Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Smart cities – budúcnosť nás všetkých

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

Otázka trvalého pobytu pri žiadostiach o dotácie na drevodomy

Nedostavaním Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros prichádzame o milióny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
5.-6.10.2017, Starý Smokovec

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017
10.-11.10.2017, Hotel Chopin, Bratislava

FACILITY MANAGEMENT 2017
24.-25.10.2017, Hotel Patria, Štrbské Pleso

PR sekcia

Bez pomoci by neprežili – ľudia chránia vtáky aj pred nárazmi do vedení

PRIEMYSELNÉ EMISIE 2017

JAVYS: Preprava palivových článkov vyhoretého jadrového paliva

Vyberte si nový spotrebič rozumne a ušetríte za elektrinu

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Na realizáciu projektov inteligentných miest sú samozrejme potrebné peniaze

Najväčším problémom realizácie projektov inteligentných miest nie je nič inšie, ako financovanie. Česká republika pripravila zaujímavý dokument, ktorý určite napomôže k lepšej orientácii pri riešení aj tohto „zapeklitého problému. Veríme, že bude pozitívnou inšpiráciou aj pre slovenské mestá.

Naši západní susedia sú pri prijímaní strategických dokumentov rozvoja inteligentných miest, ktorými riešia svoje dopravné, energetické či ekologické výzvy väčším zapájaním informačných technológií a vlastných obyvateľov, o poznanie aktívnejší. Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR okrem participácie na tvorbe stratégie budovania inteligentných miest, vypracovalo aj nie menej významnú Metodiku financovania Smart City projektov. Všetci totiž dobre vieme, že bez financií len ťažko „pretavíme“ do reality predstavy o mestách 21. storočia. Práve uvedená česká príručka poskytuje detailný prehľad o jednotlivých alternatívach financovania Smart Cities, zahŕňajúc:

· dotácie Európskej únie,

· európske finančné nástroje,

· dlhové financovanie či

· zapojenie súkromných zdrojov (napr.: PPP projekty alebo crowdfunding).

EÚ dotácie

Čo sa týka dotácií EÚ ako jedného z hlavných zdrojov financovania inteligentných projektov, je momentálne v rámci európskej kohéznej politiky alokovaných až 454 miliárd eur určených pre obdobie 2014 – 2020. Tieto prostriedky môžu byť na financovanie Smart City projektov využité vďaka Európskym investičným a štrukturálnym fondom. Konkrétne sa jedná o Európsky fond pre regionálny rozvoj, Európsky sociálny fond, Fond súdržnosti, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond. Mestá si v prípade záujmu o dotačné financovanie Smart City projektu môžu vybrať výzvu v odpovedajúcom operačnom programe, no konkrétne podmienky schválenia tohto typu financovania sa líšia od jednotlivých výziev a je nutné ich neustále sledovať.

Dotačné zdroje na Smart Cities projekty je možné získať napríklad vďaka iniciatíve Európskej komisie s názvom Smart Cities and Communities. Dobrým príkladom je najväčší európsky program pre výskum a inovácie – Horizon 2020, vďaka ktorému môže aj vaše mesto získať dotačné zdroje na jednotlivé „inteligentné“ projekty.

Európske finančné nástroje

Okrem dotácií EÚ sú významným zdrojom financovania Smart City projektov aj európske finančné nástroje, ktoré predstavujú využívanie finančných prostriedkov návratným spôsobom. Cieľom týchto finančných nástrojov je preto priniesť účinnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k tradičným dotačným nástrojom. Európske finančné nástroje majú podobu ako aj pôžičiek (vrátanie pôžičiek s úrokovými zľavami), tak aj záruk a kapitálových (a kvázi-kapitálových) investícií.

