M. Širanec: "plánované platby fakturované odberateľom medziročne klesli o 4,1%"
Marián Širanec, MBA, vrchný riaditeľ úseku slovenského elektroenergetického dispečingu a obchodu SEPS-u, odpovedal na otázky portálu Energie pre Vás týkajúce sa tarify za systémové služby (TSS), nákupu podporných služieb (PpS), príjmov z preťaženia, skúseností z pripojenia do nových platforiem PICASSO a MARI, batériových riešení (BESS) či plánovaných projektoch.
07.05.2025
ÚRSO rozhodlo o navýšení tarify za systémové služby (TSS) na rok 2025 na základe cenového návrhu SEPS-u. Nárast TSS sa pohybuje od 77,51% do 195,87% v závislosti od jednotlivých skupín. Prečo k tomuto nárastu oproti roku 2024 vôbec došlo?
SEPS cenový návrh na zmenu TSS na rok 2025 nepodávala. Predložili sme príslušné údaje, ktoré si ÚRSO vyžiadal k cenovému konaniu z vlastného podnetu.
Nárast TSS oproti roku 2025 je relatívny, nakoľko v roku 2024 bola cez TSS hradená len časť nákladov na podporné služby (PpS) a viac ako 45% týchto nákladov bolo hradených cez tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Od roku 2025 sú už všetky náklady na PpS hradené len cez TSS a cez TPS sa nehradí nič.
V sumáre teda plánované platby fakturované odberateľom medziročne klesli o 4,1%.
Aká je maximálna výška oprávnených nákladov SEPS-u na nákup podporných služieb (PpS) v roku 2025 určená URSO-m a aký je odhad skutočných nákladov zo strany SEPS-u? S akými parametrami rátate, napríklad množstvo spotrebovanej elektriny, ceny elektriny, plynu či emisných povoleniek?
Maximálna výška oprávnených nákladov na nákup PpS (frekvenčných) je definovaná na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0001/2025/E zo dňa 30.09.2025. Rozhodnutie stanovuje maximálne jednotkové ceny a maximálny ročný priemerný rozsah v MW pre danú službu. Celkový maximálny „rozpočet“ na nákup PpS pre rok 2025 je 205 983 516 €.
SEPS zabezpečila časť nákupu PpS pre rok 2025 v rámci strednodobého výberového konania a zbytok potreby dokupuje na dennom trhu. Efektívnym nákupom sa nám podarilo ušetriť 14,3 milióna eur a tieto finančné prostriedky boli v marci 2025 po diskusii s regulátorom použité na zníženie taríf TSS, čo prispelo k nižším nákladom slovenských podnikateľov.
Vďaka posilňovaniu cezhraničných prenosových kapacít by sa mali postupne znižovať príjmy SEPS-u z preťaženia. Ako sa v posledných rokoch ich množstvo vyvíjalo a plánuje s nimi SEPS aj naďalej krížovo dotovať TSS?
Použitie výnosov z preťaženia na zníženie regulovaných taríf je v súlade s európskou a slovenskou legislatívou. Výnosy z preťaženia sú generované cezhraničnými prenosmi, ktoré by nebolo možné realizovať bez prenosu elektriny cez SR a stabilnej prevádzky ES SR. Preto pri použití výnosov z preťaženia na zníženie TSS alebo iných regulovaných taríf nejde o krížovú dotáciu.
Výnosy z preťaženia sú navyše veľmi nestále a v posledných 5 rokoch striedavo stúpali a klesali.
Pri stanovení TSS na rok 2025 ÚRSO rozhodol, že na zníženie TSS nebudú použité žiadne výnosy z preťaženia. Toto rozhodnutie ÚRSO je platné do konca regulačného obdobia alebo kým ÚRSO nerozhodne o jeho zmene.
Aká je Vaša stratégia obstarania podporných služieb na zabezpečenie poskytovania systémových služieb pre rok 2025? A ako sa darí ju napĺňať v členení na strednodobý, krátkodobý a denný nákup?
