P. Dovhun: Slovensko bude potrebovať vybudovať nové elektrárne
V rozhovore s Petrom Dovhunom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SEPS-u, sme diskutovali o uvoľňovaní kapacít pre pripájanie nových elektrární, potrebe točivých zdrojov, plánovaných investíciách v regiónoch i na cezhraničných profiloch, obstaraní podporných služieb na rok 2023, znižovaní strát v prenosovej sústave i prepájaní trhov.
V uplynulých dvoch rokoch sa podarilo ukončiť stop-stav na pripájanie nových zdrojov do distribučnej sústavy. SEPS najskôr uvoľnila kapacitu pre zdroje s prerušovanou výrobou elektriny vo výške 407 MW, o rok neskôr ju navýšila o ďalších 170 MW. Vrátane zdrojov postavených pred rokom 2021 a kapacít uvoľnených pre tzv. lokálne zdroje je dnes celkový uvoľnený inštalovaný výkon na úrovni 1807 MW. Podarilo sa naplniť očakávania a skutočne dochádza k pripájaniu nových zdrojov? Môžete uviesť i štatistiky? Aké prípadné obmedzenia evidujete a ako ich riešiť?
Rozvoj nových obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny je a bude dôležitou súčasťou energetickej transformácie každej krajiny vrátane Slovenska. Aj preto SEPS úzko spolupracuje s partnerskými prevádzkovateľmi distribučných sústav na vytváraní vhodných podmienok na ich pripájanie do slovenskej elektrizačnej sústavy.
Ak hovoríme o solárnych zdrojoch, je vhodné rozdeliť diskusiu podľa ich typu, resp. ich využitia a veľkosti. Tým prvým sú malé zdroje. Fotovoltické panely na strechách rodinných domov. Tým druhým lokálne zdroje, teda zdroje umiestnené predovšetkým na strechách administratívnych a priemyselných budov, na strechách nemocníc, škôl, verejných, sociálnych i športových zariadení. Malé a lokálne zdroje poskytujú ich vlastníkovi možnosť vyrobiť si „vlastnú elektrinu“, znížiť si tak časť jej odberu z distribučnej sústavy, a tým získať čiastočnú kontrolu nad svojím účtom. V čase súčasnej volatility cien na trhu s elektrinou je práve možnosť kontroly nákladov silnou motiváciou pri rozhodovaní o investícii do nového solárneho zdroja v tejto kategórii. Tretím typom sú takzvané veľké solárne a veterné zdroje, na výstavbu ktorých SEPS v roku 2021 a 2022 vyčlenila 577 MW.
Ak teda k inštalovanému výkonu slnečných a veterných elektrární pripojených do sústavy pred rokom 2021, čo predstavuje 534 MW, pričítame 577 MW nových dostupných kapacít pre veľké zdroje, 365 MW uvoľnených ministerstvom hospodárstva pre lokálne zdroje za roky 2021 až 2023 a 107 MW schváleného výkonu pre malé zdroje, dostaneme sa k hodnote 1 583 MW. Táto hodnota predstavuje celkový inštalovaný výkon solárnych a veterných zdrojov na Slovensku v čase, keď každá žiadosť o pripojenie, ktorá bola podaná od zrušenia stop stavu v apríli 2021, bude “pretavená” do funkčného zariadenia pripojeného do distribučnej sústavy a vyrábajúceho bezemisnú elektrinu. Bude to takmer trojnásobok toho, čo sme tu mali od roku 2012. A zároveň to bude predstavovať viac ako 90 % inštalovaného výkonu slnečných a veterných elektrární stanoveného aktuálnym integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom (INECP) ako cieľ pre rok 2030. Toto bola jedna z našich hlavných motivácií, ktoré sme mali pri oznamovaní nových voľných kapacít v roku 2021 aj 2022. Podľa dát, ktoré nám poskytujú prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav, je dnes do elektrizačnej sústavy pripojených približne 600 MW solárnych a veterných zdrojov na výrobu elektriny. Zo žiadostí schválených od uvoľnenia stop-stavu, t. j. v období od 5. apríla 2021 po súčasnosť, sa pripojilo 115 MW v zariadeniach na výrobu elektriny, z toho bolo inštalovaných 12 MW lokálnych zdrojov a 45 MW malých zdrojov. Na fotovoltické elektrárne z toho pripadá približne 60 MW. Keďže všetky nové zdroje sú pripájané do distribučnej sústavy, podrobnejšie informácie o procese pripájania, o aktuálnych objemoch a stave schválených žiadostí o pripojenie by ste mali byť schopní získať od prevádzkovateľov distribučných spoločností, prípadne ÚRSO a ministerstva hospodárstva.
