T. Szabo: Vplyv klimatických extrémov je citeľný najmä na severe a severozápade Slovenska
Rozhovor s Ing. Tiborom Szabom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti SEPS
Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu vedie od 01. júla 2026 Ing. Tibor Szabo, ktorý však v spoločnosti pôsobí už viac ako 20 rokov, pričom väčšinu času zodpovedal hlavne za oblasť bezpečnosti. Aj preto sme úvodné otázky rozhovoru venovali témam ako sú extrémy počasia a ich vplyv na prenosovú sústavu, vytypovanie najzaťaženejších regiónoch SR či kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru a súvisiace opatrenia. V závere sme sa dotkli aj problematiky podporných služieb a predovšetkým zmeny koncepcie obnovy sústavy spôsobenej odstavením uhoľnej Elektrárne Vojany.
16.09.2026
Extrémy počasia (vlny horúčav, dlhšie obdobia sucha, veterné smršte, intenzívne búrky) sú čoraz častejšie a v niektorých európskych štátoch už spôsobili výpadky dodávok elektriny. S akými komplikáciami sa stretávate pri prevádzkovaní prenosovej sústavy, ktoré komponenty sú vystavené väčšiemu riziku a ako sa na tieto extrémy pripravujete?
Klimatické zmeny v Európe čoraz výraznejšie ovplyvňujú aj prenosovú sústavu Slovenska. Zvýšený výskyt extrémnych poveternostných javov predstavuje nové výzvy pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku elektrizačnej sústavy. V prípade vĺn horúčav sú z hľadiska zabezpečenia dodávky elektrickej energie a zásobovania odberateľov najviac ovplyvnenými zariadeniami transformátory. Dlhodobo vysoké teploty prispievajú k nadmernému ohrevu transformátorového oleja, znižujú účinnosť chladenia a obmedzujú prenosové schopnosti zariadení. Tieto faktory môžu mať negatívny vplyv na ich prevádzkovú spoľahlivosť a životnosť.
Deficit zrážok a s ním súvisiace suché obdobia zároveň spôsobujú zvýšenú prašnosť ovzdušia. Prach a nečistoty sa usádzajú na chladiacich systémoch a ďalších technologických zariadeniach, čím dochádza k znižovaniu ich efektivity a zhoršeniu prevádzkových parametrov. V niektorých prípadoch je preto potrebné vykonávať častejšie kontroly a údržbu dotknutých zariadení.
Elektrické vedenia patria medzi prvky prenosovej sústavy, ktoré sú najvýraznejšie ovplyvňované nepriaznivými poveternostnými podmienkami, ako sú silný vietor, námraza či ich vzájomná kombinácia. Tieto javy môžu spôsobovať mechanické kmitanie vodičov tzv. galloping, prípadne poškodenie stožiarov vysokého napätia. Takéto udalosti môžu viesť k obmedzeniu prevádzky vedení alebo k výpadkom v prenose elektrickej energie.
Prevenciou uvedených rizík je najmä pravidelná údržba zariadení, dôsledné monitorovanie ich technického stavu a postupná obnova technológií za modernejšie, odolnejšie a efektívnejšie riešenia. Investície do modernizácie prenosovej sústavy a zvyšovania jej odolnosti voči klimatickým zmenám sú preto dôležitým predpokladom na zachovanie bezpečnej a spoľahlivej dodávky elektrickej energie aj v budúcnosti.
Z pohľadu zdrojov majú pri vysokých teplotách problémy najmä technológie paroplynového typu a kogeneračné jednotky. Vysoké teploty obmedzujú možnosť vyrobiť elektrinu v maximálnych hodnotách. Kogeneračné jednotky okrem tohto obmedzenia trpia aj na zanášanie vzduchových filtrov, nakoľko vo veľmi horúcom počasí je zvýšená prašnosť. Ďalšou technológiou, ktorá môže byť čiastočne obmedzená na dodávke výkonu dlhotrvajúcim horúcim počasím v kombinácii s nedostatočným chladením (teploty vzduchu dlhodobo nad 35°C) sú jadrové elektrárne, a to najmä pre nemožnosť vypúšťať chladiacu vodu v požadovaných objemoch do prirodzených tokov, kedy by teplota vody v takýchto tokoch mohla stúpnuť nad stanovené limity. Niektoré jadrové elektrárne v Európe vtedy tiež čiastočne znižujú svoj dodávaný výkon do siete, čo však nie je prípad slovenských jadrových elektrární.
