Rozhovor s Petrom Čižnárom - šéfom spoločnosti JAVYS
Jadrová energetika je podstatnou súčasťou slovenského energetického mixu, a preto je dôležité jej venovať pozornosť. K významným hráčom na tomto poli rozhodne patrí Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., zabezpečujúca činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, čím sa významne podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska. Nie menej dôležitú úlohu zohráva jej dcérska spoločnosť JESS v projekte potenciálnej výstavby nového bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pri všetkých svojich činnostiach kladie JAVYS dôraz na ochranu životného prostredia. Viac o tom, kto je JAVYS a aká je jej činnosť sa dozviete v exkluzívnom rozhovore s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva v jednej osobe Ing. Petrom Čižnárom, PhD., MBA.
1. Najdôležitejším procesom, kvôli ktorému spoločnosť pred viac ako 12-timi rokmi vznikla, je postupné vyraďovanie jadrovej elektrárne A1 a dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Tento náročný proces bol rozdelený na etapy a jeho ukončenie je naplánované na rok 2033. Pokračujú práce podľa harmonogramu a čo vám pri nich spôsobilo/spôsobuje najväčšie problémy?
V oblasti vyraďovania jadrovej elektrárne (JE) A1 po realizácii prípravných činností, v rámci ktorých bolo odvezené do Ruskej federácie všetko vyhoreté jadrové palivo (VJP) z JE A1, vybudované nevyhnutné technologické systémy na spracovanie kvapalných a pevných rádioaktívnych odpadov (RAO) a Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO), začal od roku 1999 samotný proces vyraďovania, ktorý je rozdelený do piatich kontinuálnych a na seba nadväzujúcich etáp, s plánovaným termínom ukončenia všetkých činností vyraďovania v roku 2033.
Tento proces kontinuálne pokračuje aj v súčasnosti a postupne je plánovaná likvidácia napríklad primárneho okruhu, jeho súvisiacich technologických častí, technologických zariadení použitých pri príprave vyhoretého jadrového paliva na transport, parogenerátorov a turbokompresorov a nakoniec i samotného reaktora. V priebehu procesu vyraďovania nenastali také skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom zdržali proces vyraďovania A1 aj napriek tomu, že ide o havarovanú JE, ktorej vyraďovanie je podstatne zložitejšie a náročnejšie ako vyraďovanie štandardne odstavenej jadrovej elektrárne.
Z tých najzložitejších činností v doterajšom procese vyraďovania JE A1 je potrebné spomenúť zvládnutie problematiky spracovania chladiva vyhoretého jadrového paliva (chrompiku). Aj napriek mimoriadnej zložitosti celého procesu vyraďovania JE A1, vzhľadom k dôsledkom havarijnej udalosti počas jej prevádzky v roku 1977, môžeme v súčasnosti konštatovať, že priebeh jej vyraďovania pokračuje plynule a dokonca v predstihu voči plánovanému harmonogramu.
Po ukončení vyraďovania bude časť areálu JE A1 uvoľnená na ďalšie priemyselné využitie a časť objektov elektrárne bude začlenená do komplexu jadrového zariadenia Technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov.
Záväzok odstaviť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne JE V1 v rokoch 2006 a 2008 prijala Slovenská republika na základe Uznesenia vlády SR č. 801/1999 zo dňa 14.09.1999. 1. blok bol odstavený k 31.12.2006, 2. blok k 31.12.2008.
Po odstavení blokov elektrárne nasledovala etapa ukončovania prevádzky a príprava na samotné vyraďovanie JE V1. V rámci tejto etapy po dochladení vyhoretého jadrového paliva nasledoval jeho transport do medziskladu vyhoretého jadrového paliva, čo bola jedna z nevyhnutných podmienok pre získanie povolenia na vyraďovanie JE V1. Táto etapa bola ďalej zameraná najmä na spracovanie prevádzkových (historických) rádioaktívnych odpadov, fyzickú inventarizáciu a rádiologickú charakterizáciu technologických zariadení a stavebných objektov a modifikácie technologických systémov s cieľom umožnenia začatia činností vyraďovania JE V1.