Ako som už spomínal, SEPS zabezpečila značný objem disponibility PpS v strednodobom výberovom konaní. Nákup v strednodobých (kontrakt do 12 mesiacov), prípadne krátkodobých (kontrakt 1 mesiac až 2 dni) výberových konaniach však nesmie presiahnuť 70 % celkového nakúpeného objemu v rámci všetkých typov PpS a 60 % v rámci štandardných produktov (aFRR+/- a mFRR+/-). To znamená, že zvyšný objem je potrebné nakúpiť v rámci denných výberových konaní. Dopyt, ktorý bol určený pre strednodobé výberové konanie a nebol pokrytý, bude následne pokrytý v krátkodobých výberových konaniach, ak nebudeme schopní dosiahnuť požadovaný objem v denných výberových konaniach. V opačnom prípade bude celý zvyšok požiadavky nakupovaný prostredníctvom denných výberových konaní. Dopyt pre strednodobé výberové konania bol naplnený tak aby bola zabezpečená bezpečná prevádzka prenosovej sústavy.
Čo prinieslo zapojenie SEPS-u do európskych platforiem výmeny regulačnej elektriny z rezerv na obnovu frekvencie (MARI a PICASSO)?
Zapojenie SEPS do spolupráce v rámci platforiem MARI a PICASSO ukázalo reálnu príležitosť domácich poskytovateľov služieb aFRR a mFRR súťažiť na európskom trhu s regulačnou elektrinou (RE). Taktiež ukázalo potenciál na import RE v obdobiach, kedy je cena RE na lokálnom trhu výrazne vyššia. Zároveň vznikajú zaujímavé prípady, keď SEPS dováža zápornú RE za kladné ceny. Teda zahraničný poskytovatelia sú ochotní platiť za jej dodávku, čo v konečnom dôsledku vedie k značným úsporám pri obstaraní RE.
Na druhej strane, vplyv deregulácie cien RE spôsobuje občasné vysoké ponukové ceny RE, najmä pre službu aFRR, čo pri obsadených cezhraničných kapacitách s Českou republikou vedie ku krátkodobému výraznému nárastu nákladov na obstaranie RE. Predpokladáme, že tento stav by sa mohol výraznejšie zlepšiť po pristúpení Poľska do platformy Picasso, ktorý je plánovaný v priebehu roka 2025 a neskôr taktiež pristúpením Maďarska.
Na komplexné hodnotenie pridanej hodnoty pripojenia do platforiem bude potrebné počkať na produkčné dáta za dlhšie obdobie.
Mohli by byť riešením problému nedostatku PpS batériové systémy a agregácia? Ak áno, za akých podmienok? A v akom stave je pripravovaná štúdia a rozhodovanie SEPS-u ohľadne vpustenia batériových riešení (BESS) do poskytovania sekundárnej regulácie výkonu (aFRR) a náležitej certifikácie?
Otvorenie trhu s podpornými službami pre batériové systémy môže čiastočne pomôcť na trhu s flexibilitou i podpornými službami. Treba si ale uvedomiť, že batériové systémy elektrinu neprodukujú (v dlhodobej bilancii je batériové úložisko spotrebičom elektriny). V prípade dlhodobého deficitu alebo prebytku, prípadne kapacitných obmedzení na profiloch môže obmedzený objem energie v týchto zariadeniach, respektíve ich obmedzená kapacita spôsobiť druhotné problémy. Stále bude potrebné, aby významná časť trhu s podpornými službami bola zabezpečená zo zdrojov energie z rotujúcich strojov pre zaistenie stability systému.
Pripravovaná štúdia ohľadne poskytovanie podporných služieb na zariadeniach typu BESS je vo finálnej fáze. Prebiehajú záverečné diskusie so spracovateľom a predpokladáme, že výsledky budú publikované čoskoro.
