Vyššie spotreby zemného plynu ovplyvnila silná zima
Po skúsenostiach za posledné roky nás historicky studená zima nemilo prekvapila. Obrovské množstvo snehu, s ktorým sa pasovali ľudia v mnohých častiach Slovenska a tuhé mrazy hlavne počas mesiaca január ovplyvnili aj spotrebu zemného plynu na Slovensku. O tom ako táto spotreba stúpla a aká bola po minulé roky sa dozviete v našom príspevku.
Po predchádzajúcich dvoch miernych zimách, kedy sa priemerné teploty vo vykurovacích obdobiach pohybovali okolo 4 °C, aktuálna zima ukázala svoju silu v podobe priemernej teploty na úrovni okolo jedného stupňa nad nulou. Odberatelia zemného plynu reagovali na situáciu zvýšením spotreby zemného plynu.
Počas aktuálnej zimnej sezóny začalo chladnejšie počasie už v novembri 2016, kedy sa teplota ovzdušia pohybovala o jeden stupeň pod úrovňou dlhodobého priemeru. V decembri priemerná teplota ovzdušia v porovnaní s decembrom 2015 poklesla o 3,5 °C a spotreba zemného plynu na Slovensku začala vzrastať.
K výraznému ochladeniu však došlo najmä v januári tohto roka, pričom extrémne chladné počasie pretrvávalo prakticky počas celého mesiaca. S výnimkou jediného dňa bola teplota ovzdušia počas celého mesiaca pod nulou (až 8 dní bola pod úrovňou -10 °C). Bol to najchladnejší január za posledných 20 rokov a svojou priemernou teplotou -7,2 °C sa zaradil na 10. priečku najchladnejších januárov v celej histórii meraní teplôt na Slovensku. Priemerná mesačná teplota ovzdušia bola nižšia až o 5,4 °C v porovnaní s januárom 2016 a spotreba zemného plynu v SR bola vyššia o cca 20%.
Podobná situácia pokračovala aj vo februári, kedy priemerná vonkajšia teplota oproti rovnakému mesiacu v minulom roku poklesla o 3 °C. Teplejší začiatok marca vrátil vonkajšie teploty na úroveň dlhodobých marcových priemerov a spotrebu zemného plynu na objemy spotrebované v rovnakých obdobiach posledných rokov.
Nezvyčajne chladné počasie pretrvávalo takmer nepretržite od konca decembra 2016 až do polovice februára 2017, čo sa výrazne odrazilo na zvýšenej spotrebe energií na vykurovanie. Okrem spotreby zemného plynu, ktorý nezamoruje ovzdušie prachovými časticami, však došlo aj k zintenzívneniu vykurovania uhlím a biomasou, čo malo za následok zhoršenie smogovej situácie na Slovensku.
Podľa medializovaných informácií Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) koncom januára 2017 vyhlásil prvý stupeň smogovej situácie pre Bystričany, Žilinu, Martin, Ružomberok, Banskú Bystricu a Košice. Keďže nameral prekročenie prahu koncentrácie prachových častíc PM10 dva po sebe nasledujúce dni, vydal signál „upozornenie“ – prvý stupeň smogovej situácie. Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na vzniknutú situáciu vyzvalo ľudí, aby nekúrili nekvalitným palivom, či odpadom.
Hrozbu karcinogénnych emisií tuhých znečisťujúcich látok pri spaľovaní uhlia a dreva tak aspoň čiastočne zmierňujú vykurovacie systémy na báze zemného plynu, ktoré sú nielen užívateľsky komfortné a ekonomicky výhodné, ale hlavne nezhoršujú kvalitu ovzdušia. Intenzívnejšie využívanie zemného plynu v zimnom období je preto pozitívnym javom v oblasti ochrany životného prostredia a príspevkom k zmierneniu zdravotných komplikácií smogom ohrozovaných obyvateľov Slovenska.
Autor:
V Bratislave, marec 2017
Ing. Ján Klepáč, MGBM
výkonný riaditeľ
Slovenský plynárenský a naftový zväz
