Riccardo Puliti: Ukrajina má veľkú snahu sa reformovať
Nikto nepochybuje o tom, že Ukrajina sa nachádza v zložitej ekonomickej aj politickej situácii. Najväčšou ranou je vojenský konflikt na „východe“, čo významne prispieva ku kolapsu hospodárstva nášho suseda. Jedným z najvýznamnejších zdrojov príjmov tejto „krvácajúcej“ ekonomiky sú poplatky za prepravu ruského plynu, ktoré, ako dobre vieme, ohrozuje projekt Nord Stream II – výstavba ďalšieho ruského potrubia v Baltickom mori. Samozrejme tento scenár neteší ani Slovensko, keďže ruský plyn by sme chceli naďalej prepravovať aj cez naše územie. Na druhej strane Ukrajina dokázala významne zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť, keď v roku 2015 znížila import ruského plynu o 58% oproti roku 2014.
Dovoz plynu na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2015 (v miliardách m³), Zdroj: naftogaz.com
Kolabujúcej ekonomike sa snažia pomôcť rôzne medzinárodné inštitúcie, medzi inými aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Vďaka jej pôžičke uzatvoril v januári ukrajinský energetický gigant Naftogaz zmluvy s piatimi európskymi spoločnosťami na dodávku 1,7 miliardy m³ zemného plynu. Tieto kroky pochopiteľne tešia aj slovenského prepravu Eustream, keďže „európsky“ plyn potečie cez naše územie. EBOR sa tak stáva jedným z najväčších investorov u nášho východného suseda, keďže jej kumulatívne investície na Ukrajine už dosiahli 7,46 miliárd amerických dolárov. Riccardo Puliti, výkonný riaditeľ pre energetiku v EBOR, v rozhovore s energetickým analytikom Jozefom Badidom priznáva, že „Ukrajina je v zložitej situácii, čo sa odráža na jej ratingu, no myslíme si, že táto krajina má veľkú snahu sa reformovať“. A schopnosť Ukrajiny diverzifikovať svoje dodávky plynu, využívajúc aj malý reverz cez Budince, svedčí o tom, že táto finančná pomoc prináša svoje ovocie.
V nasledujúcom rozhovore sa dozviete koľko už Európska banka pre obnovu a rozvoj Ukrajine v oblasti energetiky požičala, kde tieto peniaze smerovali, aké podmienky žiadala splniť, ale aj to či požadovala privatizáciu Naftogazu. Zastavíme sa aj pri hodnotení úlohy Európskej komisie pri negociácii rusko-ukrajinskej dohody pre vykurovaciu sezónu 2015/2016...
EBOR pomáha Ukrajine financovať jej energetický sektor, najmä plynárenstvo. Koľko už banka v tomto smere investovala?
V októbri 2015 sme Naftogazu, ukrajinskej národnej energetickej spoločnosti, poskytli pôžičku vo výške 300 miliónov amerických dolárov na financovanie nákupu zemného plynu od akejkoľvek spoločnosti na európskom trhu. Garantom tohto úveru je ukrajinská vláda.
Bol tam aj ďalší úver vo výške 150 miliónov eur schválený pre Ukrajinu v roku 2014, všakže?
Áno, je to presne tak. V decembri 2014 bola podpísaná ďalšia pôžička od EBOR a Európskej investičnej banky po 150 miliónov eur od každej inštitúcie. Táto pôžička nebola určená na nákup zemného plynu, ale na financovanie modernizácie ukrajinskej prepravnej siete umožňujúcej spätný tok plynu. Išlo skôr o investičné výdavky na zdokonalenie kompresorových staníc a zlepšenie úrovne infraštruktúry.
Zdá sa, že EBOR je jedným z najväčších investorov na Ukrajine. Nebol to však riskantný krok pri pohľade na nízky úverový rating Ukrajiny a vojnu v Donbase?
Takto by som to nepovedal. Je pravda, že Ukrajina má nízky úverový rating, ale je tiež pravda, že táto krajina už uskutočnila veľa krokoch, aby sa mohla posunúť vpred. Taktiež urobila mnoho zlepšení v makroekonomickej oblasti, čoho príkladom je aj septembrová renegociácia medzinárodného dlhu. Veľa úsilia sa tiež spravilo pri reforme bankového a energetického sektora. Iste, Ukrajina je v zložitej situácii, čo sa odráža na jej ratingu, no myslíme si, že táto krajina má veľkú snahu sa reformovať. Nikdy to nebude ľahké, došlo však už k určitému pozitívnemu vývoju, takže sa budeme aj naďalej usilovať krajine pomôcť tak veľmi, ako je to len možné.
