Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Menej plastových tašiek prispieva k ochrane životného prostredia

Prechod k obehovému hospodárstvu, skoncovanie s plastovými taškami, redukcia emisií skleníkových plynov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Tieto a mnohé ďalšie aktivity nám umožňujú prispieť k ochrane nášho životného prostredia, ale ruku na srdce, koľkým z nás záleží na životnom prostredí nielen pasívne, ale aj aktívne?

Politika Európskej únie je v oblasti ochrany životného prostredie naozaj rozsiahla a tak občanom, ako aj európskym politikom, zdá sa nie je osud planéty ľahostajný. V rámci tejto snahy má EÚ viacero environmentálnych projektov a legislatívy na podporu a ochranu životného prostredia.

V tomto článku by sme radi obrátili pozornosť na plastové tašky - náš veľký pomocník a nepriateľ zároveň. Počiatky moderného plastového priemyslu sú v Amerike v 19. storočí. V dôsledku relatívne jednoduchého spracovania, nízkej ceny a výhod, ktoré prinášajú, sa plasty stali súčasťou nášho každodenného života. Sú všade vôkol nás, či už je to plastová taška, fľaša, obal od šampónu alebo riad na záhradnú párty. Dennodenne vyprodukuje každý z nás veľké množstvo odpadu v podobe plastu. V dôsledku mimoriadneho nárastu výroby a používania plastov sú v súčasnosti pálčivým problémom.

Veľmi výrazným a na prvý pohľad nevinným znečisťovateľom sú práve plastové tašky. Ročná spotreba na jedného Slováka sa odhaduje na 466 tašiek. Práve preto aj v tejto oblasti Európska únia vyvíja iniciatívu a nová smernica o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek z roku 2015 umožňuje členským štátom vybrať si z dvoch alternatív.

  • prijať opatrenia na zníženie priemernej ročnej spotreby biologicky nerozložiteľných ľahkých nákupných tašiek na 90 kusov na občana do konca roka 2019 a 40 kusov do konca roka 2025 alebo
  • zabezpečiť, aby od konca roka 2018 neboli ľahké plastové tašky ponúkané nakupujúcim zadarmo.

Vo všeobecnosti sú plasty nepochybne veľkým komfortom s mnohými výhodami, nepodliehajú korózii, rozkladu a sú ľahko tvarovateľné do akejkoľvek podoby či je to plastové vrece na odpad alebo plastová stolička. Aký je však dopad umelých látok na zdravie ľudí a životné prostredie? Čo sa deje v prípade pôsobenia slnka na plastovú tašku a ako to pôsobí na životné prostredie? Z informačno – vzdelávacieho materiálu Inštitútu v Ľubľane vyplýva: „V súčasnosti sa okolo 80% všetkých polymérnych materiálov vyrábaná petrochemickým priemyslom, to znamená, že sú vyrábané z fosílnych (neobnoviteľných) zdrojov. Spolu s rastúcou spotrebou plastov narastá tiež negatívny vplyv na životné prostredie. V súvislosti s environmentálnym dopadom v dôsledku rozvinutej výroby polymérov a plastov narastajú záťaže odpadov, ktoré vznikajú, ak užívatelia ďalej opotrebované výrobky nepotrebujú. Odpad sa stáva ťažiskovým problémom už dlhé roky; s masovou spotrebou výrobkov s krátkou životnosťou rapídne narastá množstvo odpadu. Skládky odpadu majú početné potenciálne negatívne environmentálne dopady (presakovanie výluhov do podzemných vôd, zápach, deštrukcia lokálnej flóry a fauny, lokálne zmeny v životnom prostredí, znečistenie pôdy, atď.) a súčasne vyžadujú veľa priestoru. Plastový odpad, ktorý si rôznymi spôsobmi nájde svoju cestu do prírodného prostredia, súvisí dokonca s ešte väčším nebezpečenstvom.“

Slovenská republika smernicu, ktorej cieľom je znížiť spotrebu ľahkých plastových tašiek implementovala novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonoch z rezortu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej ako MŽP SR). Vládny návrh bol minulý týždeň doručený NR SR, do účinnosti by mal vstúpiť 1. marca 2017.

Podľa novej úpravy sa už plastové tašky nebudú poskytovať zadarmo, obchodníci ich budú predávať, budú riadne označené a evidenciu predajca predloží MŽP SR. Predajca bude povinný poskytnúť spotrebiteľovi aj alternatívu – iné druhy tašiek alebo tašky na opakované použitie. V mnohých obchodných reťazcoch už aj teraz predajcovia ľahké plastové tašky neponúkajú zadarmo, ale sú spoplatnené. Poplatok za ľahkú plastovú tašku núti ľudí premýšľať udržateľnejšie, čo hodnotíme veľmi pozitívne.

Ľahké plastové tašky sa rýchlo stávajú odpadom a ich vplyv na životné prostredie je nepriaznivý. Hierarchia odpadového hospodárstva má svoje priority a jednou z nich je aj predchádzanie vzniku odpadu. Vo väčšine prípadov sa však ľahké plastové tašky nepoužívajú opakovane, ale skončia v odpadkovom koši.

Skôr ako Európska komisia predložila smernicu o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, nechala si vypracovať štúdiu. Štúdiu o jednorazových plastových taškách v EÚ vypracovala britská konzultačná spoločnosť v r. 2012 a keďže presný údaj za Slovensko jej chýbal, vypracovala odborný odhad, z ktorého vyplynulo práve číslo 466 tašiek ako ročná spotreba na jedného Slováka, kým priemerná spotreba na občana EÚ je 198 tašiek ročne. Za vzorové krajiny označuje Dánsko a Fínsko s počtom 4 tašky na obyvateľa ročne. Dokonca od 1. júla 2016 platí vo Francúzsku zákaz používania jednorazových plastových tašiek. V tabuľke sa môžeme porovnať s inými krajinami EÚ.

Členský štát EÚ Počet používaných ľahkých plastových tašiek – spolu/jeden človek Na jedno použitie Viacnásobné použitie
Rakúsko 51 45 6
Belgicko 98 97 1
Bulharsko 421 246 175
Cyprus 140 125 15
Česká republika 297
Dánko 79 4 75
Estónsko
Fínsko 77 4 73
Francúzsko 79
Nemecko 71
Grécko 269
Maďarsko
Írsko 18
Taliansko 204 181 23
Litva
Lotyšsko
Luxembursko 20 18 2
Malta 119
Holandsko 81

71

10

Portugalsko
Poľsko
Rumunsko 252
Slovensko
Slovinsko
Španielsko 133
Švédsko 111
Veľká Británia 137 129 8
EÚ priemer 198 175 23

Záverom je treba dodať, že výsledky prieskumu priniesli čísla, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Je potrebné vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a začať viac dbať o aktívnu ochranu životného prostredia a našej planéty. Nezabúdajme na to, že ju máme iba požičanú a je potrebné ju zanechať v stave udržateľnom aj pre ďalšie generácie – naše deti a deti našich detí.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.