Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Neprerušené toky energie nie sú samozrejmosťou

Jedným z najvážnejších problémov súčasnosti, riešený tak na národnej, ako aj európskej úrovni, je bezpečnosť dodávok energie. Sme zvyknutí na pravidelné dodávky elektrickej energie, tepla či zemného plynu do našich domácností a podnikov a nad ich prípadným výpadkom ani nepremýšľame. Pravdepodobne však v Európe nenájdeme krajinu, ktorá by bola 100% nezávislá od dovozu energetických surovín zo zahraničia, takže otázka zaistenia energetickej bezpečnosti je skutočne namieste. Práve táto problematika bola predmetom budapeštianskej konferencie, ktorú spoločne zorganizovali Sekretariát Energetickej charty a maďarské ministerstvo národného rozvoja.

Energetická charta ako nástroj externej politiky Energetickej únie

Úvodné slová predniesol pán András Aradszki, štátny tajomník zodpovedný za energetiku Maďarska, pre ktorého je energetická bezpečnosť synonymom neprerušených dodávok. Jedným dychom však zdôraznil potrebu cenovo prístupnej energie. Podporil tiež myšlienku vytvorenia Energetickej únie, avšak za podmienky, že členským štátom EÚ sa ponechá právo samostatne rozhodovať o jednotlivých opatreniach, ako aj o ich energetickom mixe.

Na svojho predrečníka nadviazal pán Urban Rusnák, generálny tajomník Energetickej charty, ktorý poukázal na externú dimenziu Energetickej únie. Jej zámerom je totiž zabezpečenie neprerušených dodávok energetických surovín do EÚ a to upevňovaním vzťahov s producentskými a prepravujúcimi krajinami. Podľa neho práve Energetická charta, jediná multilaterálna a medzinárodne záväzná dohoda v energetike, je vhodným nástrojom Energetickej únie na vybudovanie globálnej energetickej architektúry. Generálny tajomník tiež informoval o pokračovaní modernizačného procesu a po prijatí medzinárodnej Energetickej charty by radi:

  • zaviedli minimálne požiadavky transparentnosti v arbitrážnych konaniach, t.j. zverejnenie žaloby a konečného rozhodnutia
  • zabezpečili nediskriminačný princíp v prospech firiem už v pred-investičnej fáze či
  • publikovali ročenku analyzujúcu investičné riziko v energetike.

Budovanie infraštruktúry na zvýšenie odolnosti voči výpadkom plynu

V plynárenskom paneli odznela veľmi zaujímavá prezentácia pána Pétra Kaderjáka riaditeľa Regionálneho centra pre výskum energetickej politiky. Podčiarkol závislosť strednej Európy a Balkánu na jednom dodávateľovi zemného plynu kvôli nedostatočnej infraštruktúre – chýbajúcim prepojeniam a obojsmernej prevádzke plynovodov.


Hlavné a reverzné toky plynu v Európe. Zdroj: Péter Kaderják, Securing Energy Flows – Energy Union and Beyond

Z priloženej mapy je vidieť určité zlepšenie v strednej Európe, keďže Slovensko, Česká republika a čiastočne už aj Ukrajina dokážu prijať plyn aj v smere zo západu. Aj napriek tomu, ako nám ukázal pán Kaderják, by prípadné zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu do Európy počas tohtoročného januára malo za následok zvýšenie cien tejto komodity pre celý región. A všetci dobre vieme, že tento predpoklad nebol len akousi chimérou, ale celkom reálnou hrozbou, pretože Rusi sa s Ukrajincami nevedeli dlho dohodnúť na podpise zimného balíčka.


Zvýšenie cien plynu v prípade prerušenia ruských dodávok cez Ukrajiny v januári 2015. Zdroj: Péter Kaderják, Securing Energy Flows – Energy Union and Beyond

Riešením tohto stavu by mala byť (i) modernizácia infraštruktúry medzi jednotlivými krajinami EÚ, predovšetkým vybudovanie prepojený a obojsmerných tokov plynu a (ii) výstavba LNG terminálu v Chorvátsku a TAP plynovodu pre plyn z Azerbajdžanu. Ide o tzv. CESEC projekty pripravené na úrovni krajín regiónu Strednej Európy a Balkánu.

Ďalší účastník konferencie pán Martin Vadimov z bulharského centra pre štúdium demokracie takisto poukázal na nedostatočnú úroveň plynárenskej infraštruktúry a vyšších cien v regióne Juhovýchodnej Európy. Pán Danilo Bočkaev z Inštitútu EastWest sa zasa zamýšľal nad potrebou plánovaných ruských plynovodov - Nord Stream II a Turecký prúd v čase klesajúcej spotreby plynu v Európe, jej snáh po diverzifikácii zdrojov plynu a prijímaní opatrení energetickej efektívnosti.

Nestabilná výroba elektriny z obnoviteľných zdroj energie

V časti konferencie o elektrickej energii bola najzaujímavejšia prezentácia pána Christophera Schuha, zástupcu rakúskeho operátora 3500 km dlhej prenosovej sústavy APG. Totiž v poslednej dobe je ich najväčšou výzvou integrácia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do elektrickej sústavy. Aj keď podiel OZE na výrobe elektriny v Rakúsku neustále rastie, pochopiteľne nedokážu plne pokryť dopyt po tejto komodite a klasické zdroje sú teda nevyhnutné.


Výroba a dopyt po elektrine v Rakúsku . Zdroj: Christopher Schuh, Securing Energy Flows – Energy Union and Beyond

Z priloženého obrázka je vidieť, že v Rakúsku Slnko produkuje elektrinu 900h ročne a vietor túto komoditu vyrába 2200h ročne zatiaľ čo dopyt po elektrine je celoročný. Ďalším problémom, na ktorý poukázal pán Schuh je nemožnosť presnej predikcie výroby elektriny z OZE. Napríklad 24.6.2015 sa v priebehu skorého rána očakával nárast výroby veterných elektrárni o 380 MW, no realita všetkých zaskočila, keďže skutočný nárast bol neuveriteľných 830 MW.


Rozdiel medzi predpokladaným a nameraním nárastom výroby veternej elektrárne . Zdroj: Christopher Schuh, Securing Energy Flows – Energy Union and Beyond

A v roku 2016 sa v Rakúsku očakáva ďalší prírastok OZE – 1 GW inštalovaného výkonu fotovoltických a 4 GW veterných elektrární. Práve flexibilita operátora elektrickej sústavy bude nevyhnutná pre úspešné zvládnutie jedného z cieľov Energetickej únie – nárast podielu OZE na celkovej spotrebe energie v EÚ.

Jozef Badida
Analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.