Prechod na zelené hospodárstvo – významná priorita v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ
V dňoch 6. – 7. septembra sa v Bratislave uskutočnila konferencia pod názvom T2gE – Transition to the Green Economy – Prechod na zelené hospodárstvo. Medzinárodnú konferenciu zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Parížska dohoda je významným nástrojom v boji proti klimatickým zmenám a tento víkend ju ratifikovali aj veľmoci ako USA a Čína. Slovensko v rámci predsedníctva v Rade EÚ má tiež svoje priority a jednou z nich je obehové hospodárstvo. Prvou lastovičkou v tomto boji bola práve konferencia. Zúčastnilo sa jej vyše 500 odborníkov z 32 krajín sveta, aby diskutovali na tému udržateľnej obehovej ekonomiky a vniesli svoje myšlienky a postoje, ktoré tento koncept posunú vpred. Konferenciu otvoril minister životného prostredia László Sólymos a ďalej pokračovali vo svojich vystúpeniach významné osobnosti, medzi nimi aj podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu – Maroš Šefčovič, eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov Karmenu Vella, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry Hans Bruyninckx, nórsky minister pre zmenu klímy a životné prostredie Vidar Helgesen, zástupca generálneho tajomníka OECD Rintaro Tamaki a mnohí ďalší.
Koncept prechodu na zelené hospodárstvo je relatívne nový a do istej miery aj vizionársky. Je viac ako nutné, zamyslieť sa nad tým, prečo tému ochrany životného prostredia považujeme za vágnu a nie je našou prioritou.
Zelená ekonomika je také fungovanie hospodárstva, ktoré zabezpečuje ekonomický rast a rozvoj spoločnosti za predpokladu najefektívnejšieho využívania energetických a materiálových zdrojov, dbajúc na ochranu životného prostredia a problematiku dôsledkov zmeny klímy a straty biodiverzity. Táto systémová zmena má priniesť nové technologické riešenia, inovatívne prístupy, vznik nových pracovných miest, rastúce požiadavky na výskum, vývoj a tým aj finančné opatrenia a podporu zo strany štátu.
Keď bývalého európskeho komisára pre životné prostredie - Janeza Potočnika v rámci nejakej diskusie spýtali prečo je potrebný prechod na zelené hospodárstvo, odpovedal nasledovne: „Budeme musieť zmeniť spôsob nášho rastu, spôsob, akým využívame kľúčové zdroje, ako je voda, pôda, ovzdušie tak, aby nedošlo k ich vyčerpaniu a zanechaniu rastúcej populácie hladnej a bez práce. Musíme vytvoriť novú obehovú štruktúru, kde nie je nič zbytočné a rast je sprevádzaný znížením tlakov na životné prostredie. Kde sú pracovné miesta vytvorené prostredníctvom opatrení, ktoré naplnia naše žalúdky a súčasne budú chrániť životné prostredie.“
A mal, resp. má pravdu, pretože koncept zeleného hospodárstva a teda aj trvalo udržateľného rozvoja je založený na napĺňaní vlastných potrieb bez toho, aby sme ohrozili budúce generácie v napĺňaní ich vlastných potrieb.
Politické odporúčania, ktoré boli predstavené na vlajkovom podujatí budú slúžiť aj pre ďalšie politické diskusie na najvyššej politickej úrovni. Účastníci konferencie hovorili o potrebe vypracovania plánu prechodu na zelené hospodárstvo, tak na európskej ako aj na národnej úrovni, vysvetľovali význam a prínos obehového hospodárstva, vďaka ktorému sa zvyšuje efektívnosť výroby, konkurencieschopnosť, zavádzajú sa nové metódy, eliminujú sa straty. Ďalej hovorili o potrebe zmeny legislatívy, daňového systému, potrebe vzdelávania o podpore vedy, výskumu. Za kľúčové v tejto oblasti označili finančné nástroje na realizáciu tohto konceptu s dôležitým apelom na súkromný sektor, ktorý by podľa nich mal byť hnacím motorom.
Spoločnosť za posledné desaťročia prešla veľkým transformačným procesom a stála sa príliš konzumnou. Zvykli sme si na istý štandard a vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny je viac ako náročné. Pitnú vodu, relatívne čistý vzduch, dostatok potravín v regáloch obchodov považujeme za samozrejmé. Spoločnosť, v ktorej žijeme nás nenúti rozmýšľať ekologicky, všetkého je dostatok, tak prečo byť osvietený. To čo je však dnes samozrejmé, môže byť už zajtra minulosťou.
Častokrát sa radi porovnávame s vyspelými krajinami ako napr. Dánsko, Rakúsko, Holandsko a kladieme si rôzne otázky. Prečo sú ich priemerné platy či penzie také solídne a tie naše nie, prečo je ich zdravotná starostlivosť či školstvo na vysokej úrovni a u nás to nefunguje? Porovnali ste si však niekedy fakty ako Dáni, Rakúšania či Holanďania dbajú o životné prostredie? Je Holanďan o niečo horší ako Slovák, keď jazdí do práce na bicykli? Je Dán o niečo horší ako Slovák keď spotrebuje ročne iba štyri ľahké plastové tašky a nie 466?
Tieto príklady sú jasným dôkazom toho, že na začiatku aj na konci každej zmeny stojí človek a jeho vôľa. Koncept prechodu na zelené hospodárstvo obsahuje mnoho skvelých nápadov, myšlienok a nástrojov ako na to a pevne verím, že spoločnými silami a zmenou nášho myslenia prispejeme k jeho naplneniu v praxi.
