M. Obert o novej stratégii nákupu podporných sluieb zo strany SEPS
V sú?asnom svete energetiky sa ete stále vä?ina elektriny prenáa od výrobcov k odberate?om po elektrickom vedení. Najvýznamnejím hrá?om, ktorý má zabezpe?ova? bezpe?ný a spo?ahlivý prenos elektriny a spravova? prenosovú sústavu SR je tátom vlastnený SEPS. Vo svojej náplní práce má aj zabezpe?enie okamitej rovnováhy výroby a spotreby elektriny v sústave, ?o vykonáva nákupom tzv. podporných sluieb. Treba prizna?, e tieto náklady sa následne premietajú do koncových cien elektriny, a preto by mali by? v záujme pozornosti kadého odberate?a elektriny na Slovensku. A práve aktuálny návrh nové spôsobu nákupu týchto podporných sluieb, nám v nasledujúcom rozhovore bliie predstaví pán Miroslav Obert, generálny riadite? a predseda predstavensta SEPS.
SEPS na svojej stránke zverejnila verejnú konzultáciu k dokumentu Stratégia zabezpe?enia dostato?ného objemu podporných sluieb pre poskytovanie systémových sluieb a bezpe?nej a spo?ahlivej prevádzky ES SR pre obdobie rokov 2019 a 2021. Môete nám poveda?, pre?o ste pristúpili takejto forme komunikácie s verejnos?ou?
Najskôr je asi potrebné krátko vysvetli?, ?o sú podporné sluby (?alej len PpS) a pre?o je ich dostatok pre nau spolo?nos? k?ú?ový.
PpS sú sluby, ktoré SEPS nakupuje za ú?elom zabezpe?enia systémových sluieb. Systémové sluby, sú jednoducho povedané vetky aktivity súvisiace s tým, aby sme zabezpe?ili vyváený stav v elektriza?nej sústave.
Pre?o SEPS tieto sluby nakupuje? Neviete si ich zabezpe?i? vo vlastnej réii?
Presne tak, okrem regulácie napätia nastavovaním odbo?iek na transformátoroch a zapínaním tlmiviek, ktoré sú majetkom SEPS, vetky ostatné sluby spo?ívajúce hlavne v dodávke ?inného, alebo jalového výkonu musí SEPS nakupova?. Po unbundlingu v energetike, ktorým sa EÚ rozhodla minimalizova? vplyv tradi?ných energetických spolo?ností na trh s elektrinou bolo znemonené, aby prevádzkovatelia prenosových sústav (?alej len PPS) vlastnili a prevádzkovali zariadenia na výrobu elektriny. Nastala teda situácia, ke? na zabezpe?enie jednej zo základných a asi najdôleitejej funkcie aj z poh?adu medzinárodnej spolupráce zabezpe?enie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou v reálnom ?ase pri uvaovaní zmluvne dohodnutých cezhrani?ných obchodov PPS museli za?a? nakupova? PpS, teda schopnos? zariadení na výrobu elektriny meni? výkon generovaný na svorkách zariadení nahor, prípadne nadol pod?a poiadaviek dispe?ingu PPS. Obdobné sluby môu poskytova? aj ve?kí odberatelia elektriny, ktorý majú technológiu schopnú meni? ve?kos? odoberaného ?inného výkonu.
Môete nám, prosím, poveda? o ?o konkrétne v prípade PpS ide?
Rozde?ujeme ich na dve skupiny. Prvou sú PpS, ktorých aktiváciou dochádza k zmene dodávaného ?inného výkonu do sústavy a patria sem nasledujúce typy sluieb:
ˇ Primárna regulácia ?inného výkonu (?alej len PRVą)
Táto sluba udriava rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v rámci synchrónnej oblasti pomocou regulátorov otá?ok alebo ?inného výkonu turbogenerátora/zdroja. Spolo?nou ?innos?ou vetkých prepojených elektriza?ných sústav má primárna regulácia ?inného výkonu za cie? prevádzkovú spo?ahlivos? energetického systému v synchrónnej oblasti a stabilizuje systémovú frekvenciu na rovnovánej hodnote po poruche v ?asovom rámci sekúnd, ale bez toho, e by obnovila poadovanú hodnotu systémovej frekvencie a plánovaných výmen ?inných výkonov (salda).