Pravdepodobne najznámejším zdrojom financovania spomedzi európskych finančných nástrojov sú úvery poskytované za zvýhodnených podmienok malým a stredným podnikom, mestám, obciam a iným zriadeným organizáciám. V tejto oblasti je najdôležitejším aktérom Európska investičná banka (EIB), ktorú je možné požiadať tak o priamu investičnú podporu, ako aj globálny úver od lokálnej banky spolupracujúcej práve s EIB. Tento nástroj je realizovaný prostredníctvom úrokového zvýhodnenia na prijatom financovaní od sprostredkujúcej banky. Navrhovaný projekt však musí spĺňať kritéria stanovené EIB, medzi ktoré patrí napríklad podmienka dĺžky financovania na min. 4 roky a náklady projektu v rozmedzí od 40 tis. do 25 mil. EUR. O priamu finančnú podporu od EIB je možné žiadať v prípade projektov, ktorých náklady neprevyšujú 5 mil. EUR.

Ďalším využívaným európskym finančným nástrojom sú záruky Európskej investičnej banky, týkajúce sa ako aj malých tak aj veľkých projektov s cieľom zvýšiť ich atraktivitu pre iných investorov.

Zaujímavou možnosťou financovania sú aj finančné prostriedky EÚ pre inovátorov. Súhrnne sa nástroje EÚ v oblasti rizikového financovania patriace do programu HORIZON 2020 nazývajú InnovFin (EU Finance for Innovators).Cieľovým segmentom sú start-upy, mikro podniky, malé a stredné firmy (do 250 zamestnancov) a tzv. mid-caps firmy (250 – 499 zamestnancov).

Zapojenie súkromných zdrojov

Okrem spomínaných dotácií a finančných nástrojov EÚ je v Európe často využívaným spôsobom financovania aj zapojenie súkromných zdrojov. Tento spôsob financovania možno označiť za verejne – súkromné partnerstvá, tzv. PPP (Public-Private Partnership) projekty. V rámci PPP projektov je verejná služba financovaná a prevádzkovaná prostredníctvom partnerstva medzi verejnou organizáciou a jednou alebo viacerými súkromnými spoločnosťami. V niektorých prípadoch PPP projektov poskytuje potrebný kapitál súkromný investor na základe zmluvy s verejným zadávateľom. V iných prípadoch sa verejný sektor spolu so súkromným investorom podieľa na investícii a danú verejnú službu potom obaja partneri dodávajú prostredníctvom spoločného podniku.

Medzi základné formy tohto typu financovania patrí aj financovanie v rámci projektu EPC (Energy Performance Contracting). Princípom fungovania projektu EPC je, že poskytovateľ energetických služieb sa zaručí za dosiahnutie zmluvne dojednaného objemu úspor energie a tým aj za zníženie prevádzkových nákladov súvisiacich so spotrebou energie. Pre celý projekt je určený jeden dodávateľ, ktorý na seba berie väčšinu rizík a tiež aj všetky prvotné náklady spojené s realizáciou konkrétneho projektu. Mesto potom túto investíciu postupne spláca z dosiahnutých úspor nákladov na energiu – mesto teda nemusí na realizáciu projektu vyčleňovať žiadne mimoriadne finančné projekty.

Ďalšou formou zapojenia súkromných zdrojov je aj crowdfunding, v rámci ktorého sú finančné zdroje potrebné na realizáciu projektu získavané od verejnosti pomocou zbierky. Veľkú úlohu tu zohráva práve internet a možnosti webu, ktorý umožňuje zbierky ako aj medializovať, tak aj technicky zabezpečiť pred zneužitím prostriedkov. Crowdfunding predstavuje pomerne nový spôsob získavania finančných prostriedkov, využívaný najmä na projekty súvisiace s tvorbou nových a nevyskúšaných riešení. Nie je možné ho však považovať za investíciu, keďže darcovia nemajú na projekte priamy podiel. Príkladom svetového portálu využívaného na benefičný crowdfunding je napríklad portál gofundme.com.

Vypracovaná Metodika financovania Smart City projektov prináša ucelený pohľad na dostupné zdroje financovania inteligentných miest, a preto veríme, že môže byť inspiráciou aj pre naše mestá, ktoré sa vybrali cestou „smart“ riešení.

Autor: Karolína Fabianová







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2017 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.