Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Urban Rusnák: Začiatok výstavby plynovodu TAPI by mal byť pre Európu budíčkom

Rozhovor s Urbanom Rusnákom, generálnym tajomníkom Energetickej charty

Hoci je koniec roka tradične hektickým obdobím, mali sme tú česť pozhovárať sa s človekom, ktorý v medzinárodnej energetike zastáva skutočne významný post. Pán Urban Rusnák, generálny tajomník Energetickej charty, mal práve za sebou „ázijské turné“. Vrátil sa z ministerskej konferencie tejto organizácie v Tbilisi a taktiež zo slávnostného prvého zvaru gigantického projektu TAPI, ktorý by mal sprístupniť turkménsky plyn asi 1,5 miliarde ľudí. Keďže aj my chceme diverzifikovať zdroje plynu, „pre Európu by tento moment mal slúžiť ako budíček“ upozorňuje pán Rusnák. V exkluzívnom rozhovore si prečítate viac o záveroch tbiliskej konferencie, zhodnotení odchádzajúceho roka, ale aj očakávaniach spojených s rokom 2016 a japonským predsedníctvom Energetickej charty a skupiny najbohatších krajín sveta G7.

1. V Tbilisi sa začiatkom decembra uskutočnila už 26. konferencia Energetickej charty, kde sa zišli zástupcovia 55 členských krajín a organizácií a 37 subjektov s pozorovateľským statusom. Čo bolo obsahom tohto samitu a k akým záverom ste dospeli?

Hlavnou témou Ministerského zasadnutia Konferencie Energetickej Charty v Gruzínsku bolo Posilňovanie regionálnej spolupráce prostredníctvom cezhraničného obchodu s energiou. Ministri a vysokí predstavitelia členských krajín a pozorovateľov rokovali o vytváraní podmienok pre rozvoj cezhraničného obchodu, budovanie potrebnej infraštruktúry a vzájomne výhodných obchodných vzťahov. Konferencia privítala nový program Európskej únie na zlepšenie energetických politík krajín Východného partnerstva a Strednej Ázie a pozitívne rozhodla o žiadosti Jemenu o vstup do našej organizácie.

2. Predsednícke žezlo v Tbilisi symbolicky prevzalo Japonsko, ktoré bude v roku 2016 paralelne viesť aj skupinu najbohatších krajín sveta G7. Môže táto kombinácia pomôcť Energetickej charte pri presadzovaní jej zámerov?

Predsedníctvo Japonska v Energetickej charte je veľkou výzvou a príležitosťou pre ďalší rozvoj a rozširovanie. Očakávam, že Japonsko využije potenciálnu synergiu medzi svojimi prioritami v G7 a prácou Energetickej charty. Na druhej strane váha Japonska na globálnej politickej aréne môže ďalej napomôcť rozširovanie ideí a členstva Energetickej charty v Ázijsko-tichooceánskom priestore. Japonská dôslednosť a zmysel pre detail bude určite reflektovaná aj v každodennej práci nášho Sekretariátu v Bruseli pri implementácii druhej fázy modernizačného procesu.

3. Rovnako v decembri bola v Paríži prijatá medzinárodná dohoda o zmene klímy. Jej dlhodobým cieľom má byť udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s pred‑industriálnou érou s tým, že krajiny sa budú usilovať o priblíženie sa k hranici 1,5°C. Ako hodnotíte túto historickú dohodu a aká by mala byť úloha Energetickej charty pri jej napĺňaní?

Medzinárodná dohoda o zmene klímy je kľúčovým dokumentom, ktorý má potenciál zmeniť nielen energetický ale i globálny ekonomický ekosystém. Medzi medzinárodnými organizáciami existuje deľba práce pri reakcii na výzvu klimatických zmien. Sekretariát Energetickej charty sa v priebehu tohto roku aktívne zapojil do práce Svetovej obchodnej organizácie WTO pri príprave Dohody o obchode s environmentálnym tovarom a zasadnutie v Tbilisi prijalo politickú deklaráciu vyzývajúcu na skoré uzavretie tejto dohody. Z hľadiska priameho zapojenia našej organizácie do napĺňania globálnej klimatickej dohody vidím úlohu Energetickej charty ako nástroja na ochranu nových investícií do energetiky, ktoré budú nevyhnutné na urýchlené postupné nahradenie existujúcich vysoko uhlíkových energetických zdrojov.

4. V poslednej dobe badať zintenzívnenie vzťahov Energetickej charty a Číny, ktorá sa v roku 2016 stane predsedníckou krajinou ďalšej významnej skupiny G20. Čo môže táto spolupráca priniesť a ako presvedčiť tohto energetického obra, ale aj iné ázijské krajiny, aby rozšírili členskú základňu Vašej organizácie?

Naša spolupráca s Čínou sa dynamicky rozvíja. Toho roku sme spolu s vedúcimi čínskymi akademikmi spracovali kľúčovú správu a kompatibilite čínskeho právneho systému s Dohovorom k Energetickej charte. Postupne spracovávame jednotlivé okruhy našej činnosti a právne záväzky, vyplývajúce z Dohovoru pre každú kľúčovú krajinu. V novembri sa do procesu Energetickej Chartyaktívne zapojila aj Južná Kórea, čím sa naša úloha v regionálnej energetickej spolupráci v severovýchodnej Ázii posilnila. Každá krajina sa pred pristúpením k Dohovoru zúčastňuje na práci Charty v pozícii pozorovateľa a okrem iného si spracováva internú analýzu potenciálnych rizík a benefitov právneho režimu Dohovoru.