V budúcnosti možno očakávať postupnú elektrifikáciu, a teda aj nárast spotreby elektrickej energie v SR. S akými predikciami pre roky 2030, 2040 až 2050 pracuje SEPS? Kde vidíte riziká a zároveň i potenciál spojený so zabezpečením dostatočného množstva výrobných zdrojov v SR? A aké súvisiace opatrenia budeme musieť v nasledujúcich rokoch prijať?
Hrubá spotreba elektrickej energie na Slovensku v roku 2021 dosiahla približne 31 TWh. Spoločnosť SEPS pracuje s viacerými pravdepodobnými scenármi vývoja spotreby elektriny v SR. Aj preto sa prognóza nárastu spotreby voči roku 2021 pohybuje v závislosti od scenára v intervaloch 10 až 23 percent v roku 2030, 23 až 52 percent v roku 2040 a 35 až 87 percent v roku 2050.
Čo sa týka zdrojovej základne Slovenska, tú vnímame z krátkodobého hľadiska, teda do roku 2030, ako pozitívnu. Po pripojení JE Mochovce 3 dosiahne Slovensko pri súčasnej spotrebe elektriny kladné saldo medzi exportom a importom elektriny. Toto pozitívne saldo si Slovensko ako krajina môže pri rastúcej spotrebe do roku 2030 udržať aj vďaka spusteniu štvrtého bloku JE Mochovce i nových OZE. Výzvou v tomto období bude dosiahnutie regionálnej adekvátnosti zdrojov. Predovšetkým v regiónoch, kde vďaka príchodu nových energeticky náročných investícií a dekarbonizačným projektom vzrastie výrazne spotreba elektriny oveľa rýchlejším tempom.
V strednodobom a dlhodobom horizonte však bude Slovensko potrebovať vybudovať nové významné zdroje na výrobu elektrickej energie. A to nielen na pokrytie predpokladaného rastu spotreby, ale aj na pokrytie výpadku výrobných kapacít spojeného s plánovaným odstavením viacerých väčších zdrojov, napríklad v tomto roku majú byť odstavené dva bloky uhoľných elektrární Nováky a najneskôr do roku 2030 dva bloky uhoľných elektrární Vojany. Obnoviteľné zdroje, solárne i veterné, určite prispejú k čiastočnému vykrytiu tejto potreby. No bez nových väčších točivých zdrojov poskytujúcich silovú i regulačnú elektrinu aj v časoch bez slnka a vetra to nepôjde.
Výroba a spotreba si zároveň žiada adekvátnu priepustnosť a stabilitu elektrizačnej sústavy. Vrátane dostatočnej kapacity cezhraničných vedení. Tie sú pre súčasné potreby Slovenska dostatočné, no našou prioritou je pokračovať na rozvoji sústavy, jej kľúčových prvkov. A to aj v spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sústav i prevádzkovateľmi prenosových sústav v susedných krajinách.
Na rozširovanie elektrifikácie a stále vyššie nároky na smartizáciu elektrizačnej sústavy reagujete aj cezhraničným slovensko-maďarským projektom spoločného záujmu Danube InGrid. Aký prínos by mali investície, ktoré v jednotlivých slovenských regiónoch ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy plánujete, znamenať pre odberateľov elektriny?
