P. Štuller je presvedčený o komerčnom úspechu JAVYS-u na medzinárodných trhoch
Rozhovor s Pavlom Štullerom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) je významná štátna firma, ktorá však verejnosti nie je veľmi známa, a pritom vykonáva unikátne, vo svete mimoriadne žiadané, činnosti a zároveň štátu každý rok odvádza dividendy v miliónoch eur. Od polovice minulého roka vedie túto firmu pán Pavol Štuller, manažér so zahraničnými skúsenosťami a my sme mu položili pár otázok práve ohľadne jeho predchádzajúceho pôsobenia, aktuálneho stavu JAVYS-u a jeho projektov, ako napríklad vyraďovanie jadrových elektrární V1 a A1, ale aj jeho vízie ďalšieho napredovania firmy. V druhej časti rozhovoru sa budeme zhovárať predovšetkým o nakladaní s rádioaktívnym odpadom, teda činnosti JAVYS-u vyvolávajúcej neraz i vášne.
Počas Vašej kariéry ste pôsobili v slovenských i zahraničných energofirmách. Medziiným aj ako nominant SR v Predstavenstve Slovenských elektrární (2017 - 2020). Môžete našim čitateľom vysvetliť, aká bola Vaša náplň práce, o čom všetkom rozhoduje člen Predstavenstva SE? A ako by ste zhodnotili toto svoje viac ako 3‑ročné pôsobenie?
Počas mojej kariéry som prešiel viacerými firmami, ktoré v rámci svojho hlavného pôsobenia rozvíjali aj trh v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, jadrových elektrární, ale aj v oblasti spracovávania rádioaktívnych odpadov. Na poslednom pôsobisku bolo mojím hlavným zameraním mať zodpovednosť za trh v oblasti vyraďovania a nakladania s odpadmi pre región strednej Európy. Ale riadili sme aj iné projekty. Osobne som sa podieľal na riadení projektu a rozvoja trhu v Japonsku, na Taiwane, či v Južnej Afrike. No mali sme aj projekty vo Veľkej Británii, Belgicku, na Ukrajine. Čiže pôsobenie v rámci tejto medzinárodnej firmy bolo pomerne rozsiahle, ale celá moja kariéra je spojená najmä z oblasťou vyraďovania jadrových zariadení a spracovávania rádioaktívnych odpadov.
Zdroj: JAVYS
Čo sa týka pôsobenia v Slovenských elektrárňach, bola to z pohľadu zástupcu štátu veľmi komplexná úloha a nepochybne patrila medzi hlavné priority. Treba si však uvedomiť, že pozícia člena predstavenstva ako zástupcu štátu je vždy obmedzená a ohraničená veľkosťou akcionárskeho podielu. Išlo o náročný a komplikovaný projekt dostavby blokov 3 a 4 v Mochovciach, ale som presvedčený, že napriek všetkým problémom, ktorými projekt prechádza a je ich nepochybne veľa, bude napokon úspešne dokončený. Potreba úspešne dokončiť Mochovce je veľmi naliehavá, no zároveň si treba uvedomiť aj to, že Slovenská republika bude mať vždy zodpovednosť za to, aby boli Mochovce počas najbližších niekoľkých desiatok rokov prevádzkované bezpečne a zodpovedne. Nie je to ľahká úloha momentálne zastupovať Slovenské elektrárne, ale verím, že napriek všetkým ťažkostiam bude projekt dokončený úspešne.
Slovenské elektrárne už roky stavajú jadrovú elektráreň Mochovce 3, 4, termíny sa posúvajú a rozpočet sa navyšuje. Aká je pozícia a vplyv nominantov štátu na tento projekt? Prečo dostavba mešká a rozpočet sa neustále zvyšuje? Čo by sa dalo zlepšiť?