V júli 2011 vydal ÚJD SR povolenie na 1. etapu vyraďovania JE V1. V rámci tejto etapy bola realizovaná demontáž nekontaminovaných technologických systémov a zariadení, demolácia nekontaminovaných stavebných objektov, dobudovala sa infraštruktúra pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, bolo ukončené spracovanie prevádzkových (historických) rádioaktívnych odpadov a realizovala sa príprava dokumentácie pre 2. etapu vyraďovania JE V1.
V decembri 2014 vydal ÚJD SR povolenie na 2. etapu vyraďovania JE V1, ktorá v súčasnosti prebieha. Trvanie 2. etapy vyraďovania JE V1 je plánované do roku 2025. V rámci tejto etapy budú vyradené kontaminované technologické systémy a zariadenia, bude vykonaná demolácia kontaminovaných stavebných objektov, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania a uvoľňovanie materiálov do životného prostredia. V súčasnosti sú aktivity vyraďovania realizované v súlade s harmonogramom prác vyraďovania JE V1 tak, aby bol splnený primárny cieľ, t.j. ukončiť vyraďovanie do konca roka 2025.
Cieľom vyraďovania jadrových elektrární JE A1 a JE V1 je vyňatie ich areálu spod pôsobnosti Atómového zákona a dosiahnutie stavu tzv. „brown field“, t.j. areálu na ďalšie priemyselné využitie.
2. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., (JAVYS) sa zaoberá aj nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi (RAO). Republikové úložisko RAO v Mochovciach je v prevádzke už 15 rokov, od roku 2016 sú v prevádzke aj nové úložné priestory pre veľmi nízko aktívne odpady (VNAO). V roku 2016 previezla spoločnosť JAVYS do areálu úložiska 420 kusov vláknobetónových kontajnerov. Doteraz bolo v RÚ RAO uložených 4 804 ks a zostáva kapacita 2 396 ks. Postačuje táto kapacita a na ako dlho? Plánujete ďalšie investície do úložiska?
Jadrové zariadenie Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) v Mochovciach je úložisko povrchového typu, určené na konečné uloženie pevných a spevnených nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov (NAO) a veľmi nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov (VNAO).
Úložisko je vybudované v geologickom prostredí s nízkou priepustnosťou a vysokou sorpčnou kapacitou. Základnou bezpečnostnou požiadavkou pre úložisko je, aby pri prevádzke, počas následnej inštitucionálnej kontroly i po jej ukončení, nedošlo k úniku rádionuklidov do životného prostredia, čo je dosiahnuté vybudovaným bariérovým ochranným systémom.
Areál úložiska umožňuje v závislosti od reálnej potreby postupné vybudovanie celkom 7,5 úložných dvojradov, s kapacitou 27 tis. vláknobetónových kontajnerov so spevnenými NAO, čo predstavuje pokrytie maximálnej potreby pre uloženie všetkých NAO vyprodukovaných v SR.
V súčasnosti existujúca voľná kapacita pre ukladanie nízkoaktívnych RAO upravených a fixovaných vo vláknobetónových kontajneroch je postačujúca približne do roku 2023. Z dôvodu zabezpečenia potrebných kapacít sa v súlade s aktuálnymi požiadavkami na ukladanie NAO z vyraďovania a prevádzky jadrových zariadení v SR buduje tretí dvojrad úložných boxov s kapacitou 3600 vláknobetónových kontajnerov pre ukladanie NAO, ktorého uvedenie do prevádzky je plánované v roku 2018.
Okrem toho, pre ukladanie VNAO, t. j. odpadov, ktorých aktivita len málo prevyšuje najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie pre ich uvoľnenie do životného prostredia, sú v rámci areálu úložiska budované samostatné úložné štruktúry. V roku 2016 bolo ukončené vybudovanie 1. etapy úložiska VNAO s úložnou kapacitou 20 000 m3 VNAO z vyraďovania JE A1. Do roku 2019 je plánovaná realizácia výstavby 2. etapy úložiska VNAO s úložnou kapacitou 9000 m3 pre VNAO z vyraďovania JE V 1.
