Uvedené poplatky a dotácie, ktoré nemajú s komoditou či jej distribúciou nič spoločné sme v programe strany SaS navrhli previesť na ťarchu štátneho rozpočtu, podporu ťažby domáceho uhlia navrhujeme postupne ukončiť úplne. Politické opatrenia by sa nemali prenášať vo forme skrytej dane z energií na koncových odberateľov. Zníženie koncovej ceny elektriny je taktiež možné zavedením transparentnej regulácie, kde regulovaný subjekt, alebo samotný úrad zverejní položky vstupujúce do cenového návrhu, ako o tom v súčasnosti uvažujú aj v susednej Českej republike. V neposlednom rade je treba otvoriť otázku regulácie štátnych energetických podnikov, ktorých zisky sú dlhodobo udržované na neprimeraných úrovniach (napr. prenosové poplatky). Toto slúži súčasnej vláde na umelé dotovanie štátneho rozpočtu na úkor spotrebiteľov.

SNS je pripravená vypracovať novú Stratégiu rozvoja energetiky Slovenska (SRES), zastaviť jej rozkrádanie a postupné reprivatizovanie oligarchami a finančnou skupinou, pod taktovkou dnešnej jednofarebnej vlády. Zároveň je nutné odpolitizovať a sprofesionalizovať ÚRSO tak, aby do ceny vstupovali len ekonomicky oprávnené náklady. Protekcionistické projekty oligarchov v oblasti obnoviteľných zdrojov a kogenerácie sú neprijateľné. Otázna je len výška podpory ťažby uhlia verzus náklady na sociálnu sieť, avšak zvrhlosť systému ukazuje, že sú tu dostatočné rezervy, keďže milióny končia u niektorých jedincov v alobale...

Vysoká koncová cena elektriny je okrem iného aj výsledkom podporných mechanizmov, ktoré boli zavedené živelne bez zváženia dôsledkov. Pri analýze koncovej ceny môžeme skonštatovať, že v súčasnosti neregulovaná časť koncovej ceny tvorí cca 30% koncovej ceny. Paradoxne teda oblasť v elektroenergetike, ktorá nie je regulovaná je najnižšia. Ďalších 30% tvoria práve poplatky za podporu obnoviteľných zdrojov, ťažby uhlia, odvodu do národného jadrového fondu prípadne nepriamej podpory vybraných podnikov rôznymi regulačnými nástrojmi, ktoré deformujú trh, zhoršujú konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť obyvateľstva a v skutočnosti takto dochádza ku krížovým dotáciám v jednotlivých oblastiach priemyslu. Sme za to, aby sa všetky formy takejto podpory riešili mimo cien koncovej ceny elektriny.

Juraj Miškov ako minister hospodárstva zastavil okrádanie občanov pri fotovoltike, a vďaka tomu zabránil ďalšiemu nárastu cien elektrickej energie. Ceny elektrickej energie ako komodity sú určované trhom. Priestor pre ich pokles však existuje v mnohých oblastiach: 1. v oblasti distribúcie elektriny, kde regulátor ÚRSO zlyháva a nezabezpečuje dostatočnú kontrolu oprávnených nákladov, pričom existujú aj indície o konflikte záujmov medzi niektorými funkcionármi ÚRSO, 2. v oblasti TPS, kam patria aj dotácie na ťažbu uhlia či podpora obnoviteľných zdrojov (vysvetlené nižšie), 3. pre domácnosti v oblasti DPH, kde SKOK! presadzuje zníženie DPH na elektrinu, vodu, plyn a teplo pre domácnosti a 4. pre veľké firmy s vysokým a stabilným odberom elektriny v oblasti zníženia poplatkov za prenos a distribúciu až na úroveň skutočných nákladov, ako to dovoľujú pravidlá EÚ.

V prvom rade treba úplne zmeniť zákon o obnoviteľných zdrojoch a začať s potrebnou dereguláciou, respektíve s tým, aby sa jasne nastavili podmienky podpory OZE. Kameňom úrazu je nastavenie taríf a čo majú vlastne odzrkadľovať. V našom prípade sa do koncovej ceny dostávajú povedzme aj náklady, ktoré súvisia s podporou banského priemyslu a ťažby hnedého uhlia, pretože to je viazané na udržanie pracovných miest. Nákladovo významnejšia je ale podpora obnoviteľných zdrojov. Tá je, povedal by som, od začiatku účelová. V roku 2009 sme naštartovali zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov dotácie prostredníctvom výkupných cien, ktoré sa premietajú do tejto tarify. V roku 2009 bola výkupná cena napríklad elektrickej energie z fotovoltaických zdrojov za 420 € za megawatthodinu (MWh).

Systém súčasného nastavenia cien elektrickej energie vnímame ako neprehľadný (pozostávajúci z množstva zložiek), čím prispieva k výraznej deformácii trhu s elektrickou energiou na Slovensku. Sieťové poplatky (TSS a TPS) zahŕňajú rôzne kompenzačné mechanizmy, o ktorých má spotrebiteľ len minimálne vedomosti. Výhrady však máme aj k spôsobu regulácie prenosových a distribučných taríf z dôvodu nedostatočnej transparentnosti a neustálych zásahov regulátora (zvyšovanie a znižovaniu podielu kapacitnej zložky distribučnej tarify oproti komoditnej zložke), rôzne netransparentné a nesystémové úľavy pre veľkých odberateľov, zavedenie G-komponentu a pod.