SEPS realizuje v rámci projektu investičné zámery, ktoré prispejú k širšej integrácii obnoviteľných zdrojov do sústavy. Predmetom realizácie zo strany SEPS bude na západnom Slovensku výstavba novej elektrickej stanice Vajnory s transformáciou 400/110 kV, ktorá je dlhodobo plánovaná z dôvodu zabezpečenia očakávanej budúcej spotreby elektriny v oblasti Bratislavy. Investície SEPS v elektrickej stanici Stupava a elektrickej stanici Podunajské Biskupice zabezpečia modernizáciu existujúcich transformovní 400/110 kV, ktoré sú prevádzkované v režime diaľkového ovládania. Výsledné zlepšenie regulácie a stability napätia v prenosovej a distribučnej sústave umožní okrem pripájania nových OZE aj rozvoj elektromobility a decentralizovaných zdrojov. V rámci rozšírenia projektu Danube InGrid na východ Slovenska sa nadväzuje na jeho prvú vlnu s väčším zameraním na aktivity prenosovej a distribučnej sústavy a naliehavosť danú zvýšenými dopadmi zmien na trhu s energiami na prevádzkovateľov sietí, ako aj na aktuálnu situáciu na Ukrajine. Investície do digitalizácie siete vo východnej časti Slovenska nadväzujú aj na plánovanú budúcu realizáciu posilnenia cezhraničného prepojenia na slovensko-ukrajinskom profile.
SR je elektrickým vedením prepojená so svojimi susedmi až na Rakúsko. Minulý rok ste úspešne spustili nové linky na Maďarsko, čím ste zlepšili možnosti prenosu elektriny medzi oboma krajinami. S akými ďalšími plánmi v posilňovaní cezhraničných vedení do budúcna rátate?
Profil s Maďarskom má aj vďaka dvom novým vedeniam v súčasnosti dostatočnú kapacitu a sme na ňom schopní zabezpečiť záväzky voči európskym partnerom v oblasti cezhraničného prenosu. Čo sa týka ďalšieho posilňovania cezhraničných vedení, v tomto období a v najbližších desiatich rokoch sme a budeme veľmi aktívni na slovensko-českom profile, ktorý je pre nás dôležitý aj z historického hľadiska. Pripravujeme úplne nové vedenie Ladce – Otrokovice a obnovu vedenia V404 Varín – Nošovice (ČR). Nedávno sme preizolovali cezhraničné vedenie V424 Križovany – Sokolnice (ČR). Plánujeme vybudovať novú rozvodňu 400 kV v Senici, do ktorej bude toto vedenie zaústené.
Dlhodobé plány máme smerom na Ukrajinu, týkajú sa rekonštrukcie a rozšírenia vedenia V440 Veľké Kapušany – Mukačevo (UA), ale aj širšej spolupráce Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny pri posilnení prenosových kapacít z centrálnej Ukrajiny smerom do spomínanej elektrickej stanice Mukačevo
Jedinou susednou krajinou, s ktorom zatiaľ nemáme priame prepojenie, je Rakúsko. V minulom roku sme s kolegami zo spoločnosti APG, ktorá je prevádzkovateľom rakúskej prenosovej sústavy, zahájili bilaterálne rozhovory na túto tému. Aj keď je dnes ešte príliš skoro komentovať akékoľvek podrobnosti, záujem a konštruktívny prístup expertov na oboch stranách ma veľmi teší.
SEPS aktuálne zrealizovala výberové konanie na obstaranie podporných služieb. S akými výsledkami? Aké budú Vaše celkové náklady na obstaranie PpS na rok 2023? A dalo by sa využiť na zníženie TSS i príjem z preťaženia medzinárodných profilov? Prebiehajú v tomto smere rokovania s MF SR a URSO-m?
Koncom minulého roka sme vyhlásili ročné výberové konanie na obstaranie PpS na obdobie 1. januára až 31. decembra 2023. Zvýšenie transparentnosti obstarávania sme zabezpečili šifrovaním cenových ponúk, ktoré naša spoločnosť využila po prvý raz. Predkladanie cenových ponúk prebehlo elektronicky prostredníctvom obchodného systému SEPS IS Damas Energy, v dvoch samostatných kolách.
