Problematiku predaja 66% podielu v Slovenských elektrárňach v SaS sledujeme od začiatku, kedy Enel ohlásil predaj tohto balíka akcií. V rámci už publikovaných reakcií sme vyjadrili nesúhlas s postupom vlády Roberta Fica, ktorá neprimerane a nad rámec svojich právomocí zasahuje do práv majoritného vlastníka. Aj v súvislosti s anexiou VD Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou, termínovými ťahanicami pri dostavbe Mochoviec, ako aj neúmerným úverovým zaťažením Slovenských elektrární si myslíme, že Slovenská republika by v žiadnom prípade nemala vstupovať kúpou ďalších akcií do tohto podniku. Navýšením svojho podielu nad 50% a prevzatím záväzkov by totiž na seba prevzala zodpovednosť aj všetky problémy spojené s dostavbou 3. a 4. bloku v Mochovciach, či rekonštrukciu tepelných elektrární, ktoré od budúceho roka budú musieť spĺňať nové environmentálne limity. Z pohľadu strany Sloboda s Solidarita by bolo pre Slovensko najvhodnejším riešením sa svojho zvyšného 34% podielu zbaviť a doprivatizovať Slovenské elektrárne, tak ako to bolo ešte v rámci privatizačného procesu v roku 2002 odporúčané poradcom Price Waterhouse Coopers.

Áno, jednoznačne - odpovedali sme v bode 13. Energetika je nosnou chrbticou ekonomiky a platí to aj na Slovensku. Budovali ju niekoľko generácií našich predkov, je premietnutá v nákladoch v každom tovare či službe, za ktoré platí každý občan. O strategickej hodnote v prípade výnimočných situácii nehovoriac. Osobitne v dnešnej komplikovanej medzinárodnej situácii.

Štát ako spolumajiteľ a dobrý hospodár predovšetkým nemal dopustiť, aby situácia v dostavbe Mochoviec dospela do stavu, v ktorom je dnes. Niekoľkoročné meškanie spustenia EMO 3 a 4 a násobné navýšenie nákladov z nich už v tejto chvíli urobili investíciu, ktorá nie je ekonomicky návratná. Naviac výroba elektriny nie je prirodzeným monopolom, preto by štát mal zvážiť ako postupovať a minimalizovať straty Dôležité je však kontrolovať činnosť strategického investora, aby nedochádzalo k tunelovaniu a nevznikol priestor ku korupcii.

Jadrová energia tvorí dôležitú zložku energetického mixu na Slovensku. Netreba ju démonizovať, jej výhodou je aj to, že neprodukuje škodlivé emisie, no prvoradou je pri nej otázka bezpečnosti. Výstavbu nového jadrového zdroja si vieme predstaviť výlučne za podmienky, že bude financovaná zo súkromných zdrojov, bez prispenia štátu. Dnes je namieste sa pýtať i na to, či má vôbec zmysel za zvýšené náklady dostavať tretí a štvrtý blok Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Jednoznačnou podmienkou zmeny akcionárskej štruktúry v Slovenských elektrárňach musí byť záväzok súčasného i budúceho investora, že náklady na dostavbu nebude v žiadnom prípade znášať štát.

Je treba si uvedomiť, že SE sú v súčasnosti úspešnou, konsolidovanou a ziskovou energetickou spoločnosťou, ktorá generuje 82% tzv. silovej elektrickej energie v liberalizovaných trhových podmienkach a významne prispieva k zaisťovaniu bezpečnosti dodávok tejto energie na Slovensku. To znamená, že okrem problémov, ktoré sú spojené s dobudovaním 3. a 4. bloku JE Mochovce nie je nevyhnutná nejaká významná intervencia zo strany štátu.

Myslíme si, že minimálne o tých 17 % by štát usilovať mal. Zároveň sme presvedčení, že reálne to môže fungovať najmä vtedy, ak sa #SIEŤ-i podarí presadiť reálnu hmotnú zodpovednosť zástupcov štátu v podnikoch s jeho majetkovou účasťou. V opačnom prípade sa znovu raz môže stať, že podiel štátu sa stane priestorom pre zákulisné politické a hospodárske praktiky, ktoré dnes odúčajú ľudí od možnosti, že by štát mohol byť efektívny vlastník. #SIEŤ si myslí, že pri presadení princípu osobnej zodpovednosti a vylúčení schránkových firiem zo všetkých obchodov so štátom by štátny podiel v strategických podnikoch mohol priniesť svoju pridanú hodnotu.