Nová regulačná politika: 491 pripomienok od 30 subjektov
Návrh regulácie trhu s energiami pre obdobie 2017 – 2021 podľa firiem zníži ich konkurencieschopnosť. Vzniesli 323 zásadných pripomienok.
Hoci sa proces prijímania ešte neskončil, už dnes je jasné, že regulované obdobie bude päť rokov do roku 2021. Svoje pripomienky k návrhu vznieslo takmer 30 subjektov, spolu mali 491 pripomienok, z toho 323 zásadných. Okrem Slovenských elektrární sa vyjadroval napríklad aj Slovenský plynárenský priemysel, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, distribučné spoločnosti alebo Republiková únia zamestnávateľov. Zásadné pripomienky mali aj zástupcovia odbornej verejnosti, napríklad Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) alebo Združenie dodávateľov energií.
„Bolo pre nás nevyhnutné zdôrazniť, že akékoľvek regulačné rozhodnutia, najmä zavádzanie nových prvkov do regulačného rámca s významným dopadom na účastníkov trhu, musia byť predmetom hĺbkovej analýzy vplyvov. V rámci pripomienok sme konštatovali potrebu rešpektovať transparentnosť, konzistentnosť a stabilitu regulačného rámca počas celého regulačného obdobia a predchádzať jeho nepredvídateľným, nadmerným, častým alebo ad-hoc právnym úpravám a zmenám, ku ktorým v tomto regulačnom období dochádzalo. Napríklad v prípade zavedenia G-komponentu alebo zmeny rámca pre výrobu elektriny z domáceho uhlia,“ hovorí Robert Jambrich, vedúci zahraničnej regulácie Slovenských elektrární.
Slovenské elektrárne okrem iného požadovali, aby oprávnené náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme boli výrobcovi plne kompenzované, vrátane primeraného zisku. Zároveň však navrhli, aby boli tieto náklady vyňaté z tarify za prevádzku systému (TPS). Domáce hnedé uhlie v nariadenom objeme musia Slovenské elektrárne spaľovať v Elektrárňach Nováky.
Návrh regulačnej politiky sa dotýka aj G-komponentu a optimalizácie systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Platbu pre producentov elektriny za prístup do distribučnej sústavy, nazývanú aj G-komponent, zaviedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) v roku 2013. Povinnosť poplatku je stanovená pre všetkých výrobcov s výnimkou vodných elektrární do 5 MW inštalovaného výkonu. Výnimku majú aj elektrárne poskytujúce výlučne podporné služby.
„V prípade G-komponentu zastávame jasný názor – považujeme jeho zavedenie za neodôvodnené, nesprávne, neobjektívne a v nesúlade s európskou legislatívou. Má výrazne negatívny dopad na obchod s elektrinou, vrátane cezhraničného obchodu, integráciu trhov v rámci nášho regiónu, ako aj samotnej EÚ a rozvoj OZE. V prípade neodstránenia negatívnych dopadov súvisiacich so zavedením G-komponentu na Slovensku považujeme za nevyhnutné zrušiť ho v plnom rozsahu,“ vyjadril Jambrich pripomienku Slovenských elektrární.
Energetici tiež vyzdvihli potrebu objektívne definovať kategóriu zraniteľných zákazníkov na základe jasne stanovených kritérií a detailnej analýzy. V súčasne platnej slovenskej energetickej legislatíve pod pojem zraniteľný zákazník spadajú všetky domácnosti, bez ohľadu na ich veľkosť a príjem, a tiež všetky malé podniky. Pritom podľa európskych štandardov sa za zraniteľných zákazníkov považuje iba určitá, jasne definovaná skupina obyvateľov. Na Slovensku by sem teda mali patriť najmä školy, nemocnice a sociálne zariadenia, prípadne určené nízkopríjmové skupiny obyvateľov, sú presvedčené elektrárne.
V pripomienkach tiež Slovenské elektrárne zdôrazňujú nevyhnutnosť aktívnej angažovanosti ÚRSO pri podpore vybudovania, resp. posilnenia elektroenergetických cezhraničných vedení medzi Slovenskom a Maďarskom.
Slovenské elektrárne navrhli, aby ÚRSO aktívne riešilo znižovanie regulovaných zložiek koncovej ceny elektriny, vrátane využitia externých finančných zdrojov. Túto oblasť považujú Slovenské elektrárne za zásadnú, nakoľko koncové ceny elektriny pre energeticky intenzívnych spotrebiteľov a zároveň kľúčových odberateľov sú na Slovensku najvyššie v našom regióne a oslabujú ich konkurencieschopnosť. Zároveň upozornili, že podstatnejšou časťou koncovej ceny elektriny sa stávajú regulované zložky, ktoré najmä vďaka podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla vzrástli v priebehu rokov 2009-2015 približne o 17 EUR/MWh.
Mimoriadne kriticky hodnotila úroveň dokumentu Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE, ktorá vzhľadom na množstvo vznesených obsahových a odborných pripomienok požadovala prerušenie medzirezortného pripomienkového konania a prepracovanie materiálu.
SAPI chýba reálne zhodnotenie minulého regulačného obdobia. „Na niektoré zásahy úradu do regulácie v energetike sú vedené súdne spory, energetika má tri podanie na Ústavný súd SR. Dve v elektroenergetike a jedno v tepelnej energetike. Toto všetko je nutné vyhodnotiť, inak nová politika môže opakovať a dokonca znásobovať predchádzajúce chyby,“ konštatoval Pavel Šimon, zastupujúci riaditeľ SAPI.
Všetky pripomienky teraz ÚRSO vyhodnotí a aktualizovaný dokument zašle na vyjadrenie ministerstvu životného prostredia a ministerstvu hospodárstva. Tie posúdia, či nie je návrh v rozpore s environmentálnou a energetickou politikou Slovenskej republiky.
V poslednej fáze schváli Regulačná rada finálne znenie, musí to však stihnúť do 31. marca, aby mohla nová regulačná politika začať platiť od 1. januára 2017.
Prevzaté z portálu spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.
