Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

SEPS vyhlásila nové výberové konanie na nákup elektriny pre rok 2020

Príspevok (dotácia) na novostavbu (rodinný dom) už 2.9.2019

J. Badida v TA3 o zdražovaní elektriny a deformovanom trhu

Energetický mix SR a vplyv hospodárenia SEPS na ceny elektriny

Kalendár akcií

Jesenná konferencia SPNZ
26.-27.09.2019, Horný Smokovec

FACILITY MANAGEMENT 2019
30.9.-01.10.2019, Štrbské Pleso, Vysoké Tatry

PR sekcia

SEPS vyhlásila nové výberové konanie na nákup elektriny pre rok 2020

JAVYS: Preprava vyhoretého jadrového paliva

Energetici zo SEPS-u odložili práce na vedení, kde hniezdi sokol lastovičiar

Vykurovanie zemným plynom? Pohodlnejšie a hlavne zdravšie

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

J. Badida o budúcnosti ťažby a spaľovania uhlia na Hornej Nitre

Náš analytik Jozef Badida reaguje na rôzne scenáre transformácie regiónu Hornej Nitry, ktorý je historicky spätý s ťažbou a spaľovaním uhlia. Zároveň hodnotí otázku možného zatvárania baní, ale aj požiadavky na otváranie ďalšieho ťažobného poľa či životnosti elektrárne v Novákoch.

O budúcnosti ťažby a spaľovania uhlia na Hornej Nitre sa skutočne intenzívne diskutuje, čoho dôkazom je aj najnovšia štúdia ohľadne transformácie regiónu pripravená Richardom Filčákom z Centra sociálnych a psychologických vied – Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá načrtla tri základné scenáre tejto transformácie:

  • „Scenár 1 (súčasná bežná prax): Podporovaný banskou spoločnosťou a časťou obcí, má určitú politickú podporu na regionálnej a národnej úrovni. Scenár vychádza z odhadovaného množstva dostupných uhoľných rezerv a právnych požiadaviek na využívanie otvorených baní na plný potenciál a zahŕňa postupné vyradenie uhlia do roku 2030.

  • Scenár 2 (rýchla transformácia): Podľa tohto scenára sa do roku 2023 uzavrú bane a na nové technológie spaľovania sa nerealizujú žiadne ďalšie investície a systémy ústredného vykurovania založené na uhlí sa nahradia inými zdrojmi.

  • Scenár 3 (čiastočné postupné vyraďovanie): Ťažba uhlia je do roku 2023 vyraďovaná z výroby elektrickej energie, ale ústredné vykurovanie na báze uhlia pokračuje a banské činnosti sú tu len na vykurovanie. Ťažba uhlia môže prebiehať v rámci tohto systému aj po roku 2030.“

Pri tejto príležitosti, poskytol náš analytik, Jozef Badida, nasledujúce rozhovor pre HN:

Ako hodnotíte dokument, súhlasíte s informáciami a závermi, ktoré konštatuje?

Na globálnej úrovni sme podpísali Parížsku klimatickú dohodu, členské štáty EÚ veľmi intenzívne diskutujú o prechode na nízko-uhlíkové hospodárstvo a zároveň stanovujú termíny zatvárania uhoľných elektrární. Aj slovenská vláda rozhodla o ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá finančne zaťažuje všetky slovenské domácnosti a podnikateľov, len čo dôjde k posilneniu prenosovej sústavy, najneskôr však v roku 2023. Navyše sa aj na Slovensku očakáva zvyšovanie podielu OZE v energetike, čo je v teplárenstve spojené s prechodom od uhlia k biomase. Trend je teda jasný, odklon od spaľovania uhlia či už na Slovensku alebo v EÚ. Z pohľadu energetiky tento materiál triezvo popisuje aktuálny stav a potenciál (ne)využitia hornonitrianskeho uhlia v regióne.

Ktorý z troch načrtnutých scenárov je podľa Vás najvhodnejší, prípadne, ktorý je z nich najrealistickejší?

Hornonitrianske bane sú súkromnou spoločnosťou, a tak štát nemá prečo rozhodovať o ich zatváraní. Na druhej strane, vláda SR už rozhodla o časovom ohraničení nepriamej podpory cez ceny elektriny, čo pravdepodobne povedie k útlmu baníctva na Hornej Nitre. Takéto riešenie ponecháva časový priestor na realizáciu rôznych podporných opatrení reagujúcich na citlivú otázku (ne)zamestnanosti.

Aký máte na to názor, ako dražejúce emisné povolenky vplývajú na ENO (v čom spočívajú tieto problémy)? Môže sa stať, že sa o štyri roky ENO zatvorí kvôli chýbajúcej investícii (kto by mal tie peniaze poskytnúť)?

Na jednej strane sa sprísňujú ekologické štandardy vyžadujúce dodatočné investície, na strane druhej rastú ceny emisných povoleniek uhrádzaných prevádzkovateľmi elektrární. V oboch prípadoch ide o zvyšovanie nákladov, ktoré prirodzene vedú majiteľov k prehodnocovaniu ekonomickej návratnosti jednotlivých elektrární. Ktovie, aká by bola životnosť uhoľnej elektrárne Nováky, ak by vláda SR v minulosti nerozhodla o povinnej výrobe elektriny z domáceho uhlia. Táto povinnosť sa však o niekoľko rokov skončí a uvidíme, aká bude ochota Slovenských elektrární, zaťažených finančne nákladnou dostavbou Mochoviec, investovať v Novákoch.

Otázniky visia naďalej aj nad 12. poľom Novákov, ktoré v harmonograme zatvárania baní z konca minulého roka, schválenom vládou, nefiguruje. Je možné, že HBP budú tak v ťažbe pokračovať v tomto úseku?

Požiadavka baní na rozširovanie ťažby uhlia v regióne je veľmi citlivá otázka, ešte k tomu prichádza v čase, kedy sa zintenzívnila spoločenská debata ohľadne útlmu a transformácie baníctva na Hornej Nitre. Otváranie ďalšieho ťažobného poľa si navyše vyžiada aj ďalšie investície a je otázne či by boli banky ochotné poskytnúť úvery a znášať tak riziko v čase očakávaného prechodu na nízko-uhlíkové hospodárstvo.

Majú HBP šancu uhlie predať, keďže ho chcú doťažiť a uzatvárať bane aj niekoľko rokov po ukončení štátnej podpory z VHZ, ak by sa prevádzka ENO v rokoch 2021-2023 ukončila kvôli vyššie spomínaným prekážkam?

Ako som už spomínal, Hornonitrianske bane sú súkromnou spoločnosťou a ak by boli schopné predávať svoje uhlie aj v budúcnosti, nemalo by sa im v tom brániť. Predpokladám však, že je aj v ich záujme využiť rôzne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia venovať sa aj iným podnikateľským aktivitám ako je len ťažba a obchodovanie s uhlím.

Rozhovor bol uverejnený v HN dňa 11.3.2019





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2019 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.