Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

prof. Petráš: Budovy budúcnosti: inteligentné, autonómne, zdravotne neškodné a energeticky úsporné

II. časť rozhovoru s prof. Dušanom Petrášom, predsedom Združenia pre podporu obnovy bytových domov

Pokiaľ v prvej časti rozhovoru s prof. Petrášom sme sa zhovárali o tom, prečo obnovovať, ako sa najlepšie pripraviť, samotnú obnovu zrealizovať a bytový dom užívať, v druhej časti naznačujeme trendy vo výstavbe a obnove budov. Ak chceme predísť zdravotným problémom, bude mechanická výmena vzduchu v zateplených bytoch nevyhnutnosťou, tvrdí pán profesor. Takisto sme sa od neho dozvedeli, že na základe legislatívy si výstavba budov po roku 2016 a predovšetkým 2021 vyžiada zabudovanie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú tepelné čerpadlá či solárne panely. Budúcnosť nevidí „v odpájaní sa od systémov CZT a budovaní vlastných plynových kotolní“ a podporuje príspevky na zatepľovanie rodinných domov, ako silný motivačný prvok. Takisto nám opísal, čo dokážu inteligentné domy o niekoľko rokov.

1) Pristavme sa k problematike, ktorú ste naznačil (v I. časti rozhovoru) a určite zarezonuje medzi mnohými, nateraz opomenutý, fenomén vetrania. Kráčame teda „v škandinávskych šľapajach“ a zdravotné komplikácie v dôsledku chýbajúcej automatickej výmeny vzduchu postihnú v rovnakej miere aj obyvateľov obnovených bytových domov na Slovensku?

Ďakujem za túto podotázku. Pred dvoma rokmi som bol pozvaný na seminár jednou špičkovou švédskou firmou, kedy v Sankt Peterburgu prezentovali trendy v obnove budov a 80% mojej prednášky bolo identických s vystúpením kolegyne z Göteborgu. Zatepľujú s rovnakými hrúbkami materiálov, aj napriek tomu, že sú severnejšie a používajú trojité zasklenie, k čomu smerujeme aj my. Jediný rozdiel bol ten, že každý obnovený bytový dom vo Švédsku má mechanické vetranie s rekuperáciou. Ľudia vo Švédsku, rovnako ako u nás, chcú šetriť, takže nebudú vetrať, keď majú budovu zatesnenú, a práve preto je nevyhnutné, aby znečistený vzduch, najmä z hygienických priestorov, kuchýň a možno aj spální bol odvetrávaný mechanicky, čiže s ventilátorom. Na severe si už totiž uvedomujú hygienické dôsledky zatesnenej a nedostatočne vetranej budovy.


Vzduchotechnika na napájanie rekuperačnej jednotky
2) U nás teda bytové domy nedisponujú mechanickým vetracím systémom. Ak je tomu tak, nemali by sme apelovať na ľudí, aby sa ventilácia stala automatickou súčasťou obnovy budov? Čo by sa malo zmeniť?

Naše Združenie už začalo s osvetou a na ostatnej konferencii „Kvalitná obnova bytových domov“ sme prezentovali dôsledky takéhoto rapídneho zníženia výmeny vzduchu, ktoré na druhej strane, treba priznať, prináša vynikajúce výsledky v úsporách energie. Finálne rozhodnutie však ostáva na samotnom užívateľovi, ktorý si po uvedomení potenciálnych rizík zvolí projekt síce drahší o 20%, ale zahŕňajúci mechanické vetranie. Taktiež sa domnievam, že aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja by malo pripraviť prípadovú štúdiu či projekt, kde by sa preukázali zdravotné výhody mechanického vetrania, ale prirodzene aj nižšie ako deklarované úspory energie. Zároveň by sa však garantovalo, že generácia vyrastajúca v takýchto priestoroch nebude mať zdravotné problémy. Viem, že na trh prichádzajú firmy, ktoré sú ochotné prostredníctvom EPC kontraktov (pozn. redakcie: zmluvy garantujúce výsledné úspory energie) takéto riešenia zafinancovať. Nateraz však u nás ešte neboli realizované.

3) Spomínate riešenia, postupy do budúcnosti, čo však môžeme poradiť obyvateľom už zateplených bytových domov?

Poviem to otvorenie. V tejto chvíli by asi nikto, kto už má zrekonštruovanú fasádu, vymenené okná, vyregulovaný systém, nechcel opätovne prežiť procedúru lešení, špiny a prachu. Dajú sa však robiť aspoň lokálne riešenia v podobe decentrálneho odsávania, povedzme, z kuchyne, kúpeľne, toalety, ak sú v budove k dispozícii inštalačné šachty. Jedná sa o výmenu znečisteného vzduchu, ale pre prívod čistého vzduchu treba zasa iba otvárať okná.