3. Do budúcna prichádzajú do úvahy aj takzvané hlbinné úložiská. Podľa Programu vývoja hlbinného úložiska v SR medzi najdôležitejšie úlohy patrí vytipovanie vhodnej lokality. V ktorom štádiu ste v súčasnosti?
Súčasťou riešenia problematiky ukladania rádioaktívnych odpadov je v súlade s požiadavkami EÚ spracovaný národný program vývoja hlbinného úložiska pre vyhoreté jadrové palivo (VJP) a vysokoaktívne rádioaktívne odpady (VAO). Vďaka systému inžinierskych a geologických bariér sú úložiská takéhoto typu schopné zabezpečiť trvalú izoláciu vyhoretého paliva a vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu od životného prostredia. Ide o konečnú etapu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom. Spoločnosť JAVYS, a. s. aktívne pracuje na scenári tzv. dvojitej cesty, t.z. znamená zabezpečuje vývoj slovenského hlbinného úložiska na priame ukladanie vyhoretého jadrového paliva a vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov a zúčastňuje sa taktiež na aktivitách, ktoré by mohli viesť k vybudovaniu medzinárodného hlbinného úložiska.
Vývoj hlbinného úložiska v Slovenskej republike sa začal systematicky riešiť v roku 1996. Do roku 2001 sa procesom postupného hodnotenia vybralo päť prieskumných lokalít, v ktorých sa vykonal základný výskum. V roku 2016 bol ukončený projekt „Hlbinné úložisko – výber lokality 1. etapa “, ktorý trval od roku 2012. Nadväzoval na dovtedy získané poznatky v tejto oblasti, súčasťou ktorých je okrem iného aj návrh ďalšieho postupu vývoja hlbinného úložiska v SR. V súlade s týmto návrhom bude v ďalšom období pokračovať realizácia prác projektom „Hlbinné úložisko – výber lokality, 2. časť, ktorý bude riešiť všetky potrebné geologické činnosti a práce predovšetkým v dvoch kandidátskych lokalitách. V tomto období budú realizované ďalšie práce (terénne prieskumné práce, bezpečnostné hodnotenie, práca s verejnosťou a pod.) vo vytipovaných lokalitách tak, aby bolo možné do roku 2030 rozhodnúť o umiestnení hlbinného úložiska SR a následne vybudovať a sprevádzkovať hlbinné úložisko na území SR do roku 2065.
4. V nadväznosti na teroristické útoky v Paríži v roku 2015 malo predstavenstvo spoločnosti prijať mimoriadne bezpečnostné opatrenia na ochranu svojich jadrových zariadení s dôrazom na skladovanie vyhoretého jadrového paliva. O aké opatrenia išlo?
Konkrétny obsah opatrení nie je možné z bezpečnostných dôvodov zverejniť. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že bol zameraný na posilnenie technických a personálnych prostriedkov ochrany objektov, vrátane prístupových komunikácií. Prijaté opatrenia boli uplatnené v spolupráci so všetkými bezpečnostnými zložkami podieľajúcimi sa na ochrane areálov a v koordinácii s odborom bezpečnosti a krízového riadenia Ministerstva hospodárstva SR.
5. Minulý rok navštívila navštívila jadrové zariadenia spoločnosti päťčlenná japonská delegácia z oblasti Fukušimi v sprievode zástupcov MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) a Úradu jadrového dozoru SR. Čo ich okrem technologického procesu či kontrolných mechanizmov pri návšteve inšpirovalo najviac?