ˇ Sekundárna regulácia ?inného výkonu (?alej len SRVą)
Prispieva k obnove frekvencie na poadovanú hodnotu a sú?asne vyrovnáva saldo cezhrani?ných výmen na plánované hodnoty, ?ím sa zaistí, e celá rezerva pre aktivovaný primárny regula?ný výkon bude opä? k dispozícii.
Udriava rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v rámci kadej regula?nej oblasti, resp. riadiaceho bloku, pri?om sa berú do úvahy programy medzinárodných výmen, s oh?adom na ?innos? primárnej regulácie ?inného výkonu, ktorá pracuje v synchrónnej oblasti.
Je aktivovaná proporcionálne cez centrálny regulátor dispe?ingu prevádzkovate?a PS, ktorý mení pracovné body ?inného výkonu výrobných jednotiek zaradených do tejto PpS.
ˇ Terciárna regulácia ?inného výkonu TRV (?alej len TRV)
Je kadá poadovaná manuálna alebo automatická zmena ?inného výkonu zdroja, za ú?elom presunu pracovných bodov strojov, zú?astnených na terciárnej regulácii ?inného výkonu, s cie?om zaru?i? dostato?nú rezervu sekundárnej regulácie ?inného výkonu, ktorá zodpovedá potrebe z h?adiska ve?kosti v danom ?ase.
Terciárnu reguláciu ?inného výkonu delíme na:
- 3 minútová kladná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 3 minút (?alej len TRV3MIN+)
- 3 minútová záporná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 3 minút (?alej len TRV3MIN-)
- 10 minútová kladná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 10 minút (?alej len TRV10MIN+),
- 10 minútová záporná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 10 minút (?alej len TRV10MIN-),
- 15 minútová kladná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 15 minút (?alej len TRV15MIN+),
- 15 minútová záporná s ?asom aktivácie/deaktivácie do 15 minút (?alej len TRV15MIN-).
ˇ Zníenie a Zvýenie odberu (?alej len ZNO, ZVO)
Poskytovaním podporných sluieb ZNO a ZVO sa rozumie riadenie výkonu odberate?a, t. j. manuálna alebo automatická zmena odoberaného ?inného výkonu zo sústavy prostredníctvom zariadenia na strane spotreby. Sluby poskytujú výhradne odberné zariadenia. Poadovaná manuálna alebo automatická zmena odoberaného ?inného výkonu sa môe uskuto?ni?:
- odpojením alebo zníením odoberaného ?inného výkonu zariadení poskytujúcich ZNO,
- pripojením alebo zvýením odoberaného ?inného výkonu zariadení poskytujúcich ZVO.
Do druhej kategórie PpS patria:
ˇ Sekundárna regulácia napätia (SRN)
SRN je sluba, pri ktorej zmena budenia na prifázovaných generátoroch mení dodávku jalového výkonu tak, aby boli zabezpe?ené poadované hodnoty napätia vo vybratých, tzv. pilotných uzloch sústavy.
ˇ tart z tmy
Sluba tart z tmy predstavuje schopnos? niektorých výrobcov obnovi? dodávky elektrina do siete v prípade poruchy typu black-out, teda stavu, ke? dôjde k fatálnym výpadkom a elektriza?ná sústava ostane po tme.
V dokumente, ktorý je predmetom verejnej konzultácie, rieite dostatok vetkých týchto sluieb?
Nie, dokument sa venuje len stratégii zabezpe?enia PpS z prvej skupiny, teda sluieb ktorých výsledkom je zvýenie, alebo zníenie dodaného výkonu do sústavy, resp. zmena odberu u poskytovate?ov ZNO a ZVO.
Teoretický úvod teda máme za sebou a preto sa ete raz vrátim k pôvodnej otázke. Pre?o práve verejná konzultácia?
