prof. Petráš: „Obnova budov nie je len módny trend, ale nevyhnutnosť, keďže bytový fond má v priemere 40 rokov“
I. časť rozhovoru s prof. Dušanom Petrášom, predsedom Združenia pre podporu obnovy bytových domov
Hoci sa obnova bytových domov na Slovensku v posledných rokoch celkom rozmohla, stále je to pre mnohých doslova „španielska dedina“. Zároveň dochádza v procese prípravy, realizácie či následného užívania obnoveného bytového domu k významným chybám, ktoré kvalitatívne zhoršujú výsledný efekt. Aby sa predišlo rozčarovaniu a aby sa mohli správcovské spoločnosti, bytové družstvá, či samotní vlastníci bytov lepšie zorientovať v problematike prípravy projektu a jeho financovania, výbere realizátora či správnej údržbe, prichádza Združenie pre podporu obnovy bytových domov s praktickým Manuálom. Práve o tejto publikácii, ktorú postupne zverejníme na našom portáli, ale aj súvisiacich témach sme sa zhovárali s uznávaným odborníkom, prof. Petrášom, ktorý poukazuje aj na zaznávaný fenomén bezpečnosti a mechanickej výmeny vzduchu.
1) Združenie je autorom Manuálu kvalitnej obnovy bytových domov, ktorého jednotlivé časti budeme našim čitateľom postupne predstavovať v nasledujúcich týždňoch. Prečo by si ho, podľa Vás, mali návštevníci nášho portálu prečítať? Čo nového sa čitatelia dozvedia?
Združenie bude oslavovať 10. výročie svojej existencie, a práve preto sme chceli priniesť, širšej odbornej, ale aj laickej verejnosti, materiál, ktorý by ich usmernil a poradil ako postupovať pri procese prípravy, financovania, realizácie a následne spravovania obnoveného bytového domu. Manuál je jeden vynikajúci nástroj pre správcu, spoločenstvo vlastníkov bytov, ale aj samotného užívateľa, aby vedeli prečo obnovu uskutočniť, a aby sa mohli správne rozhodnúť pri príprave projektu, zabezpečení financovania či výbere zhotoviteľa. Pre vlastníkov bytov je to zároveň pomôcka aj v prípade selekcie správcu, ktorý im bude obnovený dom spravovať.
Prof. Petráš pri preberaní ceny ASHRAE Fellow za zásluhy a dosiahnuté výsledky v odbore vykurovania, chladenia, klimatizácie a vetrania v americkom Chicagu
2) Môžete nám detailnejšie predstaviť tento prospešný Manuál?
Je to 40-stranový materiál napísaný zrozumiteľným jazykom, ktorý upozorňuje potenciálnych investorov, čiže spoločenstvá, správcov budov či stavebné bytové družstvá, ako postupovať pri komplexnej obnove bytového domu. Na začiatku odpovedá na jednoduchú otázku „prečo obnovovať?“ a tých dôvodov je hneď niekoľko: znižovanie energetickej náročnosti, zvyšovanie kvality vnútorného prostredia, predlženie životnosti užívania budov a v neposlednom rade zníženie nákladov na ich prevádzku. Ak sa spoločenstvá a vlastníci rozhodnú tento proces absolvovať, samozrejme by mali mať pripravený podnikateľský plán, začínajúci kvalitným projektom. Ten má pochádzať od projektanta, ktorý je autorizovaný, odborne spôsobilý a disponuje pečiatkou Slovenskej komory stavebných inžinierov. Po technickom riešení nasleduje určenie spôsobu financovania. V súčasnosti existuje viacero možností a špeciálne v tomto roku sa ponúka, obrazne povedané, viac finančných prostriedkov ako sme ich schopní minúť.
Vďaka určitej politike vlády máme k dispozícii peniaze z eurofondov špeciálne zamerané na obnovu budov. ŠFRB ponúka veľmi výhodné pôžičky, ktoré pri určitých kombináciách opatrení dosahujú nulový úrok. No a komerčné sporiteľne a banky takisto predkladajú produkty s historicky možno najnižšími úrokovými mierami 2-3%. Takže sa ponúka kombinácia viacerých možností financovania. Po vypracovaní kvalitného projektu a získaní financovania, nastáva fáza realizácie, kde odporúčame vybrať si firmu, ktorá nie je ani najlacnejšia, ale ani najdrahšia a môže preukázať referencie vzhľadom k svojej doterajšej činnosti. Nie je problém zavolať správcovi a zistiť jeho spokojnosť s vykonanou prácou dotyčnej spoločnosti. Určite dnes neexistuje dôvod, aby prišiel niekto a ovplyvňoval spoločenstvo v prospech konkrétnej firmy. A práve o týchto informáciách, požadovaných kritériách a odporúčaniach sa možno v našom Manuáli dočítať.