Existujú na území Slovenska lokality alebo regióny, ktoré sú z pohľadu prevádzky prenosovej sústavy zraniteľnejšie, napríklad z dôvodu rastúceho zaťaženia, rozvoja OZE alebo klimatických extrémov?
Z regionálneho pohľadu je vplyv klimatických extrémov citeľný najmä v severnej a severo-západnej časti Slovenska. Rieka Váh, ktorá preteká týmto územím, je v posledných rokoch významne ovplyvňovaná nedostatkom zrážok, pričom hladina vody vykazuje dlhodobú klesajúcu tendenciu. Táto situácia sa priamo premieta do prevádzky vodných elektrární, ktoré predstavujú významnú časť zdrojovej základne regiónu. V dôsledku nižších prietokov dochádza k zvýšenému zaťaženiu zariadení prenosovej sústavy v tejto oblasti. Keďže najväčšia slovenská prečerpávacia vodná elektráreň je situovaná taktiež na rieke Váh, dochádza aj z tohto dôvodu k ďalšiemu nárastu zaťaženia elektrických zariadení a prenosovej sústavy v severnej časti Slovenska. Zväčša ide o problém, že lokálne vodné elektrárne vyrábajú menej. Preto sú viac zaťažené transformácie PS/DS v danej oblasti, čiže elektrina sa tam musí „doviezť“ zo vzdialenejších zdrojov.
Slnečné a teplé dni naprieč Európou zároveň prispievajú k zvýšenej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým z fotovoltických elektrární. Prudký nárast výroby spôsobuje prebytky energie v elektrizačnej sústave, čo sa následne prejavuje poklesom cien elektriny na trhu, v niektorých prípadoch až do záporných hodnôt.
Ďalšou významne ovplyvnenou oblasťou je západná časť Slovenska. Z topologického hľadiska sa tu sústreďujú najvýznamnejšie tranzitné toky elektrickej energie medzi jednotlivými krajinami Európy, čo vedie k zvýšenému zaťažovaniu zariadení prenosovej sústavy. Vzhľadom na strategickú polohu regiónu a skutočnosť, že sa tu nachádza hlavné mesto Slovenskej republiky, je zabezpečenie spoľahlivej prevádzky tejto časti sústavy mimoriadne dôležité. Posilňovanie prenosových schopností, modernizácia infraštruktúry a zvyšovanie odolnosti zariadení voči klimatickým a prevádzkovým vplyvom sú preto kľúčovými opatreniami pre zachovanie bezpečnej prevádzky elektrizačnej sústavy a spoľahlivé zásobovanie odberateľov elektrickou energiou.
Možno predpokladať, že s príchodom automatizácie a AI sú aj kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru čoraz sofistikovanejšie. Aké typy hrozieb dnes považujete za najväčšie riziko pre prenosovú sústavu a ako sa ich charakter za posledné roky zmenil?
Váš predpoklad je veľmi správny, kybernetické útoky sú a aj vďaka automatizácii a AI ďalej budú čoraz sofistikovanejšie a som si istý, že aj početnejšie. Modernizácia systémov priemyselnej automatizácie a čoraz komplexnejšie prepojenie IT a OT infraštruktúry významným spôsobom rozširuje spektrum hrozieb s vysokým rizikom dopadu na dostupnosť a integritu systémov kritických z pohľadu riadenia prenosovej sústavy. Zavádzanie nástrojov AI do procesov prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry už prebieha. Spolu s benefitmi, ktoré AI bez pochýb ponúka si všetci prevádzkovatelia prenosových sústav uvedomujeme aj riziká spojené s týmto technologickým a spoločenským fenoménom dnešnej doby, a preto vznikla napríklad iniciatíva AI.Grids.
Cieľom projektu AI.Grids je vytvoriť model umelej inteligencie schopný podporovať predikciu, plánovanie a riadenie elektrizačných sústav v reálnom čase. Projekt vznikol pod záštitou Európskej komisie ako reakcia na rastúce požiadavky na prevádzku sietí súvisiace s rozvojom OZE, decentralizáciou výroby, elektrifikáciou a nárastom objemu dát. Projekt je súčasťou širších európskych snáh o digitalizáciu energetiky a vytvorenie jednotného základu pre využívanie umelej inteligencie v prenosových a distribučných sústavách. AI.Grids v súčasnosti združuje 12 prevádzkovateľov prenosových sústav – vrátane SEPS, 6 distribučných spoločností a 21 výskumných organizácií. Projekt bol oficiálne spustený v júni 2026 ako jedna z hlavných iniciatív v rámci balíka Tech Sovereignty Package a Strategického plánu digitalizácie a AI v energetike.
