J. Badida: Znižovanie spotreby si vyžaduje financie aj zmenu životného štýlu
Rozhovor s našim analytikom Jozefom Badidom o cenách energie na rok 2017, energetických úsporách, ktoré by mali byť prirodzené pre každého, ale aj obnoviteľných zdrojov energie, pri rozvoji ktorých SR nepatrí medzi premiantov EÚ, avšak ani nezaostáva za svojimi cieľmi.
1. ÚRSO už ohlásil zvyšovanie cien energií: elektrina by mala v priemere zdražieť o 2,71 %, nárast pri plyne je v závislosti od dodávateľov v rozsahu 2 - 3 % a koncová cena za teplo stúpne v priemere o 1 %. Vedel by si tieto nárasty - v súvislosti s nárastom cien komodít a ďalších vstupných nákladov - okomentovať?
Rok 2017 je skutočne prelomový, keďže ceny elektriny začali opäť rásť. Na referenčnej pražskej burze zdražela cena elektriny za prvých 6 mesiacov o 18%, čo sa malo automaticky pretaviť do cien elektriny pre domácností. Keďže podiel komodity na koncovej cene elektriny je približne tretinový, malo ísť o navýšenie cien domácností o 6%. URSO však domácnostiam znížilo distribučné poplatky, a preto bol nárast koncovej ceny nižší ako očakávaný. Na druhej strane zdá sa, že nižší nárast cien domácností URSO kompenzovalo zvýšením vybraných distribučných taríf podnikateľských subjektov.
2. Krajiny EÚ zvyšujú podiel výroby energií z obnoviteľných zdrojov, niektoré aj viac než sa zaviazali. Aký je doterajší vývoj na Slovensku? Aký podiel na výrobe energií mali jednotlivé zdroje v minulom roku?
Z nedávno zverejnenej správy o stave Energetickej únie vyplýva, že Slovensko si plní svoje záväzky ohľadne OZE, keďže už v 2015 bol ich podiel na koncovej spotrebe energie na úrovni 12,9%, zatiaľ čo finálny cieľ pre rok 2020 je 14%. Hoci nepatríme medzi premiantov, čiže 11 krajín, ktoré si už svoje záväzky splnili v predstihu, stále sme na dobrej ceste, na rozdiel od takých krajín ako Francúzsko či Holandsko. Tie budú musieť zabrať.
3. Ako hodnotíš plány Slovenska na najbližšie roky v súvislosti so zvyšovaním podielu OZE na výrobe energií - sú reálne dosiahnuteľné?
OZE sú na Slovensku stigmatizované a to nezvládnutou štátnou podporou v sektore elektroenergetiky, ktorá bude nadmerne zaťažovať naše peňaženky alebo štátny rozpočet ešte niekoľko rokov. Aj preto už od 2014 pretrváva tzv. stop stav na pripájanie nových zdrojov elektriny, okrem tých najmenších solárnych elektrárni na strechách rodinných domov, čo by sa už patrilo vyriešiť. Na druhej strane, väčší potenciál OZE by sme mali využiť v teplárenstve a doprave. Treba si však dať pozor, aby sme využívali odpadnú biomasu a nie guľatinu. Rovnako v doprave sa treba zamerať skôr na biopalivá 2. generácie a nie cielene pestované potraviny či krmivá.
4. V súčasnosti je veľkou témou znižovanie energetickej náročnosti. Aké sú najdôležitejšie opatrenia v nasledujúcich rokoch v SR smerujúce k zvyšovaniu energetickej efektívnosti?
Samozrejme najlacnejšia je tá energia, ktorú nie je potrebné ani vyrobiť, takže znižovanie spotreby energie by malo byť prirodzené pre každého. Realita je však zložitejšia, keďže všetky opatrenia si vyžadujú financie alebo aj zmenu životného štýlu. Takže spravidla sa investuje do obnovy budov verejnej správy, ale aj bytových domov či úsporných opatrení v priemysle vtedy, keď sú k dispozícii eurofondy. Druhým variantom je častejšie využívanie verejnej dopravy, čo si však žiada vzdanie sa pohodlia osobného automobilu.
Rozhovor vyšiel v decembrovej prílohe Hospodárskych novín -Energetika
