Tŕnistá cesta ku globálnej klimatickej dohode
Začiatkom decembra sa v peruánskej Lime uskutočnila už 20. konferencia o klimatických zmenách (COP 20), kde zástupcovia z viac ako 190 krajín prezentovali svoje pozície, diskutovali a vyjednávali s jediným cieľom, dohodnúť hlavné črty dlho očakávanej klimatickej dohody. Tá by mala byť skompletizovaná počas roka 2015 a prijatá na nasledujúcej, decembrovej, konferencii o klimatických zmenách v Paríži (COP21).
Samozrejme vyjednávania nie sú jednoduché a pokrok sa nerodí ľahko. Veď svetové spoločenstvo zahŕňa tak bohatšie krajiny Európy a Severnej Ameriky, ako aj ekonomicky menej vyspelé štáty Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Práve prekonanie rozdielneho vnímania zodpovednosti a rozdelenie si úloh týchto dvoch blokov sa zdá byť rozhodujúcim pre úspešne prijatie historickej dohody v boji proti klimatickým zmenám. Je pravdou, že rozvinuté štáty (USA, EÚ, Japonsko, Austrália) v minulosti najviac emitovali skleníkové plyny do ovzdušia, no ekonomický vývoj v rozvojových krajinách (Čína, India, Indonézia) je taký rýchly, že ich miera znečistenia sa čoskoro vyrovná tej našej.
Aj preto je nevyhnutné, aby každá krajina, región, obec či jednotlivec si uvedomili svoju mieru zodpovednosti. Je potešujúce, že rokovania v Lime preukázali určitý pokrok a v rozhodnutí o zamýšľaných národných príspevkoch v boji proti klimatickým zmenám sa spomínajú záväzky všetkých štátov. Tie by mali byť predložené najneskôr v priebehu prvého štvrťroka 2015, hoci EÚ, Čína aj USA už svoje príspevky predstavili.
Za neúspech rokovaní v Lime môžeme považovať absenciu mechanizmu na posudzovanie jednotlivých príspevkov. Zatiaľ teda nie je známe, ako budeme môcť individuálne záväzky merať a porovnávať a zároveň zhodnotiť naše šance na dosiahnutie konečného cieľa – limitovať globálne otepľovanie do roku 2100 na 2°C. Ďalším kritickým bodom, ktorý bude v roku 2015 nevyhnutné doriešiť, je požiadavka prichádzajúca od ostrovných štátov na uhrádzanie škôd spôsobených extrémami počasia zo strany rozvinutých štátov. Doposiaľ ostala nevypočutá.
Pokiaľ vôľa nikomu nechýba, otázka financií je vždy problematická a zhoda v tom „"kto a koľko má platiť“ zatiaľ chýba. Nateraz rastie aspoň Zelený klimatický fond, ktorý po finančných príspevkoch Rakúska, Peru a Kolumbie dosiahol už 10,2 mld. amerických dolárov.
Rokovalo sa už aj o návrhu samotnej klimatickej dohody, ktorá avšak stále obsahuje 37 strán a cez 240 možností. Ešte teda ostáva dosť práce tento text zredukovať a vyjasniť. Takisto zatiaľ nie je jasná jej forma – záväzná dohoda alebo len deklaratórne vyhlásenie. Hoci podpredseda Európskej komisie, Maroš Šefčovič, na podujatí Café Európa, spomínal ohromnú aktivitu Američanov pri negociáciách ohľadne globálnej klimatickej dohody, jej záväznosť môže byť pre nich vážny problém. Medzinárodné dohody totiž musia prejsť schvaľovacou procedúrou v americkom Kongrese, ktorý však ovládajú republikáni a tí sa ku klimatickým rokovaniam stavajú dosť vlažne. Na druhej strane, čo nepodpíšu Američania, nepodpíšu ani Číňania a tak záväznosť tejto dohody vyzerá byť ohrozená.
Pravdepodobne sa teda budeme musieť rozhodnúť či chceme záväznú a ambicióznu dohodu, ale s menším počtom subjektov alebo nezáväznú a menej výraznú dohodu, ale aj s Čínou a USA na palube. Už dnes je jasné, že cesta do Paríža bude ešte tŕnistá a v roku 2015 nás čaká viacero ťažkých politických rokovaní, no bolo by chybou premrhať momentum, ktoré nám táto doba priniesla. Ďalšia príležitosť na zjednotenie postojov sa naskytne na februárových rokovaniach v Ženeve.
Jozef Badida
analytik portálu Energie pre Vás