Povoľovacie procesy prebiehajú v závislosti od typu projektu. Dôležité je, či ide o rekonštrukciu alebo o výstavbu nového vedenia. Je to však pomerne veľká výzva, nakoľko je potrebné zladiť procesy minimálne v dvoch štátoch. V prípade projektu Otrokovice - Ladce na SK/ČR hranici potrebuje český partner nájsť vhodnú trasu pre 400 kV vedenie v novom koridore. Na území Slovenska pritom využívame v prevažnej miere koridor existujúceho 220 kV vedenia na vybudovanie vedenia 400 kV. V tomto prípade ide o zložitejší proces. Čo sa týka projektu V. Kapušany - Mukačevo na SK/UA hranici, tak tam ide o rekonštrukciu existujúceho 400 kV vedenia v existujúcom koridore, ako na strane SR, tak i na strane UA. Je to teda omnoho jednoduchší proces. V prípade projektu na hranici SK/AT sú diskusie s rakúskym prevádzkovateľom prenosovej sústavy APG o potenciálnom prvom priamom prepojení slovenskej a rakúskej prenosovej sústavy iba v úvodnej fáze. V prípade, že tento projekt naberie reálne kontúry, budeme o ňom určite všetkých dotknutých včas informovať.
Aká významná je pre SEPS podpora z európskych zdrojov, napríklad REPowerEU či Nástroja na prepájanie Európy? Čo všetko sa z týchto financií už podarilo vybudovať a čo ešte máte v pláne?
Podpora z európskych zdrojov zohráva významnú úlohu pri stratégií SEPS zameranú na rozvoj a obnovu infraštruktúry PS. Pri tom sledujeme ciele energetickej transformácie, modernizácie infraštruktúry a zvyšovania efektívnosti a udržateľnosti energetických systémov. Naša spoločnosť získala grantové spolufinancovanie z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) pre spoločný slovensko-maďarský projekt spoločného záujmu Danube InGrid. Predmetom realizácie investícií SEPS v rámci projektu Danube InGrid je výstavba novej elektrickej stanice (ESt) Vajnory s transformáciou 400/110 kV. S tým súvisí aj rozšírenie a modernizácia elektrických staníc v Stupave a v Podunajských Biskupiciach a zaústenie 400 kV vedenia do ESt Vajnory. Koncom minulého roka sme uviedli do prevádzky nový výkonový transformátor v ESt Podunajské Biskupice ako súčasť jej modernizácie. To isté sa plánuje v budúcom roku v ESt Stupava.
Zároveň v budúcnosti zvažujeme využiť spolufinancovanie z programu CEF aj pre plánované posilnenie cezhraničných kapacít smerom na Českú republiku, Maďarsko a Ukrajinu.
Ako sa vyvíja pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie, osobitne typu FVE/VTE? Aký vývoj v ďalších rokoch očakávate a ako plánujete dosiahnuť súlad medzi Vami uvoľnenými kapacitami a plánmi SR do roku 2030?
V rokoch 2023 a 2024 nastal dynamický nárast pripájania nových FVE, pričom trend pripájania bol v obidvoch rokoch veľmi podobný, približne 255 MW/rok. Celkový inštalovaný výkon FVE v ES SR dosiahol ku koncu roka 2024 už 1 094 MW. V ďalších rokoch očakávame pokračovanie záujmu o pripájanie nových FVE a je vysoko pravdepodobné, že cieľ MH SR uvedený v aktuálnom návrhu NEKP pre pripojený výkon FVE do roku 2030 vo výške 1 400 MW bude splnený.
