TAPI – nádejný projekt spájajúci Juhozápadnú Áziu
Z geopolitického hľadiska sa nedávno uskutočnila významná udalosť – slávnostný prvý zvar na plynovode TAPI, prostredníctvom ktorého by sa mal Turkmenistan vymaniť zo závislosti na dvoch významných nákupcoch jeho plynu – Rusku a Číne. Od roku 2020 by mal totiž začať zásobovať aj Afganistan, Pakistan a Indiu a ich takmer 1,5 miliardy obyvateľov.
Turkmenistan, ležiaci v Strednej Ázii, patrí medzi krajiny bohaté na ložiská plynu. Podľa štatistík BP sa nachádza na 4. mieste v objeme preukázaných zásob tejto komodity, hneď po Rusku, Iráne a Katare. K tejto poprednej priečke prispelo objavenie (v roku 2006) jedného z najväčších svetových ložísk plynu – Galkynyš, známeho aj ako Južný Jolatan.
Potenciál Turkmenistanu je ohromný, veď v roku 2014 vyťažili „len“ okolo 70 miliárd m³, problémom je však jeho závislosť na pár odberateľoch. Táto post-sovietska republika bola do roku 2009 pripojená len na prepravný systém ruského Gazpromu, čo malo samozrejme významný dopad na predajnú cenu jeho plynu. Aj preto Turkmenistan postavil plynovod do Iránu. Avšak Iránci, rovnako ako Rusi, sú krajiny bohaté na zemný plyn a tak v posledných rokoch značne znižovali dodávky tejto komodity z Turkmenistanu.
K zlepšeniu pozície Ašchabadu určite pomohol vstup čínskeho kapitálu a export plynu to „krajiny Stredu“, ktorá sa tak v posledných rokoch stala najvýznamnejším nákupcom turkménskeho plynu. Avšak čínske rozhodnutie z konca novembra znížiť ceny dodávok plynu pre vlastných odberateľov mimo domácností bude mať pravdepodobne negatívny vplyv aj na príjmy Turkmenistanu. Navyše Čína zintenzívňuje spoluprácu s Ruskom, ktoré by jej malo dodávať svoj vlastný plyn cez plynovody Sila Sibíri a Altaj.
Práve z týchto dôvodov sa Turkmenistan dlhodobo snaží o diverzifikáciu exportu do Európy a Juhozápadnej Ázie. V prvom prípade sa snaží o vybodovanie plynovodu cez Kaspické more a Azerbajdžan smerujúceho do Turecka a ďalších európskych krajín. Jeho snahy však naráža na tvrdý odpor Ruska a Iránu, keďže hraničné línie deliace Kaspické more neboli nateraz právne záväzne určené.
Druhá oblasť záujmu Turkmenistanu vedie k stavbe plynovodu TAPI spájajúceho Galkynyš s Afganistanom, Pakistanom a Indiou. Ide o gigantické potrubie dlhé 1814 km s ročnou kapacitou 33 miliárd m³, ktorého výstavba by mala stáť 7,6 miliardy USD. A v decembri (12.12.2015) sa v turkménskom meste Mary Velayat zišli domáci prezident Gurbanguly Berdimuchamedov, afganský prezident Mohammad Ashraf Ghani, pakistanský premiér Muhammad Nawaz Sharif a idický viceprezident Mohammad Hamid Ansari, aby slávnostne spojili rúry prvým zvarom. Samozrejme, tento projekt bude čeliť mnohým výzvam, akými sú bezpečnosť či financovanie, no jeho výstavba tiež povedie k zlepšeniu susedských vzťahov poznačených historickými krivdami.
Na slávnostnej ceremónii inaugurácie plynovodu TAPI nechýbal ani generálny tajomník Energetickej charty, pán Urban Rusnák a určite nešlo o náhodu, veď Turkmenistan a Afganistan sú jej členovia a Pakistan má štatút pozorovateľa. Táto medzinárodná inštitúcia zvyšuje prestíž členských krajín tým, že zahraničným investíciám poskytuje zvýšenú medzinárodno-právnu ochranu. Navyše bude treba posilniť energetickú bezpečnosť regiónu, a práve Dohovor o energetickej charte zaväzuje členské štáty zabezpečiť neprerušené toky plynu.
© Autorské práva vyhradené