Ak sa vrátim k pointe otázky, najväčšie riziká pre prenosovú sústavu vidím okrem vyššie uvedeného v troch rovinách. V pokročilých perzistentných hrozbách a v štátmi sponzorovaných útokoch, v útokoch na dodávateľský reťazec a transformáciu ransomvérových útokov cielene modifikovaných na znefunkčnenie OT infraštruktúry. Útočníci svoje techniky zdokonaľujú a zhoršujúca sa geopolitická situácia vo svete posúva finančne motivovanú kyberkriminalitu k hybridným hrozbám a kybernetickej vojne, stále viac zameranú na prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry.
Zaznamenali ste v posledných rokoch i nárast pokusov o kybernetické útoky na systémy SEPS? Ako sa v tomto smere mení vaša stratégia kybernetickej bezpečnosti a aké investície alebo organizačné zmeny boli v tejto oblasti za posledné roky zrealizované?
Nárast kybernetických útokov je globálny trend a tento trend neobchádza ani SEPS, ani ostatné subjekty sektora energetiky. Prirodzene sa tento trend nevyhnutne premieta aj do stratégie kybernetickej bezpečnosti. Stratégiu ako takú však primárne nedeterminuje početnosť kybernetických útokov, ale zmeny vektorov útokov a techniky útočníkov. Ako som uviedol v odpovedi vyššie, modernizácia, nové trendy v digitalizácii, ale aj pribúdajúca legislatíva, ktorá „núti“ prevádzkovateľov prenosových sústav k stále väčšej integrácii IT a OT infraštruktúry, má za následok významný nárast tzv. útočnej plochy. Pod útočnou plochou rozumieme súhrn všetkých vstupných bodov a zraniteľností, ktoré môže útočník použiť na prienik do systému/siete. A práve nárast tohto parametra je jedným z hlavných faktorov determinujúci stratégiu kybernetickej bezpečnosti. A tu sa dostávame k odpovedi na druhú časť Vašej otázky. Nosnou časťou stratégie kybernetickej bezpečnosti je súbor opatrení (technických, organizačných a personálnych), realizáciou ktorých organizácia zabezpečuje kybernetickú odolnosť svojej infraštruktúry. Keďže sa nám objektívne zväčšuje útočná plocha, s čím sa rozširuje súbor hrozieb a rastie početnosť bezpečnostných udalostí, nevyhnutne sme aj v podmienkach spoločnosti SEPS museli reagovať organizačnými zmenami a zvýšením personálnych kapacít na riešenie operatívnych, ale aj strategických úloh agendy kybernetickej bezpečnosti. Zároveň nám významne rastie nielen počet investícií, ktoré musíme a potrebujeme realizovať pri zabezpečení požadovanej úrovne kybernetickej odolnosti, ale aj technická a ekonomická náročnosť jednotlivých investícií. Za najvýznamnejšie investície do zvyšovania kybernetickej odolnosti, ktoré sme v poslednom období realizovali, respektíve ktorých realizácia prebieha, považujem komplexnú obnovu systému zálohovania, vybudovanie plne funkčného white room-u, implementáciu systému pre komplexné monitorovanie bezpečnostných aspektov infraštruktúry riadiaceho informačného systému elektrických staníc a mnoho ďalších.
Nedávno ste úspešne otestovali obnovu prevádzky elektrizačnej sústavy bez vonkajšieho zdroja s využitím elektrární Vážskej kaskády, ktoré poskytujú službu „Štart z tmy“. Aké ďalšie zdroje na Slovensku sú dnes schopné poskytnúť túto službu a považujete po odstavení Elektrárne Vojany zabezpečenie obnovy prevádzky na východe Slovenska za dostatočné?
V súčasnosti poskytujú podpornú službu Štart z tmy rôzne typy zariadení na výrobu elektriny. Ide najmä o prietokové alebo prečerpávacie vodné elektrárne, dieselgenerátorové stanice, ale aj zariadenia, ktorých primárnym palivom je plyn. Tieto zariadenia na výrobu elektriny sú v prípade rozsiahleho výpadku elektriny schopné obnoviť vlastnú prevádzku bez dodávky elektriny z vonkajšieho zdroja. Zároveň dokážu zabezpečiť napájanie tzv. systémovej elektrárne na pokrytie jej vlastnej spotreby a na realizáciu jej nábehu.
