Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Kalendár akcií

PR sekcia

Poistenie Hodnota života dostupné už aj online

Významný medzinárodný úspech spoločnosti JAVYS

Wüstenrotu sa darilo aj v treťom štvrťroku

Všetky špičky štátnej digitalizácie V4 sa stretnú na kongrese ITAPA

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

Riccardo Puliti: Nord Stream II nemôže vylučovať ďalšie prepravné trasy

V prvej časti rozhovoru s Riccadom Pulitim, výkonným riaditeľom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre energetiku a prírodné zdroje, sme sa zhovárali predovšetkým o pôžičkách poskytnutých ukrajinskému energetickému sektoru a reformnému úsiliu nášho východného suseda. V druhej časti sme sa zamerali na ruský projekt Nord Stream II obchádzajúci krajiny strednej Európy, ale aj agendu klimatických zmien.

Pokiaľ ide o Nord Stream II, R. Puliti pokladá za zásadnú podmienku zachovanie tokov plynu cez existujúce tranzitné koridory. Z pohľadu Slovenska je nevyhnutné Ukrajinu podporovať, veď prípadné výpadky príjmov z prepravy ruského plynu ďalej do Európy by sme určite významne pocítili aj v našom štátnom rozpočte. Výnosy pološtátneho prepravcu Eustream za rok 2014 dosahovali 630 mil. eur, dosť na to, aby Slovensko za zachovanie tranzitu plynu zabojovalo.

Rozhovor samozrejme nemohol opomenúť ani problematiku ochrany klímy, kde R. Puliti zdôrazňuje, že „prístup k energii a jej cenová dostupnosť sú veľmi dôležité a je potrebné ich vyriešiť, ja si však skutočne nemyslím, že by sa tak malo stať na úkor životného prostredia. Zhovárali sme sa totiž aj o decembrovej historickej klimatickej konferencii, ktorá dokázala spojiť najrôznejšie typy krajín – od najväčších znečisťovateľov najsilnejších ekonomík až po najviac ohrozené „mini“ štátiky. Práve odhodlanie takmer celého sveta je pozitívnym impulzom v boji s najväčším fenoménom 21. storočia – klimatickými zmenami.

Celkovo ukrajinskému energetickému trhu poskytujete pozitívny impulz. Avšak nie sú peniaze banky a vôbec investície do infraštruktúry (napríklad do spätného toku) ohrozené projektom Nord Stream II?

Musíme zanalyzovať, o čom tento projekt vlastne je. Ak bude Nord Stream II inkluzívny, čiže umožní dovoz zemného plynu cez Ukrajinu alebo Južný plynárenský koridor (cez Turecko a Balkán, pozn. redakcie), potom verím, že ide o veľmi dôležitý projekt pre európsku energetickú bezpečnosť. Takže nemôže byť exkluzívny v zmysle vylúčenia nejakých ďalších prepravných trás.

Plynovody sú prirodzené monopoly a konkurencia medzi ich prevádzkovateľmi nie je ekonomicky opodstatnená. Ak sa Nord Stream II vybuduje, v Európe bude k dispozícii príliš veľká prepravná kapacita. Ďalšia konkurencia ukrajinskej trasy by mohla viesť k nižším príjmom jej prevádzkovateľa alebo dokonca k zníženiu kapacity tohto plynovodu. Nemyslíte?

V prvom rade by mali byť preskúmané všetky čísla, pretože naozaj nevieme, aké dáta sú spojené s projektom Nord Stream II. Po druhé, je dôležité predvídať spotrebu plynu v Európe. V súčasnosti je toto číslo kvôli ekonomickej kríze pomerne nízke. Dúfam však, že to tak nebude večne. Myslím si, že by sme mali byť pokojnejší a zistiť všetky dáta, nielen ohľadne Nord Stream II, ale aj Ukrajiny, Južného koridoru a tak ďalej, vrátane situácie s LNG (skvapalnený zemný plyn, pozn. redakcie). Až po analýze kompletných údajov môžeme nájsť prijateľné riešenie pre všetkých.

EBOR nemá vo svojej agende iba podporu energetickej bezpečnosti, ale aj program súvisiaci so zmenou klímy. Mohli by ste nám povedať viac o udržateľných energetických projektov banky?