Je treba si uvedomi?, e náklady na PpS tvoria nezanedbate?nú ?as? nákladov SEPS. Napríklad na rok 2018 je celkový objem oprávnených nákladov schválený zo strany ÚRSO viac ako 160 M . Na druhej strane poskytovanie PpS je pre domácich výrobcov dôleitým dodato?ným zdrojov príjmov (asi najvýraznejie je to v oblasti teplárenstva), avak zabezpe?enie dostato?ných objemov PpS v posledných rokoch bolo pozna?ené najmä klesajúcou cenou silovej elektriny na ve?koobchodných trhoch. V dôsledku toho dochádza k postupnému odstavovaniu klasických elektrární (schopných poskytova? rezervu výkonu vo forme PpS) z prevádzky, pretoe tepelné elektrárne (?alej len TE) vyrábajúce elektrinu na báze uhlia alebo plynu nie sú schopné konkurencie pri takých nízkych cenách elektriny. Výroba elektriny na báze plynu bez dodato?ných príjmov z dodávky tepla bola napríklad aj dôvodom odstávky paroplynovej elektrárne (?alej len PPC) Malenice. Niektoré TE v ES SR na?alej ostávajú v prevádzke, avak len ako studená záloha pri poskytovaní PpS typu TRV10MIN+ (PPC Bratislava, PPC Panické Dravce), resp. sú v prevádzke v?aka zapojeniu do podpory v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla (známej pod skratkou KVET).
Jednofázové 400/220 kV transformátory s ozna?ením T401, zdroj: SEPS
SEPS sa teda dostáva do situácie, ke? dostato?ný objem PpS, ktorý je pre SEPS nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie bezpe?nej a spo?ahlivej dodávky elektriny a plnenie medzinárodných tandardov je ?oraz ?aie zabezpe?i?.
Práve z tohto dôvodu si naa spolo?nos? dala vypracova? túdiu s názvom Posúdenie variantov výrobného mixu vo vz?ahu k povinnostiam PPS SR a v súvislosti s primeranos?ou výrobných kapacít (generation adequacy) a dostato?nos?ou regula?ných rezerv pre zabezpe?enie bezpe?nej a spo?ahlivej prevádzky ES SR v strednodobom horizonte (?alej len túdia).
Z uvedenej túdie vyplýva, e sa výh?adovo do roku 2030 situácia v oblasti deficitu regula?ných záloh pre sluby primárnej a sekundárnej regulácie zlepova? nebude a e pre pokrytie potrieb zabezpe?enia sluieb typu PRVą a SRVą bude nevyhnutné pokra?ova? vo vyuívaní regula?ných záloh napr. zo zahrani?ia, fiktívnych, ?i virtuálnych blokov. Tieto opatrenia sú realizované u teraz, ale ako novinka bolo odporu?ené uskuto?ni? výberové konanie na obstaranie PpS na dlhie obdobie. Ke?e poskytovatelia PpS na Slovensku sú zvyknutí na ro?né cykly obstarávania a pre SEPS, ako sme uviedli pred chví?ou, ide o obrovské výdavky, ktoré sú zárove? príjmami poskytovate?ov, rozhodli sme sa pristúpi? k odbornej diskusii s dotknutými stranami ete pretým, ako pristúpime k obstaraniu PpS na obdobie dlhie ako jeden rok.
Podmienkou ú?asti vo výberovom konaní je ponuka, ktorá nepresiahne 90% maximálnej ceny stanovenej ÚRSO. Pre?o?
V predchádzajúcich odpovediach som uviedol e náklady na PpS predstavujú zna?ný objem finan?ných prostriedkov. ÚRSO ur?uje maximálne povolené ceny za kadú slubu a naím cie?om je obstara? tieto sluby za niie ceny. Sme presved?ení, e viacro?né výberové konanie prinesie benefity pre poskytovate?ov vo forme zastabilizovania výh?adu ekonomiky prevádzky minimálne na obdobie, na ktoré je vyhlásené (toto by mali oceni? najmä výrobcovia vyuívajúci k výrobe elektriny fosílne palivá), preto je tandardné nastavi? benefity aj pre SEPS, ktoré ÚRSO svojimi rozhodnutiami následne prenáa do tarify za poskytovanie systémových sluieb.
