Keďže Slovenská republika má v menovaných spoločnostiach sama podiely, akcionárska štruktúra v rámci skupiny by nás mala určite zaujímať. Otvorenou otázkou však je, či za zámerom zmeny nestoja samotné politické špičky.

Áno a prioritne. SNS ako prvá a dodnes jediná opakovane a otvorene hovorí, že ak získa dostatočnú dôveru, vykoná všetky opatrenia a kroky aby získala kontrolu nad strategickými aktívami, ktoré má dnes v portfóliu aj EPH, banky ktoré to financujú a bohvie ešte kto. SNS svoj postoj nezmení aj keby táto lúpež za bieleho dňa skončila predajom, napr. čínskym investorom. Aby Slovensko malo šancu v budúcnosti slobodne pracovať s nástrojmi vlastnej vôle a reagovať na zlý sociálny status obyvateľov, kritický demografický vývoj, je nutné získať všetky strategické podniky pod kontrolu štátu. Roky to tak funguje vo všetkých vyspelých štátoch západnej Európy. Posledné roky začínajú naprávať chyby nedávnej minulosti aj v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku. Len Slovensko musí túto skúsenosť opäť zaplatiť dva krát...

Privatizáciou uvedených energetických spoločností vláda zverila manažérsku zodpovednosť do rúk finančného a nie strategického investora. SR by mala využívať svoje akcionárske práva v energetických spoločnostiach najmä na to, aby bol zabezpečený primeraný rozvoj infraštruktúry v energetike. Z pohľadu odberateľa je najdôležitejšie, či takto vzniknutý energetický podnik bude zneužívať svoje monopolné postavenie, avšak v tejto súvislosti je práve štát schopný regulovať cez nástroje protimonopolného úradu. Naviac dohľad nad regulovanými činnosťami, ktoré vykonávajú spoločnosti v portfólii EPH vykonáva ÚRSO, čím by malo byť zabezpečené, aby sa do cien premietli skutočne len oprávnené náklady.

Takýto návrh musí byť konzultovaný s vládou a dôkladne zvážený. Keď EPH oslovilo vtedajšieho ministra hospodárstva Juraja Miškova s podnetom, že začalo rokovať o kúpe podielu v SPP od nemeckých a francúzskych akcionárov (túto transakciu uskutočnila až vláda R. Fica), jednou z prvých podmienok bolo posilnenie predkupného práva na každú jednu akciu v prospech Slovenskej republiky. Slovensko musí mať možnosť zabrániť predaju časti akcií svojich kľúčových energetických podnikov takým kupujúcim, kde by to mohlo ohroziť záujmy štátu.

Vstup čínskeho partnera China Energy Comp. Ltd (CEFC) do akcionárskych štruktúr EPH vnímame ako strategické rozhodnutie súkromnej spoločnosti EPH, ktoré je plne v kompetencii jej vlastníkov. Bezpečnostným rizikom nie je akcionárska štruktúra EPH, ale samotný fakt, že štát nemá v Eustream‑e, v SPP-Distribúcia ani Nafta manažérsku kontrolu. Bezpečnostným rizikom bude, ak sa rovnaký scenár zrealizuje aj v prípade v SE.