Nikolaj Tymoščuk: Zvýšenie domácej ťažby plynu – riešenie pre Ukrajinu
I. časť rozhovoru s Nikolajom Tymoščukom, riaditeľom Zastupiteľskej kancelárie Ukrajinskej ligy priemyselníkov a podnikateľov v EÚ
Ukrajina minulý rok vďaka diverzifikácii dodávok zemného plynu z Európy výrazne znížila jeho dovoz z Ruska. “Je vynikajúcou správou, že Ukrajina je schopná diverzifikovať svoje dodávky plynu. Avšak znepokojujúcou informáciou je fakt, že táto diverzifikácia bola spôsobená dovozom namiesto vyššej domácej produkcie” vraví Nikolaj Tymoščuk, riaditeľ Zastupiteľskej kancelárie Ukrajinskej ligy priemyselníkov a podnikateľov v EÚ a bývalý zamestnanec amerického Chevronu a rusko-britského TNK-BP v exkluzívnom rozhovore s energetickým analytikom Jozefom Badidom.
1) Ukrajina sa snaží znižovať svoju domácu spotrebu plynu od začiatku cenového sporu s Ruskom, keď spotreba v roku 2014 poklesla o 16% oproti predchádzajúcemu roku, t.j. z 50,4 miliárd m³ na 42,6 miliárd m³. Navyše krajina úspešne nahrádza ruské dodávky európskymi. Dobré správy, však?
Áno, ide o dobré správy, keďže Ukrajina patrí v posledných dvoch dekádach medzi najmenej efektívnych odberateľov plynu. Naša spotreba plynu v porovnaní s našim HDP je najvyššou v Európe a jednou z najvyšších vo svete. Spotrebúvali sme do 60 miliárd m³ za rok, zatiaľ čo sme produkovali HDP o dosť nižšie ako krajiny s porovnateľnou veľkosťou alebo ďalšie veľké európske štáty ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia.
Vo všeobecnosti je znižovanie spotreby plynu na Ukrajine pozitívnou skutočnosťou, ale rozhodujúcim faktorom nie je to, žeby vláda zaviedla úspešnú politiku energetickej efektívnosti alebo našla náhradu zemného plynu. Tento rozdiel je dôsledkom našej upadajúcej ekonomiky. Máme zmenšujúce sa HDP a vojnu na východe. Tento región bol obrovským, obrovským spotrebiteľom plynu, pretože sa tu nachádzal vysoký počet priemyselných podnikov.
2) Rozumiem Vám, nie opatrenia energetickej efektívnosti, ale prepad ekonomiky viedli k zníženej spotrebe plynu. Ale čo vravíte na nahradenie ruských dodávok plynu európskymi. Vnímate túto zmenu pozitívne?
Samozrejme konkurencia a diverzifikáciu predstavujú krok správnym smerom. Každá rozumná osoba a predovšetkým podnikateľ by chcel disponovať viacerými zdrojmi dodávok. Je vynikajúcou správou, že Ukrajina je schopná diverzifikovať svoje dodávky plynu. Avšak znepokojujúcou informáciou je fakt, že táto diverzifikácia bola spôsobená dovozom namiesto vyššej domácej produkcie. Naši európski partneri vyvinuli značné úsilie a zároveň museli čeliť ťažkostiam zo strany Gazpromu pri ich snahách poskytnúť Ukrajine alternatívne zdroje plynu. Avšak podarilo sa im to. Mali by sme byť Európskej únii povďační a my skutočne sme. Tiež si však treba uvedomiť, že ide len o dočasné riešenie. Dlhodobým a udržateľným sa javí byť zvýšenie domácej ťažby plynu.
3) Podľa Vašich slov sú ropné a plynárenské polia rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny, avšak nárast ich produktivity zatiaľ nevidíme. Prečo je tomu tak?
Pretože uhľovodíkový sektor na Ukrajine nie je trhový. Neexistuje trh ako taký, keďže je ovládaný štátom kontrolovanými monopolmi, čo sa za 20 rokov ukrajinskej nezávislosti preukázalo byť katastrofou. Nie sú totiž schopné ukrajinský plynárenský a ropný priemysel posunúť vpred. Nekritizujem individuálnych politikov, manažérov či spoločnosti, ale systém, v ktorom tieto monopoly, ako Naftogaz a jemu podriadené subjekty, fungujú. Jeho najväčším nedostatkom sú krížové dotácie. Sú dotovaní, aby dotovali svojich odberateľov. Ide o začarovaný kruh, ktorý musí byť preťatý. Práve to je vláda, pod tlakom medzinárodných finančných inštitúcií, prinútená urobiť, hoci je to pre obyvateľstvo bolestivé.
