Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Buďme sami pozitívnou zmenou, ktorú hľadáme

Neochota jednotlivca k zmene životného štýlu, pevné opraty konzumnej spoločnosti a časté popieranie zmeny klímy – to všetko narúša ideu trvalo udržateľného rozvoja. Ak chcete poznať laický návod na to ako prispieť k naplneniu jeho obsahu v praxi a zároveň vidieť fakty, ktoré prináša Európska komisia a Úrad verejného zdravotníctva a sú dôkazom vplyvu životného prostredia na naše zdravie, prelúskajte sa naším príspevkom od začiatku až do konca.

Trvalo udržateľný rozvoj? Čo to je?

V súčasnosti sa s pojmom trvalo udržateľný rozvojstretávame čoraz častejšie, zahŕňa v sebe 17 cieľov a jeho hlavnou úlohou je záchrana našej planéty a nás všetkých spolu s ňou. Ak sa nazdávate, že tieto ciele sú zložité a nerealizovateľné zo strany jednotlivca, opak je pravdou. Práve pozitívnym prístupom a zmenou vlastného správania dokážeme naplniť myšlienky trvalo udržateľného rozvoja v praxi. Vnímajte tejto pojem v širšom kontexte súvislosti a uvidíte, že sa Vás týka, tak kvôli Vášmu zdraviu ako aj peňaženkám.

Autá verzus MHD

Vymeňte autá za MHD - ušetríte životné prostredie od emisií skleníkových plynov, na účte Vám ostanú peniaze navyše a tiež odbúrate každodenný stres z čakania v zápche. A ak by ste boli veľmi aktívni, vyberte z pivnice či garáže bicykel a ďalším bonusom bude Váš zdravý životný štýl, kilá dole a posilňovňa zdarma.

Nekonečný príbeh plastových tašiek

Ešte stále máte dojem, že jednotlivec nedokáže robiť zmenu? Tak ideme ďalej, ak idete na nákup do obchodu, prosím Vás, vezmite si z domu tašky a podľa možnosti aj vrecká na ovocie a zeleninu. Áno, môže Vám to pripadať absurdné, ale ruku na srdce, čo s tým nekonečným množstvom tašiek a vreciek robievate? Neviem ako Vás, ale mňa veľmi obťažujú. Takže neprodukujme odpad navyše, keď vieme využívať jednu látkovú alebo plastovú tašku aj viackrát. Ak to dokážu robiť obyvatelia Dánska, Švédska, dokážeme to aj my, veď nie sme predsa o nič horší. Buďme sami pozitívnou zmenou, ktorú hľadáme.

Separujme, recyklujme – má to zmysel

Pokračujeme a nadväzujeme na tematiku odpadov. V rozhovore s predsedom Národnej recyklačnej agentúry Slovensko sme Vám priniesli riešenia v podobe nových chodníkov, detských ihrísk, parkovísk, ktoré vznikajú z odpadov. Ide o veľmi inovatívne, ekologické a ekonomické riešenie. Správnym separovaním odpadu a jeho následným využitím ako druhotnej suroviny majú Vaše deti pred bytovým domom ihrisko. Podotýkam z odpadu, ktorý by stál na skládke aj 100 rokov a nerozložil by sa. Z odpadov sa dá vyrobiť naozaj množstvo vecí, Švédsko je krajinou, ktorá nakladá s odpadmi veľmi efektívne a dokonca ich vykupuje z iných krajín. My odpad produkujeme a je nám ľahostajné, čo sa s ním deje ďalej. Takýto laxný prístup nie je na mieste ani z pohľadu zdravia, ani z pohľadu financií. Nemôže nám byť predsa ľahostajné, aký vzduch dýchame, akú vodu pijeme, aké potraviny kupujeme a tiež to či máme v peňaženke pár eur navyše alebo nie. Ak by tomu tak bolo, tak si potom zaslúžime presne to, čo máme, ak nie horšie.

Nebuď súčasťou konzumu

Naši starí, prastarí rodičia nežili v konzumnej spoločnosti, práve naopak žili na hranici chudoby, hladu, nedostatku. Avšak aj táto tvrdá realita ich naučila vážiť si veci. Vážiť si to, čo my dnes považujeme za samozrejmú súčasť životov. Žijeme v dobe majetkov, statkov a ľudské hodnoty nie sú veľmi moderné. Lepší je ten, kto má drahšie auto, najnovší iPhone či luxusnú kabelku, ktorá stojí aj celú výplatu predavačky v potravinách. Cestujeme na drahé exotické dovolenky, neviem však či za účelom oddychu a poznávania alebo z dôvodu nabudenia pocitu závisti na sociálnej sieti. Pri otázke koľko kútov Slovenska sme navštívili by asi náš patriotizmus utrpel veľké faux pas. Vytráca sa z nás úcta, rešpekt, láska, empatia na úkor materiálneho blahobytu, ktorého otrokmi sa vedome alebo nevedome stávame.

