T. Szabo: SEPS je pod silným lobistickým tlakom skupín okolo BESS
Rozhovor s Ing. Tiborom Szabom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti SEPS
V druhej časti rozhovoru s Ing. Tiborom Szabom, novým generálnym riaditeľom SEPS-u, sme sa zhovárali o aktuálnych krokoch smerom k BESS, navrhovaných zmenách európskej legislatívy ohľadne rozvoja sústav a využitia časti výnos z preťaženia, ako aj významných investičných projektoch. V prvej časti rozhovoru sa zasa môžete dočítať viac o vplyvoch extrémov počasia a kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru, ale aj zmene koncepcie obnovy sústavy spôsobenej odstavením uhoľnej Elektrárne Vojany.
16.10.2026
Aké systémové alebo trhové zmeny by podľa vás mohli v budúcnosti prispieť k zníženiu nákladov na podporné služby? Môže byť jednou z ciest aj širšie zapojenie samostatných batériových úložísk (BESS), podobne ako v prípade českého prevádzkovateľa prenosovej sústavy ČEPS, ktorý im umožnil poskytovať aj sekundárnu reguláciu výkonu (aFRR)? Považujete tento model za vhodnú inšpiráciu aj pre Slovensko? Aké výhody a riziká vnímate?
Neradi by sme špekulovali o trhových zmenách a ich dopadoch na ceny, najvhodnejším nástrojom pre zreálnenie nákladov je samozrejme férové konkurenčné prostredie, bez pozitívnej či negatívnej diskriminácie akejkoľvek technológie. Zapojenie BESS môže priniesť zníženie cien – dôkazom je vývoj cien FCR. Z pohľadu SEPS je ale primárne to, aby bola zachovaná bezpečnosť sústavy a tam jednoznačne BESS nedokážu zabezpečiť službu ktorá je časovo neobmedzená a naviac „klasické“ zdroje nám dokážu zabezpečiť inerciu (zotrvačnosť).
V poslednom období je SEPS pod silným lobistickým tlakom skupín okolo BESS. BESS sú už dominantným poskytovateľom služby FCR, ktorej charakter je pre využitie BESS ideálny. V technických podmienkach je definovaná aj možnosť poskytovania podporných služieb na BESS typu B a C. Momentálne je pripravovaná následná štúdia ohľadne možností a dimenzovania BESS pre poskytovanie služieb aFRR na BESS typu A.
Aký vývoj ohľadne BESS do budúcna očakávate? Vidíte prípadne aspoň možnosť stanoviť určitý maximálny podiel samostatných BESS pri poskytovaní aFRR? Pomohol by v tomto smere vstup SEPS-u do stredoeurópskej platformy zdieľania kapacity aFRR (ALPACA)?
Odpoviem po poradí:
- ako už bolo uvedené vyššie, momentálne sa spracováva nová štúdia o možnostiach poskytovania podporných služieb na BESS – nemá zmysel predbiehať jej závery,
- myšlienka vytvorenia samostatnej kategórie služieb pre BESS vzhľadom na ich špecifiká je tiež v hre, ale znova si chceme počkať na závery štúdie,
- vstup do platforiem na zdieľanie kapacity s problematikou poskytovania podporných služieb na BESS priamo nesúvisí, keďže pravidlá pre BESS sú do veľkej miery definované podľa špecifík jednotlivých národných sústav.
Aká je vaša pozícia k platforme ALPACA, resp. vnímate synergie s inými platformami?
V prvom rade treba zdôrazniť, že vzhľadom na charakter platforiem – obstaranie kapacity vs. aktivácia regulačnej elektriny – je problematické hovoriť o synergii. Účasť v MARI je povinná a SEPS na rozdiel od niektorých ostatných prevádzkovateľov prenosových sústav si túto úlohu splnil. Aktivácia aFRR prebieha výlučne cez túto platformu.
Účasť v platforme ALPACA je dobrovoľná a SEPS zatiaľ vyhodnocuje prínosy možnej účasti v nej. Súčasné nastavenia platformy umožňujú zdieľať kapacity len so susednými prevádzkovateľmi prenosových sústav, čo je v našom prípade ČEPS, a teda vzhľadom na kapacitné pomery nevidíme významný prínos pre SEPS. Naviac považujeme za potrebné, aby boli upravené niektoré interné pravidlá a procesy platformy.