V súčasnosti evidujeme informáciu od prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav o schválených žiadostiach o pripojenie VTE do distribučných sústav (DS) v sumárnom výkone približne 210 MW. Doposiaľ však neboli pripojené žiadne nové VTE. Národná implementačná a koordinačná autorita koordinuje realizáciu Plánu obnovy a odolnosti SR. V rámci tohto plánu prebieha tvorba Metodiky pre rozvoj veternej energetiky v SR, vrátane prípravy akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie. Vznik takýchto akceleračných zón má umožniť rýchlejší rozvoj VTE a pomôcť k dosiahnutiu cieľa stanoveného v aktuálnom návrhu NEKP pre pripojený výkon VTE pre rok 2030 vo výške 750 MW.
SEPS v súlade s platnou legislatívou určuje voľnú kapacitu, ktorú priebežne aktualizuje, berúc do úvahy vplyv súčasného a predpokladaného budúceho vývoja v sústave na bezpečnosť prevádzky sústavy. V súčasnosti je veľkosť schváleného výkonu sumárne pre FVE a VTE vo výške až 2 200 MW (spolu malé zdroje, lokálne zdroje a ostatné zdroje FVE a VTE), teda dvojnásobok v súčasnosti pripojeného výkonu FVE a VTE. Samotné uvoľňovanie kapacít a ich následné pridelenie k žiadostiam o pripojenie je len jedným z predpokladov pre dosiahnutie cieľov stanovených v NEKP. Ďalším dôležitým prvkom je aj úspešné absolvovanie povoľovacích procesov.
Ako hodnotíte nedávno predstavený Akčný plán pre prijateľné ceny energie, ktorý má za cieľ preskúmať sieťové poplatky, náklady na manažovanie preťaženia sústav, ale tiež posilniť infraštruktúru naprieč EÚ?
Je zrejmé, že Európska únia čelí v poslednom období v porovnaní so zvyškom sveta relatívne vysokým cenám elektriny. Tento stav negatívne ovplyvňuje nielen domácnosti a malých spotrebiteľov, ale aj konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Domnievam sa, že významnú časť týchto problémov možno pripísať rozhodnutiam, ktoré EÚ prijala v uplynulých rokoch.
Nedávno predstavený „Akčný plán pre prijateľné ceny energie“ hodnotím ako ambiciózny krok Európskej komisie v snahe zmierniť vysoké náklady na energie a zároveň posilniť energetickú infraštruktúru v rámci Únie. Plán zahŕňa sériu krátkodobých opatrení na zníženie cien energie, podporu investícií do obnoviteľných zdrojov a rozvoj infraštruktúry, ako aj zvýšenie pripravenosti na potenciálne energetické krízy.
Ciele plánu sa týkajú najmä preskúmania a optimalizácie sieťových poplatkov, zníženia nákladov spojených s manažovaním preťaženia energetických sústav, zrýchlenia investícií do čistej energie a infraštruktúry, vrátane výrazného skrátenia povoľovacích procesov pre obnoviteľné zdroje a taktiež hlbšej integrácie energetických trhov a prepojenia elektrizačných sústav.
Snahu Európskej komisie v tomto smere je potrebné vnímať pozitívne. Čo sa týka zvolených nástrojov, z môjho pohľadu nejde o zásadne inovatívne riešenia. Väčšina z nich nadväzuje na už existujúce prístupy a politiky, ktoré Komisia využívala do veľkej miery už aj v minulosti.
Ďakujeme za rozhovor
Marián Širanec, MBA
absolvoval Joseph M. Katz Graduate School of Business v americkom Pittsburgu, zameranú na vzdelávanie lídrov v biznise. Svoju pracovnú kariéru začal ako finančný analytik v spoločnosti IBM Slovakia, následne pôsobil ako vzťahový manažér na odbore veľkých firemných klientov v HVB Bank Slovakia a neskôr ako riaditeľ odboru firemnej klientely vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.(Intesa Sanpaolo Group). Od februára 2021 pôsobí v spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., kde do novembra 2023 zastával post podpredsedu predstavenstva a v súčasnosti je členom predstavenstva a vrchným riaditeľom úseku Slovenského elektroenergetického dispečingu a obchodu.