Pri vyhodnotení ročného výberového konania sme prihliadali ako na legislatívne požiadavky, tak aj na cenové rozhodnutie regulátora. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou vzťahujúce sa na nákup PpS určujú spoločnosti povinnosť obstarať minimálne 30 % celkovej ročnej požiadavky na PpS formou denných výberových konaní. Aj napriek napätej situácii na trhu s elektrinou sa nám ročným výberovým konaním podarilo zabezpečiť 62 % z celkového požadovaného objemu PpS na rok 2023. Deficit PpS plánujeme obstarať do výšky požadovaného objemu PpS pre rok 2023 prostredníctvom denných, resp. krátkodobých (mesačných) výberových konaní.
Zaujímavosťou v rámci výsledkov výberového konania je, že sa do systému poskytovateľov PpS zapojilo aj prvé certifikované batériové úložisko. K výsledkom sme v týchto dňoch vydali tlačovú správu a konkrétnejšie údaje sú zverejnené našej webovej stránke.
V budúcnosti má dôjsť k otvoreniu trhov s podpornými službami a ukončeniu stanovovania výšky regulačnej elektriny zo strany URSO. Čo od týchto krokov očakávate a s akým dopadom na slovenským výrobcov elektriny a tiež odberateľov? Nebudete si s obchodníkmi konkurovať pri zabezpečovaní cezhraničnej prenosovej kapacity?
Vytváranie jednotného európskeho trhu s elektrinou prináša harmonizovanie podmienok pre účastníkov trhu aj v oblasti regulačných služieb, ktoré je spojené aj s uvoľňovaním opatrení spojených s reguláciou cien. Od uvoľnenia ceny za regulačnú energiu očakávame zatraktívnenie trhu s podpornými službami, a tým pádom aj väčšiu likviditu trhu. Konkurencia znamená aj nárast efektívnej hospodárnosti nákladov, ktoré účastníci trhu vrátane SEPS platia v poplatkoch za odchýlku na základe jej zúčtovania, ktoré zabezpečuje OKTE. Odberatelia by to mali pocítiť na nižších nákladoch za silovú elektrinu (náklady za regulačnú energiu sú zahrnuté v silovej dodávke dodávateľov ako platba za odchýlku, ale aj v regulovanej tarife za systémové služby – TSS). Trhová cena regulačnej elektriny môže prilákať aj viacerých výrobcov elektriny na trh s podpornými službami. Zvýši sa tým potenciál na vstup pre nových hráčov, ako aj technológií na trh, a tým pádom sa zvýši diverzita zdrojov, a teda v neposlednom rade aj bezpečnosť a spoľahlivosť dodávky elektriny pre všetkých.
V kontinentálnej Európe už dnes fungujú platformy pre výmenu regulačnej energie FCR REGELLEISTUNG, IGCC, MARI, PICASSO a TERRE, ktoré sú spoločnými európskymi platformami pre zadávanie ponúk na regulačnú energiu s trhovou doregulovanou cenou. Aktuálne sú tam pripojené viaceré krajiny, medzi nimi aj Česká republika, Nemecko, Rakúsko či Belgicko. SEPS je dnes súčasťou IGCC a k platformám s regulačnou elektrinou v sekundárnej a terciárnej regulácii výkonu, Mari a Picasso, sa plánuje pripojiť v polovici roka 2024.
Ďalším nákladom vstupujúcim do koncových cien elektriny je i krytie technických strát, ktoré vznikajú pri prenose elektriny. Ako sa Vám darí tieto straty znižovať a ako ste na tom v porovnaní s inými európskymi operátormi? Práve v čase vysokých cien elektriny sa totiž táto téma stáva naozaj zaujímavou.