Rada EÚ nedávno prijala svoju pozíciu k Balíku opatrení pre európske elektrizačné sústavy. Súčasťou návrhu je aj vypracovanie centrálneho scenára rozvoja prenosovej sústavy Európskou komisiou s cieľom identifikovať dlhodobé investičné potreby a úzke miesta. Ako hodnotíte tento prístup? Môže podľa vás zlepšiť koordináciu rozvoja prenosových sústav v Európe, alebo v ňom vidíte aj riziká?
Proces tvorby scenárov pre očakávaný rozvoj európskej sústavy je už dnes definovaný v nariadení o TEN-E (transeurópska energetická infraštruktúra). Zodpovednosť má ENTSO-E, národní prevádzkovatelia prenosových sústav na tvorbe scenárov participujú. Platí to aj pre EK či ACER a ostatných významných zainteresovaných hráčov v energetike. Zmena spočíva v tom, že zodpovednosť prejde na EK, participácia prevádzkovateľov prenosových sústav, resp. členských štátov ostane zachovaná. Zo skúsenosti SEPS v rámci činnosti v ENTSO-E môžeme len potvrdiť, že vytvorenie komplexného scenára pre rozvoj sústavy, ktorý má zahŕňať nielen sektor elektroenergetiky, ale aj sektor plynu a do budúcna aj sektor vodíka, je nesmierne náročná a zdĺhavá úloha. Skĺbiť názory, očakávania a požiadavky desiatok participujúcich subjektov do jedného výsledného produktu nie je jednoduché. Z formálnych aj neformálnych vyjadrení EK vnímame očakávania Komisie z aplikácie tejto zmeny ako značne ambiciózne. Do akej miery tento zmenený prístup zlepší koordináciu rozvoja a či sa naplnia očakávania EK z tejto zmeny, ukáže až budúcnosť.
Balík zároveň upravuje pravidlá využívania príjmov z preťaženia cezhraničných vedení a väčší dôraz kladie na ich reinvestovanie do projektov, ktoré pomôžu odstraňovať úzke miesta v sieti. Keďže SEPS už s využívaním týchto príjmov má skúsenosti, považujete navrhovaný rámec za vhodný alebo by ste odporúčali niektoré pravidlá upraviť?
Z aktuálneho znenia návrhu, ktorý máme k dispozícii, rozumieme snahe EK tak, že navrhuje za splnenia konkrétnych kritérií presmerovať časť z nevyužívaných príjmov z preťaženia na financovanie priorít EÚ v budovaní energetickej infraštruktúry alebo na pokrývanie nákladov, ktoré vzniknú na strane členských štátov v rámci procesu cezhraničného rozdeľovania nákladov na prioritné projekty EÚ. O využívaní týchto príjmov rozhoduje už v súčasnosti národný regulátor ÚRSO a aj do budúcnosti to zostáva v ich výsostnej kompetencii.
V zmysle aktuálne platnej legislatívy je možné používať tieto príjmy aj na posilňovanie cezhraničných prepojení (zvyšovanie cezhraničných kapacít), čo bude možné aj po zmene nariadenia o TEN-E. Navrhovaná zmena však spočíva v tom, že Európska komisia bude mať právomoc rozhodnúť o spôsobe použitia tej časti výnosov z preťaženia, ktoré nebudú prevádzkovateľom sústavy (národným regulátorom) využité. Bude ich môcť prideliť napríklad na financovanie svojich priorít v budovaní energetických prepojení v rámci EÚ, to znamená aj na projekty mimo územia členského štátu, v ktorom tieto príjmy vznikli. Nové opatrenie obmedzí možnosti ÚRSO využiť prebytočné prostriedky na zníženie regulovaných taríf pre domácich odberateľov, ako zvyčajne postupoval doposiaľ.
Mohlo sa v minulosti stať, že vďaka väčším výnosom z preťaženia nebola SEPS „nútená“ investovať iné, plánované zdroje, čím si navýšila svoj zisk, čo si neskôr mohol „vytiahnuť“ akcionár vo forme dividendy?