4) K nárastu cien pre domácnosti sa ešte vrátime, ale najskôr si bližšie predstavme plynárensko-ropný ťažiarenský priemysel, ktorý je značne kapitálovo náročný. Ukrajina totiž kvôli redukcii fiškálneho deficitu pristúpila k zvýšeniu dane odvádzanej spoločnosťami pri produkcii zemného plynu. Považujete to za vhodný krok a ako možno zlepšiť podnikateľské prostredie pri ťažbe uhľovodíkov?
Musíme si uvedomiť a naučiť sa žiť s jednoduchými faktami. Ukrajina nedisponuje takými ohromnými zásobami uhľovodíkov ako Saudská Arábia, Rusko, Irán, Irak, SAE či USA. Navyše je ťažba uhľovodíkov na Ukrajine sťažená neefektívnosťou, nedostatkom nových technológií, vysokými daňami a zložitosťou prístupu pre súkromných investorov. Ukrajina má potenciálne dostatok uhľovodíkov k tomu, aby bola sebestačná, no nie je jednoduché sa k nim dostať. Buď sa jedná o malé, roztrúsené a plytké polia ako tie na západnej Ukrajine alebo ide o hlboké a ťažko dostupné polia nachádzajúce sa pod vysokým tlakom v regióne Poltava či o uhľovodíky uchytené v osobitných formáciách pieskov, bridlíc a slojov, tak na východnej, ako aj západnej Ukrajine. V princípe je prieskum a ťažba všetkých týchto zdrojov náramne nákladná. Takže jediným dôvodom prečo by investori riskovali a prišli počas 3 až 7 ročného prieskumného obdobia zisťovať či sú tieto zdroje dostupné a boli by pripravení stráviť ďalších 10 až 50 rokov ich prípadnou ťažbou je, že ich motivujete. Čo znamená, že im vytvoríte vhodné finančné prostredie, aby riskovali, zabezpečili zručných zamestnancov, resp. si ich vyškolili, priniesli skúsenosti, know-how, najnovšie technológie, atď. Napríklad zvýšenie ťažiarskej dane na Ukrajine v roku 2014 malo byť iba dočasným opatrením na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu v dôsledku vojny. Ale vo finále boli súkromní producenti podvedení, lebo toto dočasné riešenie sa stalo trvalým. Preto si nie som taký istý či by redukcia alebo návrat pôvodnej sadzby ešte motivovali investorov, keďže už boli svedkami ohromnej nestability a nepredvídateľnosti.
5) Zaznamenali ste, aby spoločnosti kvôli tejto nestabilnej a nepredvídateľnej situácii opúšťali krajinu?
Áno, videl som spoločnosti odchádzať z trhu či prinajmenšom zastaviť ich prieskumné alebo ťažobné aktivity. Ide rovnako o domáce ako aj medzinárodné spoločnosti, ale kvôli citlivosti témy ich nechcem menovať. Mohlo by im to totiž spôsobiť právne problémy a ujmu na dobrej povesti.
V druhej časti rozhovoru sa budeme zhovárať aj o možnej privatizácii Naftogazu, ukrajinského ropného a plynárenského giganta a značne skeptickom pohľade pána Tymoščuka na ruské zámery presmerovať toky plynu smerujúce do Európy cez Turecko obchádzajúc tak Ukrajinu. V tejto súvislosti dodáva, že ukrajinský koridor “zostáva najlacnejšou, najkratšou a najvýhodnejšou trasou pre export ruských uhľovodíkov do EÚ”. Ohľadom postupného odstraňovania plynárenských dotácií, horúcej témy u nášho východného suseda, priznáva, že “Ukrajina nemá inú voľbu, ako zvýšiť tieto tarify”, motivujúc tak obyvateľov dbať viac na úspory energií.
Nikolaj Tymoščuk je riaditeľom Zastupiteľskej kancelárie Ukrajinskej ligy priemyselníkov a podnikateľov v EÚ (ULIE), najväčšieho združenia ukrajinského biznisu, sídliacej v Kyjeve a v Bruseli. Predtým mal Nikolaj na starosti vzťahy s vládou reprezentujúc na Ukrajine svetovú energetickú dvojku – americký Chevron. Tejto pozícii predchádzala 5-ročná skúsenosť v rusko-britskom plynárenskom a ropnom gigantovi TNK-BP na pozícii riaditeľa pre medzinárodné vzťahy.
Zhováral sa Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
Rozhovor vyšiel na portáli European Energy Review pod názvom Boosting Domestic Gas Production, a Solution for Ukraine a jeho slovenská verzia bola publikovaná so súhlasom vydavateľa.
