Zmena štruktúry v spoločnosti SPP bola iba presýpaním uhlia z jedného vedra do druhého tak, aby sa zneprehľadnili jednotlivé finančné toky z dcérskych spoločností do štátneho rozpočtu a stratová časť SPP v plnom vlastníctve štátu tak mohla bilančne vykazovať zisk. Predaj takejto spoločnosti do budúcnosti však bude veľmi zložitý, nakoľko o stratový podnik, navyše tvrdo regulovaný, nemá nikto záujem. V strane Sloboda a Solidarita však budeme presadzovať doprivatizáciu SPP tak, aby v rukách štátu neostal žiaden čierny Peter. Úplnou privatizáciou dosiahneme zvýšenie jej konkurencieschopnosti a hospodárnosti, čím sa vytvorí priestor na znižovanie cien plynu pred odberateľov. Súčasne tým zamedzíme jej ďalšiemu zneužívaniu na politickú propagandu, ako je to v prípade tzv. vratiek za plyn. Podiely štátu v dcérskej spoločnosti SPP Infrastructure by mali ostať zachované bez zmeny.

Prevzatie 100% akcii SPP je typickým Machiavellistickým ťahom tejto vlády. Na jednej strane naplnilo mediálny politický odkaz "sociálnej" vlády, ktorá získala späť SPP do rúk štátu, na druhej strane prevzatím stratových kontraktov vylepšila biznis model oligarchom a finančnej skupine. Tí si z pôvodného konsolidovaného balíka aktív SPP, ponechali ziskové aktíva = regulovaný biznis; čiže tranzit, distribúciu a lukratívne skladovanie plynu v Nafte Gbely. Je to výsmech všetkým občanom Slovenska a hrubé poškodenie národno-štátnych záujmov. Tento model je výhodný pre všetkých zúčastnených okrem štátu a občanov Slovenska. SNS urobí všetko aby tieto strategické aktíva skôr či neskôr skončili pod plnou kontrolou štátu.

Už pri celej transakcii sme verejne kritizovali vládu za tento krok. Navyše bol dosť nevýhodný, keďže súkromná firma získala podiel v najziskovejšej časti SPP. Ak si niekto myslí, že štát bude predávať lacnejší plyn, bez toho, aby to zaplatili iní spotrebitelia, tak je na veľkom omyle. Sme presvedčení, že slovenské skúsenosti so správou strategických podnikov nominantmi štátu hovoria jasnou rečou. V našom programovom dokumente Občianska vízia hovoríme jednoznačne, že štát by nemal podnikať. Štát má pôsobiť ako nezávislý regulátor v odvetviach, ktoré si to vyžadujú svojim charakterom, no nemal by priamo vstupovať na tento trh.

100 % prevzatie materskej spoločnosti SPP (bez akejkoľvek dôležitej infraštruktúry, len obchodnej spoločnosti) bolo zbytočným a populistickým krokom, ktorý mal vzbudiť dojem, že slovenská vláda získala naspäť hodnotný podnik. Nezískala, bola to len škrupinka. SPP je navyše zaťažené nevýhodným kontraktom s Ruskom, ktorý podpísali nominanti vlády Roberta Fica, a ktorý splácajú občania Slovenska v cenách za plyn.

100 % prevzatie SPP zo strany štátu bolo podľa môjho názoru nevýhodné nakoľko štát znáša celú stratu sám a spoločnosť EPH si ponechala svoj podiel len v ziskových dcérskych spoločnostiach SPP, ako napr. Eustream. Vo výhľade štyroch rokov však nie je nevyhnutné existujúci model meniť. Napriek faktu, že kúpou 49% podielu akcií stratovej materskej spoločnosti SPP je štát v súčasnosti jediným akcionárom tejto spoločnosti, zásadnou zmenou obchodnej politiky môže v krátkej dobe túto negatívnu obchodnú bilanciu zmeniť. Riešením je zákon o eliminácii energetickej chudoby, ktorý odstráni nezmyselnú celoplošnú reguláciu cien plynu pre domácnosti a malé podniky. Tento zákon umožní diferencovať odberateľov plynu a poskytovať primerané sociálne tarify pre sociálne odkázané skupiny občanov a domácnosti.

Stratu z prevádzkovej činnosti SPP môžeme posudzovať iba z oficiálnych vyjadrení spoločnosti. V minulosti samotná spoločnosť upozorňovala na stratu, ktorá jej vzniká pri dodávkach plynu domácnostiam. Bývalí akcionári E-On Ruhrgas a GDF Suez ju za rok 2011 vyčíslili takmer na 50 mil. eur, o rok neskôr na 76 mil. eur. Aj vo výročnej správe za rok 2013, kedy už v SPP pôsobil český akcionár EPH, firma konštatovala, že im v segmente domácností opäť vznikla strata. Vo všetkých prípadoch to odôvodňovali zle nastavenou reguláciou.