Ešte je vhodné poukázať na egoistické správanie nás ľudí, čo sa týka rôznych čiernych skládok, ktoré jedna radosť zakladáme v lesoch, parkoch, vlastne kdekoľvek sa nám to hodí. Aj pri odpadkových košoch panelákov nájdeme čokoľvek, od pohovky, cez chladničku, nábytok. Podobné výtvory nechávame aj v lesoch a parkoch. Čo sa týka riek, tam tiež nezaháľame, na dedinách je bežnou praxou umyť si auto v potoku, vyhodiť tam odpad či vypustiť splašky, ak nemáme kanalizáciu.

Stav na Slovensku

V roku 2016 začala Európska komisia (ďalej „EK“) s hodnotením environmentálnych politík v členských štátoch EÚ. Ide o dvojročný cyklus analýzy a vyhodnocovania s cieľom zlepšiť existujúci stav. V prvom roku vypracovala EK pre každý členský štát, teda aj Slovensko, správu, ktorá obsahuje hlavné výzvy a príležitosti s ambíciou vytvoriť cestu pre pozitívny dialóg smerujúci k zmene. Správy vychádzajú z osnovy 7. environmentálneho akčného programu a odvolávajú sa na program OSN o trvalo udržateľnom rozvoji do roku 2030 a jeho ciele.

Čo sa týka správy EK vydanej pre Slovensko tak určite nie sme reprezentatívna vzorka. V mnohých veciach zaostávame, nevieme alebo nechceme urobiť krok vpred.

Medzi tri hlavné oblasti, v ktorých nás tlačí topánka a potrebujeme sa zlepšovať podľa správy patria:

- Zlepšenie odpadového hospodárstva, najmä zvýšenie miery recyklácie, zavádzanie separovaného zberu odpadu a zníženie skládkovania

- Zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v kritických oblastiach mestských častí Bratislava a Košice a postupné ukončenie finančnej podpory na hnedé uhlie

- Zlepšenie vodného hospodárstva, najmä z hľadiska projektov infraštruktúry, ďalej v prístupe k poľnohospodárskemu využívaniu a udržiavaniu krajiny a modernejších metódach čistenia odpadových a komunálnych vôd

Aký je dopad stavu životného prostredia na zdravie človeka? Pozitívny určite nie...

Podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry došlo za rok 2013 približne k 5 620 predčasným úmrtiam, ktoré možno pripísať koncentrácii jemných tuhých častíc (tuhé častice sú emitované napríklad pri spaľovaní) a k 200 úmrtiam, ktoré možno pripísať koncentrácií ozónu (ozón je skleníkovým plynom).

Neustále porušovanie požiadaviek na kvalitu ovzdušia v dôsledku prítomnosti tuhých častíc a oxidu dusičitého má závažný vplyv na zdravie a životné prostredie. Zaoberá sa tým Európska komisia prostredníctvom konaní o porušení povinností vzťahujúcich sa na všetky členské štáty. Okrem toho, že to má negatívny vplyv na zdravie ľudí spôsobuje to aj ďalšie externé náklady súvisiace so zdravotným stavom človeka, ktorý je dôsledkom znečisteného ovzdušia. Zo správy vyplýva, že tieto náklady na Slovensku presahujú 3 mil. EUR/rok (konkrétne rok 2010) a zahŕňajú nielen prirodzenú hodnotu života pri priamom zdraví, ale aj náklady pre hospodárstvo.

Priame hospodárske náklady na Slovensku (príjem upravený, rok 2010):

Zdroj: Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ Správa o krajine – SLOVENSKO

Nadmerný hluk je tiež jednou z hlavných príčin zdravotných problémov. Čo sa týka Slovenska, tak výrazne mešká s vykonávaním smernice o environmentálnom hluku. Smernica vyžaduje, aby členské štáty každých 5 rokov vypracovali a uverejnili hlukové mapy a akčné plány riadenia hluku pre aglomerácie s viac ako 100 000 obyvateľmi, ako aj pre hlavné cesty, železničné trate a letiská. Stav na Slovensku (rok 2011):

Zdroj: Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ Správa o krajine – SLOVENSKO

Zmena klímy a dopady na zdravie

V dôsledku ľudských negatívnych činnosti dochádza aj k zmene klímy, ktorá je považovaná za jeden z najväčších environmentálnych problémov dnešnej doby. Poukazuje na to aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorého nosným dokumentom pre činnosti v oblasti environmentálneho zdravia je Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky IV (NEHAP). Klimatické zmenysa v celosvetovom meradle stali najväčšou výzvou pre verejné zdravotníctvo v tomto storočí a môžu mať tak priamy vplyv na človeka (napr. kolapsy počas horúčav) ako aj nepriamy (napr. zmena v kvalite a množstve potravy).

Zoštatistiky Úradu verejného zdravotníctvauvádzame najčastejšie prejavy klimatických zmien v Európskom regióne a ich zdravotné dôsledky

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.