Slovensko v oblasti vyraďovania jadrových elektrární a nakladania s RAO a VJP patrí na medzinárodnom poli ku krajinám s rozsiahlymi, dlhoročnými a profesionálnymi skúsenosťami o čom svedčí aj uvedená návšteva japonskej delegácie z oblasti Fukušima. Účelom ich návštevy bolo získať teoretické aj praktické skúsenosti vedúce k bezpečnému procesu vyraďovania jadrových elektrární a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
V Japonsku po havárii atómovej elektrárne v súčasnosti riešia vybudovanie efektívneho a bezpečného systému nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom a inšpiráciu hľadajú v krajinách, ktoré takéto skúsenosti s týmito činnosťami už majú. Japonci si v rámci návštevy Slovenska prezreli Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov, v ktorom sa ukladajú nízko a veľmi nízko aktívne rádioaktívne odpady a v lokalite Jaslovské Bohunice technologické linky pre nakladanie s rôznymi druhmi rádioaktívnych odpadov. Zaujímali sa predovšetkým o technológie vysokotlakového lisovania a spaľovania RAO, ale tiež o oblasť charakterizácie rádioaktívneho odpadu, ako aj o aplikáciu národnej a medzinárodnej legislatívy v týchto oblastiach.
6. V roku 2009 vláda rozhodla o výstavbe nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý by mala mať na starosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť v spolupráci so spoločnosťou ČEZ. Predpokladaný termín začatia výstavby je rok 2021. Ako vyzerá situácia v súčasnosti?
Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., (JESS, a. s.) zabezpečuje plnenie stanovených cieľov a míľnikov projektu v súlade so stanoveným harmonogramom schváleným akcionármi. Jednou z najdôležitejších činností, ktorá bola v súvislosti s uvedeným projektom zrealizovaná bolo vypracovanie Štúdie realizovateľnosti a zvládnutie náročného medzinárodného procesu posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (tzv. EIA) ukončeného vydaním súhlasného Záverečného stanoviska MŽP SR v apríli 2016. V súlade s programovým vyhlásením vlády SR sa v súčasnosti analyzujú možnosti ďalšieho postupu týkajúceho sa vybudovania nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.
7. Ktoré najdôležitejšie kroky alebo investície či už v spomenutých oblastiach, ale tiež v zhodnocovaní surovín z vyraďovania plánujete na najbližšie obdobie?
Okrem už spomínaných investičných projektov dobudovania úložných kapacít Republikového úložiska RAO a výberu lokality na vybudovanie hlbinného úložiska pre VJP a VAO prebieha v súčasnosti projekt výstavby pracoviska na prestavbu kovových materiálov a príprava realizácie dobudovania skladovacej kapacity VJP v lokalite Jaslovské Bohunice.
Jedným z cieľov vyraďovania je uvoľniť čo najväčšie množstvo materiálov do životného prostredia a zároveň ich zhodnotiť vo forme druhotných surovín. Výrazným spôsobom nám tento cieľ pomôže naplniť aj v súčasnosti budované pracovisko na prestavbu kovových materiálov, pričom už v súčasnosti z procesu vyraďovania jadrových elektrární A1 a V1 naša spoločnosť do recyklačného procesu každoročne vracia stovky ton druhotných surovín a tým výrazným spôsobom prispieva k ochrane životného prostredia.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., (JAVYS) zabezpečuje na Slovensku činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, čím sa podieľa na energetickej bezpečnosti Slovenska. Medzi jej hlavné aktivity patrí vyraďovanie jadrových elektrární, aktuálne JE A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným jadrovým palivom, inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi. Rozsiahle a dlhoročné skúsenosti Slovenska v danej oblasti sú medzinárodne uznávané.
Ing. Peter Čižnár, PhD., MBA Je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS, a. s. V spoločnosti JAVYS, a. s., začal pracovať v januári 2007 ako riaditeľ sekcie ekonomiky a účtovníctva. V októbri toho istého roku sa stal riaditeľom divízie ekonomiky a obchodu a podpredsedom predstavenstva. Od júla 2012 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS, a. s. Je držiteľom osvedčenia pre V. e kategóriu držiteľa povolenia pre jadrové zariadenia JE V1, TSÚ RAO, MSVP, RÚ RAO, FS KRAO a JE A1 a osvedčenia o absolvovaní špecializovaného školenia Základy prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení.
Zdroj: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (názov, perex - redakcia portálu)