Ďalším dôležitým aspektom je stavebný dozor. Ľudia v dome si častokrát myslia, že ho nepotrebujú, veď dennodenne vidia, ako sa na stavbe pracuje. Je to však veľký omyl. Stavebný dozor stojí možno promile z celkovej ceny investície, ale je neopomenuteľnou osobou nosiacou „tričko“ spoločenstva. Každý deň zaznamená do stavebného denníka postup prác, či boli použité materiály a technológie tak, ako boli naprojektované, a vôbec je zárukou kvalitnej stavby, vykonanej v dohodnutom termíne a rozpočte. No a posledný bod v Manuáli je venovaný samotnému užívaniu obnovenej budovy. Poskytneme návod ako by mali ľudia vetrať či používať termostatické hlavice na radiátoroch, čiže uvedieme množstvo opatrení, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu vopred deklarovaných úspor energie. Zároveň by po ukončení obnovy budov mala nastať zodpovedná prevádzka a pravidelná údržba a servis prvkov jednotlivých systémov, ako sú kotol, výmenníky či čerpadlá.
3) Obnova bytových domov sa na Slovensku v posledných rokoch celkom významne rozmohla. Nie je to však len akýsi módny trend?
Skutočne zaujímavá otázka, ktorá má hlbšie korenie. Keď sa pozrieme na štatistiky bytového fondu, tak v SR sa nachádza asi 900 tisíc bytových jednotiek v bytových domoch a približne rovnaký počet bytov v rodinných domoch. Berúc do úvahy len bytové domy, tak priemerný vek spomínaných 900 tisíc bytov je 40 rokov. Pritom každý bytový dom by mal raz za 30-40 rokov prejsť obnovou stavebnej časti a každých 20-25 rokov obnovou technologickej časti, najmä výmennou inštalácie. Dajme si však ruku na srdce, keby nebolo rôznych programov zameraných primárne na úsporu energie v bytových domov, životnosť ich materiálov a systémov by už bola dávno prekročená. Životnosť totiž súvisí s bezpečnosťou, čo sa už niekoľkokrát prejavilo. S týmto smerovaním len na znižovanie spotreby energie v bytových domoch nesúhlasím, ale som rád, že sa deje aspoň to. Ak som komplexnou obnovou schopný ušetriť 50% nákladov na energie, je to výborný výsledok a prejaví sa významne na mojej peňaženke. Ak však výbuch narušeného plynovodného potrubia spôsobí škody na zdraví a majetku, ide o ešte väčší fenomén. Prvá časť odpovede je teda tá, že obnova budov nie je len módny trend, ale nevyhnutnosť, keďže bytový fond má v priemere 40 rokov.
Pri druhom dôvode si opäť pomôžem štatistikou. Zo spomínaných 900 tisíc bytových jednotiek cca 40 až 50% bolo obnovených, ale stále ostáva zhruba 400 - 500 tisíc tých neobnovených. Čiže ten druhý fenomén je skutočne energetický, keďže podľa súčasne platnej legislatívy sa potenciál úspor energie nachádza na úrovni 50-60%. Ak teda urobím komplexnú obnovu týkajúcu sa stavebnej časti, t.j. zateplenie, výmena okien, nové loggie, balkóny, plus technologickej, t.j. vykurovanie, príprava teplej vody, rozvody elektriny a plynu, mám potenciál usporiť 50-60% energie. V roku 2016 tento potenciál vzrastie na 70% a v roku 2020, pri budovách s nulovou potrebou energie, by toto číslo malo dosahovať až 90%.
4) Bytovým domom sa na Slovensku venujeme už niekoľko rokov, je však ich obnova realizovaná správnym spôsobom? Nebude potrebné obnovovať už obnovené budovy?