V rokoch 2023 a 2024 bola ukončená výroba elektriny v posledných dvoch veľkých uhoľných elektrárňach na Slovensku, konkrétne v Elektrárňach Nováky a Vojany. Takýto typ elektrární zohrával významnú úlohu pri obnove elektrizačnej sústavy, nakoľko boli schopné vytvárať veľké ostrovy v procese obnovy elektrizačnej sústavy a poskytovali výborné regulačné schopnosti.
Aj po ukončení výroby elektriny v Elektrárni Vojany zostáva na východnom Slovensku k dispozícii dostatočný počet zariadení poskytujúcich podpornú službu Štart z tmy pre potreby systémovej elektrárne nachádzajúcej sa v tomto regióne. Zároveň sme však boli nútení zmeniť koncepciu postupu obnovy, ktorá sa pôvodne sústreďovala predovšetkým na Elektráreň Vojany ako hlavný prvok vytváraného ostrova. Nový prístup sa orientuje na nižšiu napäťovú hladinu a zdroje menšieho výkonu, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy. Táto zmena filozofie postupu zabezpečuje ako zachovanie schopnosti obnovy prevádzky systémovej elektrárne v prípade rozpadu elektrizačnej sústavy tak aj obnovenie napájania koncových odberateľov na východnom Slovensku.
Ako sa v posledných rokoch vyvíjal objem a náklady na obstarávanie podporných služieb? Čo stálo za týmito zmenami a do akej miery sa premietajú do regulovaných poplatkov, a teda aj do koncových cien elektriny pre odberateľov?
Požadované objemy podporných služieb s výnimkou objemu FCR, ktorá je pre jednotlivých prevádzkovateľov prenosových sústav stanovovaná centrálne na úrovni ENTSO-E, sú v rámci SEPS určované na základe pravidiel platných v ENTSO-E a internej metodiky dimenzovania podporných služieb. Pri dimenzovaní je zohľadnený vývoj odchýlok v sústave a ukazovatele tzv. Level 1 a Level 2 v súlade s článkom 128 Nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1485 z 2. augusta 2017, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre prevádzku systému a príslušnej metodiky ENTSO-E, ktoré stanovujú limity odchýlky voči plánovanému saldu SR. Naviac je, samozrejme, zohľadnený najväčší kladný a záporný referenčný incident v rámci SR.
V poslednom období došlo k poklesu požiadaviek na záporné podporné služby z dôvodu odstávky spoločnosti Slovalco, ale v súvislosti s pripravovanou obnovou výroby predpokladáme opätovnú potrebu navýšenia objemu záporných služieb.
Balík prostriedkov na disponibilitu podporných služieb stanovuje regulátor a jeho výška sa priamo premieta do tarify za systémové služby TSS. Konkrétnejšie údaje sú uvedené v príslušných rozhodnutiach ÚRSO a na webovom sídle našej spoločnosti vo výročných správach.
Ing. Tibor Szabo absolvoval Vojenskú leteckú akadémiu gen. M. R. Štefánika v Košiciach. Po ukončení štúdia krátko pracoval v spoločnostiach ALSTOM Slovakia, s. r. o., a TTC Marconi, s. r. o. V spoločnosti SEPS pracoval od roku 2005 v oblasti bezpečnosti ICT na viacerých pozíciách – najskôr ako špecialista, neskôr ako vedúci oddelenia. Od roku 2013 pôsobil v SEPS v oblasti bezpečnosti, zastával pracovnú pozíciu vedúci odboru bezpečnosti, neskôr sa stal výkonným riaditeľom sekcie bezpečnosti a v roku 2025 vrchným riaditeľom úseku podpory riadenia, do ktorého kompetencie patrí oblasť bezpečnosti, právnych služieb, registratúry a integrovaného systému manažérstva. Na základe nominácie Ministerstva hospodárstva SR v rokoch 2014 – 2020 pôsobil aj ako civilný expert v NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti v sektore energetika. Od 15. 3. 2025 je členom predstavenstva SEPS, 1. 7. 2026 bol určený za predsedu predstavenstva a vymenovaný do funkcie generálneho riaditeľa.