4) Predsa len nám ostáva ešte 50% neobnovených bytov v bytových domoch, takže dobrá rada je „myslite na automatické vetranie už na začiatku plánovania projektu“. Posuňme sa k ďalšej téme. Od 1. 1. 2016 sa sprísňujú energetické požiadavky na nové, ako aj významne obnovené budovy pri zachovaní podmienky nákladovej optimálnosti. Doteraz stačilo dosiahnuť energetickú hospodárnosť budovy v triede „B“ (nízkoenergetické domy), od nového roka už bude požiadavkou trieda „A1“ (ultranízkoenergetické výstavby). Ako sa to v praxi prejaví?

Vychádza sa z novelizovanej tepelno-technickej normy, kde sa ako všeliek uvažuje so zvyšovaním hrúbky tepelnej izolácie a skiel. Do určitej miery to platí, ak prejdeme na 15 cm izoláciu plášťa, 15-20 cm izoláciu strechy a trojité zasklenie. Ak však tento už relatívne dobre zateplený a akumulačne schopný bytový dom nebude mať zodpovedajúci riadiaci systém, adekvátnu odozvu vo vykurovacom systéme a v systéme vetrania, prípadne klimatizácie, deklarované energetické úspory síce budú dosiahnuté, ale na úkor kvality vnútorného prostredia. Takže áno, triedu „A“ máme na dosah, avšak bez aplikácie obnoviteľného zdroja energie, to možné nebude. Trieda „A“ si už totiž nežiada len zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy, ale aj nižšie emisie CO₂.

5) Ak tomu teda správne rozumiem, súčasná legislatíva sa zameriava len na úspory energie a emisie uhlíka, avšak opomína ostatné prvky, ako je napríklad bezpečnosť budov. Znamená to, že sme dnes iba na pol ceste vedúcej ku komplexnej obnove budov?

Je to presne tak. Súčasná legislatíva významne podporuje, čo treba pochváliť, energetickú hospodárnosť budov a čiastočne aj otázku udržateľnosti, ekológie, avšak nič nehovorí o bezpečnosti. Zažili sme totiž už aj negatívne prípady pri balkónoch či loggiách, ktoré pri viac ako 40-ročnom používaní, môžu spadnúť. Osobitnou kapitolou je stav výťahov v našich panelákoch. Problémy sa čiastkovo riešia, no explicitne oblasť bezpečnosti v bytových domoch nie je naformulovaná, takže legislatívny zásah by bol určite na mieste.

6) Legislatíva však ide ešte ďalej a od roku 2021, by mali všetky nové a ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, tak aj obnovené budovy spĺňať podmienky triedy „A0“ (budovy s takmer nulovou potrebou energie). Sám ste už naznačili, že bez inštalácie zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie to nepôjde. Ako sa teda zmení samotná výstavba a obnova budov?

Ak to poviem „na tvrdo“, tak by sa už nemali stavať či obnovovať budovy, ktoré by na zdrojovej časti výroby tepla či elektriny, mali spaľovanie fosílnych palív, čiže uhlia, ropy, vykurovacích olejov a zemného plynu. Aj to napriek tomu, že plyn je relatívne ušľachtilé palivo s vysokou 95-97% účinnosťou spaľovania. Od roku 2021 by už teda mala byť ekologická bezpečnosť na absolútne prvom mieste. Myslím si, že tento cieľ je z hľadiska Európy, importujúcej fosílne palivá z vojensky či politicky nestabilných krajín, úplne v poriadku. Rozhodnutie v prospech tepelných čerpadiel, solárnych systémov či kotlov na biomasu je určite správne. A cítim, že proklamovaná finančná podpora na jeseň tohto roku vynikajúco zasiahne individuálnu bytovú výstavbu. Viem si inštaláciu týchto zariadení predstaviť pri rodinných domoch, výstavbe bytových domoch, no už menej pri ich obnove. Hoci aj v tomto smere už máme prvé lastovičky. Niektoré domy sa totiž odpojili od centrálneho zásobovania teplom a vykurujú vlastnými tepelnými čerpadlami.

7) Vieme však aj o bytových domoch, ktoré sa už od systémov CZT odpojili alebo tak chcú učiniť a vybudovať vlastnú domovú kotolňu spaľujúcu zemný plyn. Je toto podľa Vás správna cesta?

Nie, toto skutočne nie je vhodná cesta. Veľmi dobre poznám tento problém a chápem tieto snahy, no budúcnosť nie je v odpájaní sa od systémov CZT a budovaní vlastných plynových kotolní. Ak dôjde k odpojeniu bytového domu, tak na jeho zdrojovej časti má byť inštalovaný obnoviteľný zdroj energie.

8) Podľa posledného sčítania obyvateľstva máme na Slovensku obnovených/zateplených cez 50% bytov v bytových domoch a viac ako 1/3 bytov v rodinných domov. Predovšetkým pri rodinných domoch sa zdá byť tento údaj nadnesený, keďže ŠFRB neeviduje takmer žiadne žiadostí majiteľov rodinných domov o zvýhodnené úvery. Prečo je tomu tak? Prečo je záujem pri rodinných domoch nižší, ak úspory získané zateplením môžu byť výrazne?