Aké ?alie podmienky by mali by? odliné oproti sú?asnému stavu, ke? najdlhím obdobím vo výberovom konaní je obdobie jedného roku?
Predbene navrhnuté podmienky sú postavené na rovnakej filozofii ako je to v sú?asnosti. Rozdiel bude len v tom, e ponuka nepretritej dodávky v rámci jednotlivých rokov je na obdobie jedného kalendárneho mesiaca a e ponuky budú môc? podáva? aj poskytovatelia, ktorí v ?ase podania ponuky nebudú ma? ete k dispozícii certifikované zariadenia. Takto bude otvorená monos? pre poskytovate?ov PpS zahedova? si ur?itú ?as? príjmov z PpS v prípade výstavby nových, alebo finan?ne náro?nejej rekontrukcie existujúcich zariadení. Na rozdiel od ponúk z u existujúcich certifikovaných zariadení, SEPS bude od takéhoto dodávate?a vyadova? vyiu finan?nú zábezpeku.
Aké o?akávate reakcie v konzulta?nom procese?
Pripravili sme kvalitný materiál a otvorene vysvet?ujeme ?o nás vedie k úvahám o viacro?nom výberovom konaní. Monos? zabezpe?enia kontraktu na poskytovanie PpS na dlhie obdobie pod?a náho názoru pomôe poskytovate?om prei? a pripravi? si finan?né stratégie pri garantovaných príjmoch na obdobie dlhie ako jeden rok.
V tejto chvíli ?akáme na podnety, ktoré obratom vyhodnotíme, a po skon?ení konzultácie zorganizujeme workshop, na ktorom vysvetlíme nae postoje k námetom. K zapojeniu sa do procesu verejnej konzultácie sme priamo oslovili aj MH SR, ÚRSO ?i Výbor národnej rady pre hospodárske záleitosti.
Na základe výsledkov diskusie SEPS rozhodne o ?alích krokoch.
Narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. Vysokokolské vzdelanie získal na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej koly technickej v Bratislave, v odbore elektroenergetika, zameranie výroba a rozvod elektrickej energie, pecializácia jadrová energetika. túdium úspene ukon?il v roku 1984.
Ako absolvent Slovenskej vysokej koly technickej nastúpil do Atómových elektrární Bohunice vtedajieho tátneho podniku Slovenské elektrárne ako technik. Postupne vykonával vetky riadiace funkcie na blokovej dozorni jadrovej elektrárne a po výkon funkcie vedúceho prevádzky JE. Podstatnú ?as? profesionálneho ivota strávil v akciovej spolo?nosti Jadrová a vyra?ovacia spolo?nos? (JAVYS, a. s.), ktorá sa zaoberá vyra?ovaním jadrových elektrární, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom a prepravou rádioaktívnych materiálov. V JAVYS, a. s., pracoval od roku 2006 a vystriedal viacero postov od riadite?a sekcie prevádzky V1 a riadite?a divízie V1 cez ?lena predstavenstva a po podpredsedu predstavenstva. V rokoch 2010 a 2014 pôsobil ako ?len Dozornej rady akciovej spolo?nosti Jadrová energetická spolo?nos? Slovenska. Od septembra 2014 do marca 2016 pôsobil na Ministerstve hospodárstva SR ako tátny tajomník zodpovedný za oblas? energetiky a trukturálnych fondov. V tom období bol aj ?lenom Dozornej rady Národného jadrového fondu. Od marca 2015 do júla 2016 bol ?lenom Rady banky Exportnej importnej banky SR. Od marca do decembra 2016 zastával post riadite?a divízie vyra?ovania JE V1 a PMU v spolo?nosti JAVYS, a. s.
S ú?innos?ou od 1. 1. 2017 je zvolený za ?lena predstavenstva a ur?ený za predsedu predstavenstva akciovej spolo?nosti Slovenská elektriza?ná prenosová sústava. Predstavenstvom spolo?nosti bol menovaný za generálneho riadite?a s ú?innos?ou od 10. 1. 2017.
Zdroj: Slovenská elektriza?ná a prenosová sústava, a. s. (názov, perex - redakcia portálu)