To je veľmi dobrá otázka. V prvom rade je pozitívne, že sa vôbec obnovuje, o čom svedčí aj štatistický ukazovateľ – 40 až 50% obnovených bytových jednotiek v SR. Po druhé, aj vzhľadom na osvetu, ktorú naše Združenie poskytuje, sa obnova v posledných piatich rokoch posunula z obnovy len stavebnej časti znamenajúcej zateplenie, prípadne výmenu okien, k obnove komplexnej, zahŕňajúcej aj technologickú časť – zdroje tepla, prípadne chladu, vykurovacie systémy, rozvody plynu a elektriny, osvetlenie. Dnes však vzniká nový fenomén – vetranie, pretože ani jeden, hoc veľmi dobre, obnovený dom na Slovensku nemá mechanický systém výmeny vzduchu. Tento nedostatok môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Našťastie alebo žiaľ sa neprejavia o rok, o dva, ale o dvadsať rokov, ako príklad uvádzam Škandináviu. Vo Švédsku a Nórsku, po prvej ropnej kríze, všetko zateplili a zatesnili a 60% ľudí narodených v 80-tych rokoch, dnešný tridsiatnici, trpia astmou a alergiou.
Takže úmysel obnovovať u nás bytové domy od 90-tych rokov, kedy vznikol, považujem za veľmi dobrý a vždy odpovedal stavu poznania a kvalite materiálov, konštrukcií a technológií daného časového úseku. V tomto smere musím podotknúť, že tie sa u nás stále používali v rovnakom štandarde ako v akejkoľvek vyspelej krajine Európy. Koncepčne došlo k prelomu pred piatimi rokmi, kedy zatepľovanie a výmena okien prestali byť vnímané ako všeliek a začalo sa aj s modernizáciou technologickej časti, špeciálne v našich klimatických podmienkach, vykurovania a prípravy teplej vody. Navyše dochádza k implementácii obnoviteľných zdrojov energie, ktoré práve v tomto období získali významnú podporu cez program Zelená úsporám.
Aby som to zhrnul, nemyslím si, že by sa robila obnova budov zlým spôsobom, avšak je pozitívne, že sa začalo s komplexnou obnovou. V tomto smere treba vyzdvihnúť ŠFRB, ktorý motivuje spoločenstvá a správcov k realizácii troch a viac energeticky úsporných opatrení, napr.: zateplenie, výmena okien, hydraulické vyregulovanie sústavy či zavedenie automatického systému riadenia dodávky tepla, a to poskytovaním nulového úroku.
Tiež ste sa pýtali či nebude treba obnovovať obnovené. Žiaľ, moja odpoveď je áno, ani tomuto kroku sa nevyhneme. Nedávam to však za chybu tým, čo obnovovali. Pred 20-timi rokmi sa aplikovala päť centimetrová hrúbka zateplenia, okná s dvojitým zasklením, regulačné ventily s obmedzenými vlastnosťami, ale vtedy to bol štandard. Áno, bude sa obnovovať obnovené, avšak nie kvôli nekvalitným materiálom, ale stavu poznania. Dnes je situácia iná, smerujeme k budovám s nulovou potrebou energie a tak aj materiály, konštrukcie, komponenty a systémy musia spĺňať prísnejšie normy.
Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD. je významným slovenským expertom s medzinárodným renomé v oblasti technických zariadení budov. Predsedá Združeniu pre podporu obnovy bytových domov a Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia. V rokoch 2002 až 2005 bol takisto prezidentom Európskej federácie pre vykurovanie, vetranie a klimatizáciu (REHVA) a získal množstvo ocenení, mimo iného, aj americký ASHRAE Fellow za zásluhy a dosiahnuté výsledky v odbore vykurovania, chladenia, klimatizácie a vetrania. Taktiež vyučuje na svojej alma mater - Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde v minulosti zastával post dekana.
V druhej časti rozhovoru nám pán profesor vysvetlí, ako môže mechanická výmena vzduchu pomôcť predchádzať prípadným zdravotným problémom v dobre zatesnených budovách, prečo bude pri výstavbe nevyhnutné zabudovávať obnoviteľné zdroje energie (solárne panely, tepelné čerpadlá) a čo nám prinesú inteligentné domy v budúcnosti. Čítajte náš nadčasový rozhovor s renomovaným odborníkom prof. Petrášom.