Zisk spoločnosti v danom roku tvorí hlavne regulovaný zisk stanovený na základe majetku využívaného na regulovanú činnosť (RAB) a regulovanou hodnotou výnosovosti aktív (WACC). Hodnotu zisku spoločnosti v danom roku významne ovplyvňujú aj rozdiely medzi nákladmi a výnosmi kalkulovanými v rozhodnutiach ÚRSO a skutočnými nákladmi a výnosmi. Tieto rozdiely sú následne o dva roky predmetom korekcií, ktoré tiež majú významný vplyv na zisk spoločnosti. Takto vygenerovaný zisk spoločnosti môže byť po zdanení predmetom dividendy pre akcionára.
Ak sa výnosy z preťaženia využijú na zníženie cien, je ich vplyv na zisk spoločnosti nulový. Ak ÚRSO rozhodne o zaradení výnosov z preťaženia do fondu z preťaženia, z ktorého sa následne financujú investície, zisk spoločnosti sa síce navýši, ale táto časť zisku nemôže byť po zdanení vyplatená akcionárovi ako dividenda. Investície financované z fondu z preťaženia nevstúpia do RAB pre stanovenie regulovaného zisku a teda neovplyvnia ani výšku dividendy pre akcionára.
Aké významne projekty, investície alebo zmeny plánuje SEPS predstaviť alebo uviesť do prevádzky do konca roka 2026? Na čo by sa mala odborná aj širšia verejnosť pripraviť?
Naša spoločnosť realizuje v rámci PCI projektu Danube InGrid viaceré investičné zámery, ktoré prispejú ku zvýšeniu energetickej efektívnosti prenosovej sústavy a zabezpečia vyššiu stabilitu a bezpečnosť dodávok elektrickej energie.
Kľúčovou investíciou SEPS v tomto projekte je výstavba elektrickej stanice Vajnory s transformáciou 400/110 kV, ktorá bude uvedená do prevádzky najneskôr do konca roku 2026. Nová stanica v uvedenej lokalite pomôže zabezpečiť pokrytie očakávanej rastúcej spotreby elektriny v oblasti hlavného mesta Bratislava. Takéto posilnenie infraštruktúry – zvýšená transformačná kapacita, ako aj implementácia moderných inteligentných prvkov riadenia elektrizačnej sústavy – umožní pripájanie nových odberateľov elektriny, ako aj jej výrobcov z obnoviteľných zdrojov.
S výstavbou novej stanice vo Vajnoroch v rámci projektu Danube InGrid súvisí aj modernizácia a rozšírenie elektrických staníc 400/110 kV Stupava a Podunajské Biskupice. Modernizácia transformácie v elektrickej stanici Stupava bola zrealizovaná iba nedávno, v apríli tohto roku. Modernizovaná a rozšírená elektrická stanica Podunajské Biskupice bola uvedená do prevádzky už v roku 2025. Koncom októbra tohto roka budú sprevádzkované aj novovybudované 400 kV vedenia V499 Stupava – Vajnory a V430 Vajnory – Podunajské Biskupice.
Ing. Tibor Szabo absolvoval Vojenskú leteckú akadémiu gen. M. R. Štefánika v Košiciach. Po ukončení štúdia krátko pracoval v spoločnostiach ALSTOM Slovakia, s. r. o., a TTC Marconi, s. r. o. V spoločnosti SEPS pracoval od roku 2005 v oblasti bezpečnosti ICT na viacerých pozíciách – najskôr ako špecialista, neskôr ako vedúci oddelenia. Od roku 2013 pôsobil v SEPS v oblasti bezpečnosti, zastával pracovnú pozíciu vedúci odboru bezpečnosti, neskôr sa stal výkonným riaditeľom sekcie bezpečnosti a v roku 2025 vrchným riaditeľom úseku podpory riadenia, do ktorého kompetencie patrí oblasť bezpečnosti, právnych služieb, registratúry a integrovaného systému manažérstva. Na základe nominácie Ministerstva hospodárstva SR v rokoch 2014 – 2020 pôsobil aj ako civilný expert v NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti v sektore energetika. Od 15. 3. 2025 je členom predstavenstva SEPS, 1. 7. 2026 bol určený za predsedu predstavenstva a vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa.
