkoch a v rámci hospodárstva ušetriť náklady na zdravotnú starostlivosť kvôli zníženiu počtu neodpracovaných dní zo strany zamestnancov.
Čo si myslí Úrad verejného zdravotníctva?
"Účinky klimatických zmien v našich podmienkach sa môžu zhrnúť nasledovne:
1. zmeny v geografickej distribúcii niektorých vektorov infekčných ochorení ako sú kliešte a niektoré druhy komárov (Malária, žltá horúčka, Lymská borelióza, Encephalitída)
2. zmeny v distribúcii peľových alergénov, predlžovanie peľovej sezóny
3. zmeny v kvalite vody na kúpanie v dôsledku vysokých teplôt (premnoženie siníc – tzv. vodný kvet)
4. zvýšenie počtu kolapsových stavov v dôsledku extrémnych prejavov počasia (horúčavy, mrazy, povodne)
5. zvýšená expozícia kože UV žiareniu (rakovina kože)
Emisie z dopravy a priemyslu sú najvýznamnejším zdrojom znečistenia vonkajšieho ovzdušia. Ďalším dôležitým faktorom je expanzia miest a ich neúmerná výstavba na úkor voľných zelených priestranstiev, čím dochádza k degradácii krajiny ako celku, narušeniu priestorovej a funkčnej súdržnosti krajiny. Značný podiel európskej populácie žijúcej v mestách je vystavený hladinám znečisťujúcich látok (PM₁₀, PM₂,₅; NO₂) prekračujúcich normy EÚ. Ešte výraznejšou sa stáva táto expozícia pri porovnaní so smernicami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré sú pre väčšinu regulovaných znečisťujúcich látok prísnejšie než normy EÚ. Za najčastejšie prejavy akútnych účinkov znečisteného ovzdušia v závislosti od znečistenia sú: podráždenie slizníc očí, horných ciest dýchacích, kašeľ, zvýšená citlivosť dýchacích ciest na alergény, astma, zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení. Z dlhodobej expozície sú to chronické účinky napr. zhoršenie pľúcnych funkcií, zvýšená náchylnosť k chronickým obštrukčným pľúcnym ochoreniam, rakovina pľúc, kardiovaskulárne ochorenia,“ uviedol pre portál Energie pre Vás Odbor hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Čas na zmenu
Ideálny čas na zmenu je práve teraz. Klimatické zmeny majú zásadný vplyv na náš život, jeho kvalitu a teda aj na zdravie. Prispieť k zmene k lepšiemu dokáže aj každý z nás - svojím správaním. Neváhajme a buďme sami zmenou, ktorú hľadáme.