Systémovým riešením by skôr bolo zníženie cien elektriny pre všetkých odberateľov
Značne zaťažené účty slovenských odberateľov energie kvôli nezvládnutej podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), aktuálna pozícia SR pri plnení svojich OZE cieľov, ale aj o zvyšujúce sa ceny elektriny a plynu boli predmetom rozhovoru nášho analytika Jozefa Badidu pre Hospodárske noviny.
Približuje sa Európa k svojmu cieľu dosiahnuť 20-percentný podiel OZE na celkovej spotrebe do roku 2020?
Trend je pozitívny. Zatiaľ posledné ucelené údaje pre celú EÚ máme za rok 2016, kedy sme dosahovali úroveň 17%. Niektoré krajiny svoj národný cieľ už dosiahli, ako napríklad severské štáty, Taliansko, Rumunsko, ale aj ČR a Maďarsko.
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami? Ako využívame potenciál, ktorý nám krajina ponúka?
Na Slovensku sme veľmi zle začali, keď pravidlá podpory z rokov 2008-10 spôsobili doslova solárny boom, ktorý dodnes významne zaťažuje ceny elektriny. Tento stav viedol k zastaveniu pripájania akýchkoľvek väčších výrobných zdrojov do distribučných sústav. Aj to prispelo k zhoršeniu pozície OZE v energetickom mixe Slovenska z 12,9% v roku 2015 na 12% v roku 2016. Nič samozrejme nie je stratené a 14% cieľ do roku 2020 je dosiahnuteľný, ale radšej by sme mali ísť cestou zvyšovania OZE v teplárenstve a ako v elektroenergetike.
Človeku je až ľúto, keď v zahraničí vidí fotovoltické panely, ktoré tienia parkoviská, alebo sú súčasťou fasády či strechy verejných budov a doma vidí fotovoltické panely na kopci, na lúke, uprostred polí... Skončila sa táto éra „rozvoja“ využívania OZE?
Škoda, že sme sa učili na vlastných a nie na cudzích chybách. Navyše za to doteraz draho platíme v cenách elektriny. Aktuálny stop-stav prakticky bráni akémukoľvek pripájaniu výrobných zdrojov, okrem malých inštalácií pre potreby domácností. Množstvo očakávaní je však spojených s novým zákonom o OZE.
Veľa kriku okolo biomasy pred niekoľkými mesiacmi spôsobili „obvinenia“, že sa namiesto odpadu spaľuje kvalitné drevo, ako vnímate možnosti využívania biomasy u nás?
Biomasa má svoje miesto v energetickom mixe SR a to predovšetkým v teplárenstve, kde dokáže nahradiť časť dovážaného uhlia. Samozrejme udržateľné bude len spaľovanie lokálnej biomasy a nie tej dovážanej zo zahraničia. Pokiaľ ide o kontrolu kvality spaľovaného dreva pri finančne podporovanej výrobe elektriny, tam je jasná kompetencia URSO‑a. Vo všeobecnosti by sa však spaľovanie kvalitného dreva nemalo finančne vyplácať. V opačnom prípade by pravdepodobne nebol problém v energetike, ale skôr v lesníctve a podnikaní s drevom.
Nový zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vstupuje do účinnosti od 1. januára 2019, pomôže podľa Vás k zlepšeniu situácie vo výrobe aj využívaní OZE u nás? V čom vidíte jeho prínosy alebo nedostatky?
Očakávame, že na základe nového zákona MH SR v spolupráci so SEPS-om a distribučnými spoločnosťami určia uzlové oblasti a limity pre pripájanie nových zdrojov, čím fakticky ukončia stop-stav. Prínosom by mal byť aj nový inštitút lokálneho zdroja, čiže pripájanie výrobcov, ktorí spotrebujú väčšinu nimi vyrobenej elektriny z OZE bez nároku na nejakú finančnú podporu. Určitým rizikom sa javí byť pokračovanie dotovania výroby elektriny v teplárňach, čo samozrejme zaťaží ceny elektriny všetkých odberateľov v SR.
Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo zaviesť aj úľavu pre energeticky náročné podniky, ktorá by im mala znížiť koncovú cenu elektriny. Ako vnímate takéto opatrenie, je spravodlivé voči ostatným odberateľom?
Aj toto opatrenie sa zaradí medzi množstvo výnimiek, ktoré už slovenská energetika poskytuje. Napríklad existuje strop na platby odvodu do Národného jadrového fondu, niektoré subjekty zasa majú 95% úľavu z tarify za prevádzkovanie systému. Systémovým riešením by skôr bolo zníženie cien elektriny pre všetkých odberateľov, keďže predovšetkým ceny slovenských podnikateľov sa nachádzajú v skupine krajín EÚ s drahou elektrinou.
Ceny elektriny a plynu v roku 2019 stúpnu, je to podľa Vášho názoru nevyhnutný krok?
Objektívne musíme priznať, že ceny elektriny a plynu na európskych burzách doslova vystrelili nahor a URSO ich teda muselo „skopírovať“ v komoditnej časti koncovej ceny. Na druhej strane sa treba pýtať či URSO využilo všetky svoje kompetencie. aby dokázalo skresať ostatné regulované položky súvisiace s prevádzkovaním infraštruktúry. Niekedy to vyzerá tak, že je snaha skôr regulovať trh, ale na prirodzené monopoly sa príliš nesiaha. A práve tam by mohol byť najväčší potenciál znižovania cien energie.
Koniec dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia vyťaženého na Hornej Nitre bol stanovený, podľa mnohých odborníkov sa to malo stať už dávno, rovnako mala skončiť prevádzka elektrárne Nováky. Na budúci rok by mal byť uvedený do prevádzky ďalší blok jadrovej elektrárne Mochovce, ktorého výkon je približne dvojnásobkom výkonu nováckej elektrárne a elektrinu z Novák už nebudeme potrebovať. Ako sa pozeráte Vy na "výkonnosť" slovenskej energetiky v najbližších rokoch?
Podľa najnovšieho materiálu Úradu podpredsedu vlády SR je odstavenie elektrárne v Novákoch podmienené investíciou do prenosovej infraštruktúry na Hornej Nitre, na čo sme získali financovanie z Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Pri dostavbe JE v Mochovciach by som chcel byť optimistom, ale neustále posúvanie termínov a niekoľkonásobné navyšovanie rozpočtu nie je dobrým znamením. Slovenská energetika je tradične konzervatívna, ale aj ona sa bude musieť pripraviť na výzvy v podobe decentralizácie, dekarbonizácie a digitalizácie. Čím osvietenejší bude regulátor, tým ľahšie sa s týmito trendmi vyrovná.
Rozhovor vyšiel dňa 11.12.2018 v denníku HN (príloha Energetika)