Máme dve strategické línie, ktoré určujú naše aktivity v energetickom sektore: prvou je klimatická agenda a energetická účinnosť a druhou je energetická bezpečnosť. Vždy sa usilujeme ísť týmito dvoma smermi a čo najviac ich integrovať pri financovaní projektov alebo investovaní nášho kapitálu. Iniciatíva banky ohľadne udržateľnej energie (Sustainable Energy Initiative, pozn. redakcie) v súčasnosti predstavuje 33 percent všetkých našich investícií a našim cieľom je do roku 2020 dosiahnuť úroveň 40 percent. Tieto projekty prispievajú k zníženiu CO₂ zvyšovaním energetickej účinnosti elektrární, ropných a plynárenských aktív a ďalšej infraštruktúry ako sú verejné budovy či železnice. Navyše sme hrdí, že tento rok (2015, pozn. redakcie) je naše investičné portfólio týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie väčšie ako to, ktoré súvisí s konvenčnou výrobou.

Mohli by ste porovnať iniciatívy a prístupy v oblasti ochrany klímy v rôznych častiach sveta?

Existuje spoločná zhoda v tom, že zmena klímy je problém a musíme ho ihneď riešiť. Nie je čas vyčkávať a rozhodnutia musia byť prijaté čo najskôr. Pochopiteľne, nemôžeme dospieť k riešeniu individuálne. Osobitný prístup v jednotlivých krajinách je dôležitý, ale koniec koncov ide o globálny problém. Všimol som si súdržnejší postoj najväčších svetových ekonomík a hlbšie pochopenie faktu, že zmena klímy môže mať vážny dosah na náš spôsob života a hospodárstvo.

Akým výzvam budeme, podľa vás, čeliť v období po parížskej klimatickej konferencii (COP21)?

Najväčšou výzvou je vždy debata medzi cenovou dostupnosťou a konkurencieschopnosťou palív a potrebou investovať viac do oblasti súvisiacej so zmenou klímy. Toto je jadro problému. Iste, prístup k energii a jej cenová dostupnosť sú veľmi dôležité a je potrebné ich vyriešiť, ja si však skutočne nemyslím, že by sa tak malo stať na úkor životného prostredia. Domnievam sa, že bohatšie krajiny by mali pomôcť krajinám s menšími finančnými možnosťami pri prechode na nízkouhlíkové a energeticky menej náročné hospodárstvo. Je veľmi dôležité do týchto krajín presunúť finančné prostriedky a technológie.

Chcete povedať, že pri klimatickej agende by sme nemali robiť kompromisy a mali by sme byť viac zameraní na výsledky?

Nie, nemalo by ísť o prístup buď - alebo. Mali by sme nájsť spôsob, ktorý umožňuje riešiť oba problémy naraz. Je zrejmé, že k tomu nedospejeme za jeden rok. Avšak to, čo som si všimol, je zvýšená citlivosť ohľadne klimatických zmien, ale aj presvedčenie, že nemôžeme stratiť verejný konsenzus veľmi drahým riešením. To je dobrá správa! Odpoveďou sú technológie. Ak budeme schopní pomôcť pri rozvoji lacnejších obnoviteľných zdrojoch energie a dosiahnutí úspor vďaka energetickej efektívnosti, domnievam sa, že verejný konsenzus porastie, pretože nepôjde o exkluzívne riešenie.

Zhováral sa Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk

Riccardo Puliti
je výkonným riaditeľom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre energetiku a prírodné zdroje. R. Puliti nastúpil do EBOR v roku 1996. V roku 2000 bol vymenovaný za zástupcu riaditeľa pre infraštruktúru miest a životného prostredia a v roku 2002 sa stal riaditeľom pre dopravnú infraštruktúru. Svoju kariéru začal v Istituto Italiano mobiliár (IMI) Group v roku 1987, potom sa presunul do Banque Indosuez v Paríži, kde sa venoval fúziám a akvizíciám (M&A) a finančným trhom. V rovnakej oblasti pracoval aj neskôr po spojení s NM Rothschild and Sons v Londýne. R. Puliti získal titul MBA na Instituto de Estudios superiores de la Empresa (IESE) a postgraduálne štúdium absolvoval na Kennedy School of Government (Harvard University) a Imperial College.

Rozhovor vyšiel na portáli European Energy Review a jeho slovenská verzia bola publikovaná so súhlasom vydavateľa.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.