Nemyslím si, že je záujem majiteľov rodinných domov o obnovu o dosť nižší. Avšak povedzme si otvorene, v bežnom slovenskom agroprostredí sa rodinné domy budujú „na kolene“. Ľudia ich stavajú svojpomocne, s použitím materiálu „aký príde“, s nejakou technickou podporou či poradenstvom, no s významne limitovanými financiami. Na druhej strane, výhoda majiteľa domu, ktorým som „čerstvo“ aj ja, je tá, že presne „vidím na peňaženke“ investíciu, ale aj to, koľko ušetrím. V súčasnosti za vykurovanie plynom v rodinnom dome s plochou 200 m² platím 50 eur mesačne, zatiaľ čo v byte s rozlohou 100 m² v bytovom dome sme platili 150 eur za mesiac. Rozdiel je teda šesť násobný, ale zasa je pravdou, že pri výstavbe rodinného domu sme už sledovali cieľ energetickej efektívnosti. Aplikovali sme 15 cm izoláciu plášťa, trojité zasklenie s inertným plynom, 30 cm izoláciu strechy, kondenzačný kotol a plánujeme inštalovať aj solárny systém na predohrev vody a v stredno-dobej budúcnosti i tepelné čerpadlo. Preto aj pripravované dotácie na zateplenie či inštaláciu OZE môžu mnohým nastaviť zrkadlo a zároveň pre nich budú silne motivujúce.

9) Pri prijímaní zákona o energetickej efektívnosti v minulom roku nastolilo Ministerstvo hospodárstva otázku dotácií na zatepľovanie, modernizáciu vykurovania či osvetlenia práve pre rodinné domy, čo však zástupcovia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zamietli, kvôli možnému zvýhodneniu rodinných domov pred bytovými domami. Nedávno však prišla vláda SR s návrhom opatrení, tzv. II. sociálneho balíčka, vrátane príspevku na zatepľovanie rodinných domov. Ten by mohol pokryť až 30% celkových, oprávnených nákladov na kompletné zateplenie rodinného domu. Ako Vy vnímate tento krok? Nepôjde predsa len o spomínanú diskrimináciu majiteľov bytov v bytových domoch?

Toto je veľmi komplikovaná otázka. Hľadiac na definíciu slova diskriminácia, je to tak. Skutočne sa jedná o znevýhodnenie určitej skupiny vlastníkov bytovej jednotky pred druhej. Keď si však uvedomíme, že počet bytových jednotiek v rodinných domoch oproti bytovým domom je 50 na 50 a bytové domy mali doteraz viacero programov so zvýhodneným financovaním, na určité, časovo ohraničené, obdobie by som tento motivačný prvok pripustil. Štát má právo niečo zvýhodniť, a ak to bude podpora OZE, ja s tým nemám žiaden problém. Veď Slovensko dnes dováža takmer všetok plyn a ropu, nediverzifikovane, z Ruska. Je v tom aj kus politiky, ktorú v tejto chvíli povýšim nad určitú, ale časovo ohraničenú, formu diskriminácie.

10) Čo môžeme očakávať do budúcna pri výstavbe a obnove budov? Na aké trendy sa máme pripraviť?

V prvom rade by mali byť nové domy krajšie, pestrejšie, z kvalitnejších materiálov, s najmodernejšími technológiami, nízko-energetické až „nulové“, ekologické čiže udržateľné. Nedávno som sa vrátil zo Švajčiarska, kde nám prezentovali budovu, ktorá je inteligentná a zabezpečuje tri oblasti: energie, bezpečnosť a komfort. Takže naše budovy v budúcnosti by nám mali umožniť diaľkovo a v rôznych časových úsekoch riadiť toky elektriny, plynu, zabezpečiť tepelnú a svetelnú pohodu či automatickú výmenu vzduchu. Pokiaľ v kuchyni bude jeden režim, v spálni bude zasa iný. Odchádzajúc z práce si budeme môcť nastaviť teplotu bytu. Spoločným rysom sa stáva inteligencia a autonómnosť prevádzky budovy či už systémov techniky prostredia (vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie), ale aj všetkých domácich spotrebičov (práčka, umývačka, chladnička, sušička). A zvýšia bezpečnosť, snímač dokáže zaregistrovať a nahlásiť na záchrannú stanicu alebo blízkemu, ak niekto v domácnosti odpadne. Práve toto sú nové trendy, ktoré nám poskytnú pridanú hodnotu.

Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.
je významným slovenským expertom s medzinárodným renomé v oblasti technických zariadení budov. Predsedá Združeniu pre podporu obnovy bytových domov a Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia. V rokoch 2002 až 2005 bol takisto prezidentom Európskej federácie pre vykurovanie, vetranie a klimatizáciu (REHVA) a získal množstvo ocenení, mimo iného, aj americký ASHRAE Fellow za zásluhy a dosiahnuté výsledky v odbore vykurovania, chladenia, klimatizácie a vetrania. Taktiež vyučuje na svojej alma mater - Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde v minulosti zastával post dekana.




Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.