J. Badida o ukrajinskej plynárenskej reforme a jej dopadoch na Slovensko
Viacero renomovaných, európskych spoločností sa zapája do plynárenskej reformy na Ukrajine. Za normálnych okolností by nás tieto zmeny nemuseli zaujímať, no blíži sa koniec roka a s ním aj koniec rusko-ukrajinskej zmluvy o preprave plynu. Spomínaná reforma, ako aj možné následky pre Slovensko boli obsahom rozhovoru HN s našim analytikom Jozefom Badidom.
Ukrajinský monopol Naftogaz, jeho "dcéra" Ukrtansgas a štátna spoločnost MGU podpísali dohodu o vytvorení pracovnej skupiny spoločne s európskymi plynárenskými firmami (GRTgaz, eustream, SNAM, FLUXYS a Gasunie) s cieľom vytvoriť nezávislého prepravcu plynu operujúceho na Ukrajine. Ide o tzv. unbundling, čiže vyčlenenie prepravných činností a infraštruktúry aktuálne prevádzkovaných Ukrtransgazom z majetku a kontroly Naftogazu a ich priradenie pod štátnu firmu MGU.
Čo bude znamenať spomínaný unbundling/reforma ukrajinského trhu s plynom v praxi?
Osamostatnenie prepravcu plynu, „zlatej sliepky“ ukrajinskej ekonomiky od jeho materskej spoločnosti Naftogazu, má zabezpečiť nediskriminačné postavenie všetkým obchodníkom s plynom na Ukrajine. Cieľom je zvýšiť konkurenciu na ukrajinskom plynárenskom trhu, ktorému roky „vládol“ Naftogaz s monopolným postavením. Podobným procesom si prešlo aj SPP a dnes si môže slovenský zákazník vyberať medzi ponukami od viacerých konkurenčných dodávateľov plynu.
V podstate ide o interný proces na Ukrajine, ktorý by nás ani nemusel zaujímať. Opak je však pravdou, keďže vznik samostatnej entity, kontrolujúcej prepravu plynu cez Ukrajinu, bude dôležitý aj z pohľadu jeho vplyvu na dlhodobý kontrakt medzi eustreamom a Gazpromom o preprave ruského plynu cez Slovensko. Ukrajinci síce technicky zabezpečujú odovzdanie plynu vo Veľkých Kapušanoch, avšak komerčná stránka je plne v moci Rusov. K 1. januáru by sa to malo zmeniť.
Prečo k tomu dochádza?
V podstate sa Ukrajina rozhodla priblížiť k EÚ a implementovať európske, energetické normy, vrátane Plynárenskej smernice. Tá sa aktuálne novelizuje a po novom by mala zahŕňať vnútroštátne, ale aj importné plynovody, ako napríklad Nord Stream II či ukrajinský prepravný plynovod, ak im nebudú udelené výnimky.
Navyše rusko-ukrajinská zmluva o prepravu plynu k 31.12.2019 expiruje a nový kontrakt by už mal byť podpísaný medzi Gazpromom a novým ukrajinským prepravcom plynu MGU. Práve končiaca sa platnosť zmluvy mala byť jedným z dôvodov, prečo Naftogaz vyčlenenie prepravných plynovodov doteraz „zdržiaval“. Určite nemal v záujme nijakým spôsobom ohroziť výsledok arbitrážneho konania s Gazpromom.
Znamená to, že sa zachová preprava plynu v objemoch rentabilných pre všetky zúčastnené strany?
Implementovaním európskej legislatívy by sa mali procesy na Ukrajine podobať tým slovenským. Preprava plynu cez nášho východného suseda by sa mala štandardizovať tak, ako sa to udialo pred niekoľkými rokmi aj na Slovensku. V praxi však bude najdôležitejšie či vôbec bude čo prepravovať. Všetci vieme, že 1. január budúceho roka bude kritický a teoreticky môžeme opäť zažiť „veľkú nulu vo Veľkých Kapušanoch“. Čiže môžete mať sebe lepšiu legislatívu a európske štandardy, ak Gazprom nezazmluvní prepravu plynu cez Ukrajinu, súčasná pohodová situácia sa zásadné zmení.
Čo to bude znamenať pre Slovensko, ako to ovplyvní regionálnu prepravnú sieť s plynom?
Ak by v januári skutočne netiekol cez ukrajinsko-slovenskú hranicu plyn, bola by v stávke naša energetická bezpečnosť, ktorú sa však podarilo v posledných rokoch, aj vďaka európskym peniazom, významne zvýšiť. Pri dlhšom výpadku tranzitu cez Ukrajinu sú samozrejme ohrozené príjmy z prepravy ruského plynu, hoci aj v tomto smere sa eustream poistil. Má totiž k dispozícii dlhodobé kontrakty s Gazpromom na vstup plynu cez Veľké Kapušany, ako aj Lanžhot.
Rozhovor bol uverejnený v HN dňa 10.4.2019