Straty v prenosovej sústave sú vyhodnotené ako rozdiel medzi množstvom elektriny, ktoré vstupuje do prenosovej sústavy, a množstvom elektriny, ktoré zo sústavy vystupuje, znížený o vlastnú spotrebu elektriny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Straty v prenosovej sústave za rok 2021 dosiahli hodnotu 324,654 GWh. Medziročne ide o pokles o 15,8 % oproti roku 2020, keď straty v prenosovej sústave dosiahli hodnotu 385,644 GWh. Podiel strát na prenesenej elektrine za rok 2021 bol pod hranicou 1 %, presnejšie 0,99 %. Mesačné straty elektriny v roku 2021 dosiahli maximum v mesiaci október, bolo to 38,653 GWh, a minimum v mesiaci jún, a to 19,369 GWh. Na našej web stránke je prehľad za dlhšie obdobie.
Vývoj strát v rokoch 2021 a 2020, zdroj: SEPS
Nedávno sa podarilo integrovať SR do vnútrodenných trhov 25 európskych krajín v rámci projektu SIDC. Môžete vysvetliť, čo je podstatou tohto cezhraničného, vnútrodenného obchodovania a čo môže priniesť slovenským obchodníkom, odberateľom i SEPS?
Pripojenie našej krajiny k jednotnému európskemu vnútrodennému trhu s elektrinou je dôležité z hľadiska zvyšovania likvidity a prepojenosti jednotného európskeho vnútrodenného trhu s elektrinou. S rastúcim podielom zdrojov s prerušovanou výrobou, t. j. najmä výroby elektriny zo slnka a vetra, v európskom výrobnom mixe je prepojenie vnútrodenných trhov a umožnenie cezhraničného obchodovania dôležitým nástrojom pre účastníkov trhu a v konečnom dôsledku aj pre prevádzkovateľov prenosových sústav na efektívne udržiavanie výkonovej rovnováhy v rámci prepojeného energetického systému.
Riešenie SIDC je založené na spoločnom IT systéme. Toto centrálne riešenie umožňuje párovať objednávky zadané účastníkmi trhu v jednej krajine s objednávkami zadanými účastníkmi trhu v ktorejkoľvek inej prepojenej krajine, ak existuje dostupná cezhraničná kapacita pre prenos elektriny medzi dotknutými ponukovými oblasťami. S cieľom maximalizovať možnosti v tomto smere implementoval prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS v spolupráci s operátorom krátkodobého trhu s elektrinou OKTE riešenie, ktoré umožní účastníkom trhu realizáciu cezhraničného vnútrodenného obchodovania nielen v hodinových, ale aj v 15-minútových obchodných intervaloch.
Ing. Peter Dovhun je absolvent Fakulty zahraničného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave. V pozícii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) pôsobí od februára 2021. Do tímu výkonného manažmentu spoločnosti prináša viac ako 25 rokov manažérskych a podnikateľských skúseností s budovaním a vedením tímov, manažmentu zmeny, rozvoja a udržateľného rastu organizácií.
V roku 1996 stál pri vzniku úspešnej PR agentúry Interel (dnešný Seesame), v rokoch 2000 až 2011 pôsobil vo vedúcich manažérskych pozíciách v nadnárodných spoločnostiach Motorola a Microsoft. Svoje skúsenosti následne využil pri dvojročnom reštrukturalizačnom projekte skupiny s&t, najväčšieho stredoeurópskeho systémového integrátora. V rokoch 2013-2018 viedol expanziu slovenskej softvérovej spoločnosti Gratex International na medzinárodných trhoch. Veľkú časť tohto obdobia žil a pracoval v Austrálii. Po návrate na Slovensko sa podieľal na založení softvérového R&D centra spoločnosti Tachyum, inovatívneho start up vyvíjajúceho prvý univerzálny, vysokovýkonný a energeticky úsporný CPU čip. Pred menovaním do súčasnej funkcie pôsobil ako konzultant a poradca pre lídrov súkromných spoločností a verejných organizácií vrátane Ministerstva Financií SR a pod neho spadajúce organizácie.