Tieto informácie nemôžem prezradiť, ale sú to suverénne pôžičky (garantované vládou, pozn. redakcie) a politika EBOR o suverénnych pôžičkách je rovnaká pre každú krajinu. Verte mi, tieto úrokové sadzby nie sú nezvládnuteľné. To znamená, že k Ukrajine pristupujeme rovnako ako k iným štátom.
Tieto úvery sú podmienené programom reštrukturalizácie Naftogazu a ďalšou modernizáciou ukrajinského energetického systému, je to tak?
Máte úplnú pravdu. EBOR je vo všeobecnosti veľmi úzko spätý s reformami. Veľká časť nášho mandátu súvisí s posunmi smerom k transparentnému, efektívnemu a otvorenému trhovému hospodárstvu v každom sektore, vrátane energetiky. Na Ukrajine už dlhší časť pracujeme na reformách spoločne s Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou, Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou a sekretariátom Energetického spoločenstva. Pri tomto konkrétnom úvere žiadame presun akcií Naftogazu z ministerstva energetiky na vládny kabinet. Zámerom je zabezpečiť, aby tvorca politiky nebol súčasne aj vlastníkom akcií. Takisto požadujeme, aby bola v Naftogaze vytvorená nezávislá dozorná rada a výbory pre audit a manažovanie rizík. Toto sú hlavné podmienky vedúce k zlepšeniu korporátneho riadenia spoločnosti Naftogaz s úmyslom urobiť ju otvorenejšou a zodpovednejšou.
Požadovali ste aj o privatizáciu Naftogazu?
To vonkoncom nie je naším zámerom. Naším cieľom je, aby sa Naftogaz stal efektívnejším, transparentnejším a otvorenejším, ale jeho potenciálna privatizácia je otázkou pre ukrajinskú vládu, nie pre nás.
Zvyčajne sú každú zimu všetky oči upriamené na rusko-ukrajinské plynárenské vzťahy. Práve zimný balíček sprostredkovaný Európskou komisiou hrá v tomto ohľade veľmi dôležitú úlohu. Ako by ste zhodnotili prácu komisie?
Európska komisia bola v tejto oblasti veľmi užitočná. Urobila dobrú prácu a vytvorila nám lepšie podmienky pre požičiavanie peňazí Ukrajine. Hrala skutočne podstatnú rolu pri vyjednávaní rozumného riešenia, ktoré sa dosiahlo. Preto si myslím, že každý z nás by mal byť vďačný za prácu, ktorú komisia odviedla. Boli veľmi trpezliví v ťažkých časoch a asertívni vo chvíľach, keď rokovania uviazli. Hrali hlavnú úlohu pri včasnom zabezpečení zimného plynárenského balíčka na zimu 2014-15.
Takže sa v tejto sezóne neobávate prerušenia toku plynu?
V tejto chvíli sa neobávam, ale situácia nie je nemenná. Vskutku však existuje pevná dohoda a ochota všetkých troch strán napĺňať jej obsah.
Zhováral sa Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
Riccardo Puliti je výkonným riaditeľom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre energetiku a prírodné zdroje. R. Puliti nastúpil do EBOR v roku 1996. V roku 2000 bol vymenovaný za zástupcu riaditeľa pre infraštruktúru miest a životného prostredia a v roku 2002 sa stal riaditeľom pre dopravnú infraštruktúru. Svoju kariéru začal v Istituto Italiano mobiliár (IMI) Group v roku 1987, potom sa presunul do Banque Indosuez v Paríži, kde sa venoval fúziám a akvizíciám (M&A) a finančným trhom. V rovnakej oblasti pracoval aj neskôr po spojení s NM Rothschild and Sons v Londýne. R. Puliti získal titul MBA na Instituto de Estudios superiores de la Empresa (IESE) a postgraduálne štúdium absolvoval na Kennedy School of Government (Harvard University) a Imperial College.
Rozhovor vyšiel na portáli European Energy Review a jeho slovenská verzia bola publikovaná so súhlasom vydavateľa.
V druhej časti rozhovoru sa môžete tešiť na dôležité témy súčasnosti – pohľad R. Pulitoho na ruský projekt Nord Stream II, ale aj jeho postoje a aktivity Európskej banky pre obnovu a rozvoj v boji s najväčším fenoménom doby - klimatickými zmenami.