Čo sa týka predlžovania termínov a navyšovania rozpočtu, tak podľa mňa sa pri takýchto veľkých a problematických projektoch treba vždy pozrieť na koreňovú príčinu. Myslím, že vo svete je dosť rôznych príkladov komplikovaných projektov, pri ktorých zistíme, že v konečnom dôsledku nie je projekt Mochovce 3, 4 z pohľadu meškania, nedodržania časových harmonogramov alebo zmien rozpočtu žiadnou raritou. Mnohé projekty výstavby nových elektrární majú obdobné problémy. Z hľadiska mojich skúseností v predstavenstve Slovenských elektrární musím povedať, že jedným z hlavných a dôležitých aspektov, prečo podľa môjho osobného názoru projekt nenapreduje je, že v rámci Slovenských elektrární pôsobia traja akcionári, ktorí majú mnohokrát rozdielny pohľad na to, ako by mal byť projekt dokončený. A z tohto potom vznikajú rôzne problémy. Čiže, možno niekde na začiatku bol problém v tom, že do Slovenských elektrární vstúpil akcionár, ktorý nemal dostatočné skúsenosti s dostavbou jadrových elektrární, k čomu sa možno pridružili neskôr organizačné a technické problémy. Druhým z najväčších problémov, ku ktorému došlo na začiatku bolo, že sa Enel nerozhodol pre najatie inžinierskej organizácie, ktorá by mu tento projekt viedla. Boli tam rôzne alternatívy a podľa mňa sa v priebehu projektu neosvedčili. Takže tých príčin, prečo projekt mešká je veľa. Myslím, že je to téma na samostatný rozhovor. Ale som optimista verím, že projekt sa napokon úspešne dokončí, pretože to mimoriadnom záujme Slovenskej republiky.
Od minuloročného leta šéfujete Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti zameranej najmä na likvidáciu odstavených jadrových elektrární a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom. V akom stave ste našli tento štátny podnik po predchádzajúcom vedení?Na čom sa dá stavať a čo bude treba prípadne zlepšiť?
Funkciu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti JAVYS som prevzal v polovici minulého roka a z pohľadu môjho príchodu z prostredia medzinárodnej spoločnosti do štátnej akciovky som veľké rozdiely nevnímal. JAVYS sa nijako zásadne neodlišuje o iných štátnych spoločností. Naopak, bol som príjemne prekvapený vysokým technickým štandardom. Samozrejme, je veľa oblastí, ktoré mám za cieľ zmeniť, zlepšiť alebo nejakým spôsobom posunúť dopredu. Niektoré moje plány, sú už v realizácii, niektoré budú realizované v rámci mandátu, ktorý mám.
JAVYS primárne plní na Slovensku úlohy súvisiace so zabezpečovaním činností v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky a tie sú absolútnou prioritou. Spoločnosť JAVYS však bola dlhodobo nastavená na podnikanie, aby dokázala pre štát generovať zisk. A ja sa budem snažiť v tejto oblasti pokračovať. V súčasnosti sa však spoločenská diskusia zameriava viac práve na oblasť komerčných aktivít, ktoré vplyv na zisk majú, no odpovede na otázky, akým spôsobom sa tieto činnosti budú, alebo nebudú rozvíjať, treba adresovať štátu a akcionárovi. Netreba pri tom však zabúdať, že komerčné činnosti sú v konečnom dôsledku spojené s aktivitami, ktoré robíme aj v rámci Slovenskej republiky.
Aké know-how a skúsenosti si prinášate zo súkromnej sféry, keďže ste roky pôsobili v nadnárodnej spoločnosti AMEC Foster Wheeler zameranej takisto na vyraďovanie jadrových elektrární a nakladanie s rádioaktívnym palivom? Čo by ste z toho chceli aplikovať na manažérskej pozícii v JAVYS-e a aká je Vaša vízia?
Toto je veľmi dobrá otázka a rád by som začal tým, že musíme prestať premýšľať v malom. A v malom mám na mysli z pohľadu trhu. To, čo sme za desiatky rokov vybudovali v Jaslovských Bohuniciach by v každej vyspelej krajine nastavilo očakávanie, že firma bude generovať zisk. A to bez ohľadu na to, či je akcionár súkromný, alebo štátny. Takže by som sa rád zameral na to, aby sme dokázali naďalej generovať zisk a technické skúsenosti a technické kapacity, ktoré máme, vrátane nášho know-how predali aj na nových trhoch, kde sa nám zatiaľ nepodarilo preraziť. Čo sa týka samotného technického know-how, sme určite na špici, a to nie len v Európe, ale dovolím si povedať, že aj vo svete. Toto je oblasť, v ktorej by som rád pokračoval a využil skúsenosti, ktoré mám zo sveta pri rozvíjaní takého typu biznisu. Tu si však musíme počkať, aký bude konečný úzus a finálna podoba očakávanej zmeny legislatívny vo vzťahu k našim možnostiam spracovávania zahraničného rádioaktívneho odpadu na Slovensku.