5. Osobne ste sa zúčastnili slávnostného prvého zvaru plánovaného 1814 km dlhého plynovodu TAPI, ktorý by mal prepojiť producenta plynu Turkmenistan s Afganistanom, Pakistanom a Indiou. Ide o strategický megaprojekt avšak v nestabilnom regióne. Aký je Váš pohľad na TAPI?

Z mojich rozhovorov s turkménskymi vysokými predstaviteľmi vyplýva, že sú si dobre vedomí rizík výstavby uvedeného plynovodu. Keďže nadnárodné spoločnosti požadovali za svoj vstup do projektu účasť na ťažbe plynu, Turkmenistan sa rozhodol, že do projektu bude investovať v prvej fáze sám. Spolu so slávnostným podpisom dokumentov o TAPI a prvým zvarom na plynovodnom potrubí sa tiež začala príprava tretej fázy prieskumu gigantického náleziska Galkanyš (v minulosti známym tiež ako Južný Jolotan). Turkméni majú desaťročné pozitívne skúsenosti s dodávkami elektrickej energie do vnútrozemia Afganistanu a veria si, že dokážu zainteresovať znepriatelené frakcie aj na dodávkach a tranzite plynu. Z môjho pohľadu pri TAPI ide o snahu Turkmenistanu diverzifikovať svoje trhy, keďže Rusko neumožňuje tranzit plynu na Západ a obmedzilo svoje nákupy od Ašchabadu. V súčasnosti 90% ich exportu plynu prúdi do Číny. Pre Európu by tento moment mal slúžiť ako budíček, lebo diverzifikačný projekt Južného prúdu počítal v neskoršej fáze aj s turkménskym plynom, ktorého zásoby majú tiež svoje limity.

6. Koniec roka je príhodná chvíľa na zamyslenie sa a rok 2015 bol pre Vašu organizáciu naozaj významný, veď prijatím Medzinárodnej Energetickej charty ste zavŕšili prvú fázu jej modernizačného procesu. Ako teda hodnotíte rok 2015? Podarilo sa Vám všetko čo ste si zaumienili?

Myslím, že môžeme byť spokojní s výsledkami našej práce v roku 2015. Ako ste uviedli, kľúčovým momentom bolo prijatie Medzinárodnej Energetickej Charty a pokračovanie rozširovania členskej základne, kde Island a Čierna Hora ratifikovali Dohovor. Čad, Niger, Mauretánia, Maroko sú v prístupovom procese. Pomimo Ázie, ktorú som už spomínal sme zintenzívnili spoluprácu s USA a zapojili do procesu Energetickej Charty rad latinskoamerických krajín. Kľúčovou otázkou pre budúcnosť bude zabezpečenie adekvátneho rozpočtu pre činnosť organizácie.

7. A čo plány pre nasledujúci rok? Čo čaká Energetickú chartu a jej generálneho tajomníka v roku 2016?

Proces Energetickej Charty sa odohráva na pozadí globálneho politického, mocenského a technologického vývoja. Rastúca konfrontácia na geopolitickej úrovni, adaptácia exportérov na nízke ceny ropy a očakávané pokračovanie radu lokálnych konfliktov nie sú stimulujúcim faktormi rozvoja medzinárodnej spolupráce. Verím však, že počas japonského predsedníctva v budúcom roku po ratifikácii Dohovoru posilníme o nových plnoprávnych členov z Blízkeho východu (Jordánsko a Jemen) a prizveme prvé africké krajiny (Niger, Mauretániu a Maroko) k Dohovoru. Verím tiež, že rozšírime rady aktívnych pozorovateľov v organizácii z krajín Ázie a Latinskej Ameriky.

Budúci rok bude tiež kulmináciou môjho 5 ročného mandátu, počas ktorého členské krajiny zhodnotia našu činnosť a rozhodnú o mojom eventuálnom pokračovaní vo funkcii.

Zhováral sa Jozef Badida, analytik portal energieprevas.sk

Urban Rusnák
sa stal generálnym tajomníkom Sekretariátu Energetickej charty v januári roku 2012. Predtým pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR ako vedúci projektu -  Vonkajšia energetická bezpečnosť. Pôsobil aj ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec na Ukrajine (2005-2009), riaditeľ odboru politických analýz MZV SR (2003-2005), zástupca veľvyslanca SR v Turecku (1994-1998), ale takisto zakladal a riadil Medzinárodný višegrádsky fond. Pán Rusnák vyštudoval Moskovskú vysokú školu ropy a plynu a obhájil doktorát na Ankarskej univerzite v Turecku na tému Geopolitika ropy a zemného plynu Kaspického regiónu. Rovnako bol činný aj na akademickej pôde, keďže prednášal na Slovanskej univerzite v Kyjeve a na fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.




Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.