V tomto kontexte je však zároveň dôležité povedať , že celý zisk, ktorý JAVYS vygeneruje ide späť štátu. Ak nebudeme môcť generovať zisk, štát nám to bude musieť vykompenzovať. Takže strata bude de facto dvojnásobná. Príspevok, ktorý sme doteraz štátu dávali bude na nule a navyše, štát bude na pokrytie našich činností musieť nájsť zdroje niekde inde.
Zdroj: JAVYS
Slovenská vláda rozhodla pred vstupom do EÚ o odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Ako napreduje ich vyraďovanie? Dodrží JAVYS stanovený termín (rok 2025) a rozpočet, ktorý je napĺňaní primárne z európskych zdrojov?
Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 je jednou zo zásadných priorít spoločnosti , no musím povedať, že so stavom v akom som tento projekt našiel spokojný nie som. Aj preto bol v oblasti tohto projektu medzi mojimi prvými krokmi dôkladný audit. Žiaľ, vidím tam aj veľa manažérskych chýb, ktoré sa v minulosti stali a v súčasnosti asi neviem celkom presne povedať, či bude termín dokončenia rok 2025 dodržaný ako konečný. Z hľadiska jednotlivých projektov teraz analyzujeme rôzne možnosti vývoja a ak by došlo k potenciálnemu prerušeniu projektu, tak k tomu budeme samozrejme, potrebovať okrem súhlasu vlády SR aj súhlas Európskej komisie a najmä, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá je finančnou organizáciou, ktorá pokrýva rozhodujúcu časť nákladov na tento projekt.
Okrem V1 vyraďujete v Jaslovských Bohuniciach aj jadrovú elektráreň A1 odstavenú ešte v 70‑tych rokoch v dôsledku dvoch vážnych nehôd. Tento proces trvá už desiatky rokov a určite je i finančne náročný. Je možné túto nevýhodu súvisiacu s bremenom havarovanej elektrárne premeniť na našu výhodu a nejako ju zužitkovať? Dajú sa vo svete zúročiť i takého skúsenosti s odstavovaním havarovanej elektrárne?
Toto je projekt, ktorý je nie len časovo, ale aj finančne veľmi náročný a trvá už niekoľko desiatok rokov. Svojím spôsobom je unikátny a skúsenosti, ktoré boli počas jeho realizácie nadobudnuté pri riešení náročných úloh spojených s bezpečným likvidovaním havarovanej elektrárne A1 sú z môjho pohľadu absolútne neoceniteľné. Jedným z mojich cieľov je, aby sme dokázali tieto skúsenosti zhodnotiť a priniesť z nich pridanú hodnotu naspäť na Slovensko. Pretože tie prostriedky, ktoré boli v rámci projektu vynaložené sú určite významné. Čiže z môjho pohľadu vnímam celý proces vyraďovania jadrovej elektrárne A1 ako možnosť predať skúsenosti, ktoré máme a zúročiť ich v komerčnej oblasti. Verím, že aj hľadiska skúseností, ktoré mám z medzinárodnej firmy viem, že o tieto skúsenosti je enormný dopyt. Či už je to Japonsko, ktoré rieši náročné úlohy spojené s vyraďovaním havarovanej elektrárne vo Fukušime alebo Taiwan, ktorý sa pripravuje na odstavenie svojich blokov. Alebo Nemecko, ktoré máme nablízku a má rozbehnutý veľký program vyraďovania jadrových elektrární na svojom území.
Pavol Štuller, MBA je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS a. s. V rokoch 1998-2006 pracoval ako projektový manažér v Slovenských elektrárňach, venujúc sa oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení. V rokoch 2006-08 bol riaditeľom kancelárie generálneho riaditeľa, predstavenstva a dozornej rady JAVYS-u. Od roku 2008 pôsobil ako Managing Director (SR/ČR) v spoločnosti AMEC Foster Wheeler (Clean Energy), zameranej na vyraďovanie jadrových zariadení a spracovanie rádioaktívneho odpadu. V období 2015-18 bol predsedom Dozornej rady spoločnosti Amec Foster Wheeler Romania, kde zodpovedal za strategické riadenie rumunskej pobočky. V rokoch 2008-20 súbežne pôsobil ako generálny riaditeľ pre strednú Európu v spoločnosti Wood Nuclear Central and Eastern Europe (Decommissioning), kde zodpovedal za riadenie spoločnosti so zameraním na vyraďovanie jadrových zariadení a spracovanie rádioaktívnych odpadov v regióne strednej Európy. V rokoch 2016 – 2020 bol členom predstavenstva spoločnosti Slovenské elektrárne.
