Nepriaznivú smogovú situáciu dokážeme zvrátiť
Znečistenie vzduchu prekonalo v niektorých slovenských lokalitách 20-ročné rekordy. Objem prachových častíc v ovzduší je však možné znížiť zodpovedným prístupom k vykurovaniu a prístupom štátu k podpore zdravších zdrojov vykurovania.
Podľa medializovaných informácií Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vyhlásil prvý stupeň smogovej situácie pre Bystričany, Žilinu, Martin, Ružomberok, Banskú Bystricu a Košice. Keďže nameral prekročenie prahu koncentrácie prachových častíc PM10 dva po sebe nasledujúce dni, vydal signál „upozornenie“ – prvý stupeň smogovej situácie. Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na vzniknutú situáciu vyzvalo ľudí, aby nekúrili nekvalitným palivom či odpadom. Smog prekáža hlavne starším ľuďom, osobám, ktoré majú problémy s dýchacími cestami, trpia ochoreniami srdcovo-cievnej sústavy, alergikom, astmatikom, najmenším deťom a tehotným ženám. Už dlhodobo je na Slovensku úroveň znečistenia ovzdušia prachovými časticami (PM10 a PM2,5) charakterizovaná ako závažná. Podľa správy[1] Európskej environmentálnej agentúry pre slabú reguláciu prachových častíc na Slovensku ročne predčasne umiera približne 5620 obyvateľov.
Na Slovensku sa doteraz neprijímali efektívne opatrenia na znižovanie emisií prachových častíc. Týka sa to najmä lokálneho vykurovania. Kým v minulosti k znečisteniu prispievalo hlavne vykurovanie čiernym uhlím, v súčasnosti je environmentálnym problémom aj spaľovanie dreva. Aj v plynofikovaných regiónoch, kde sú v zimnom období nízke teploty vzduchu, sa odberatelia z ekonomických dôvodov prikláňajú k spaľovaniu dreva. Ekonomická výhodnosť je však pri spaľovaní dreva sporná. Ak si aj odmyslíme zdravotný aspekt (hrozbu karcinogénnych emisií tuhých znečisťujúcich látok pri spaľovaní dreva) a užívateľský komfort (potreba dopravy, skladovania a prikladania dreva), tak vykurovanie drevom je podľa posledných prepočtov len do 20 € mesačne lacnejšie[2] ako kúrenie zemným plynom. Je potrebné položiť si otázku, či nám taká úspora stojí za smogom znečistené ovzdušie a zdravotné komplikácie našich obyvateľov.
V súvislosti so štátnou podporou obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike je potrebné uvedomiť si fakt, že nie každý obnoviteľný zdroj energie šetrí životné prostredie a nie každý fosílny energetický zdroj ho znečisťuje. Príkladom nám môže byť susedná Česká republika, kde zákonodarcovia pri nastavovaní jednotlivých dotačných programov zameraných na zlepšovanie životného prostredia jasne zadefinovali ciele jednotlivých programov - znížiť emisie z lokálneho vykurovania v domácnostiach a zabezpečiť výmenu neekologických hlavných zdrojov tepla domácností – kotlov na tuhé palivá (napr. na drevo, uhlie, koks, uhoľné brikety) za efektívny ekologicky šetrný zdroj. Tento racionálny prístup sa prejavil aj v stanovení hlavnej podmienky konkrétnych programov – nahradzujú sa (lokálne) kotle na tuhé palivá, pričom zdroj energie, ktorých ich nahradí, musí byť ekologickejší. U našich západných susedov sú najvyužívanejšími „nahrádzajúcimi“ ekologickejšími zdrojmi lokálneho vykurovania plynové kondenzačné kotle, ktoré úplne eliminujú problém miestneho znečistenia ovzdušia smogom resp. prachovými časticami.
Riešenie nepriaznivej smogovej situácie znížením objemu prachových častíc v ovzduší je teda možné znížiť zodpovedným výberom energetického zdroja vykurovania a racionálnym prístupom štátu k podpore zdrojov vykurovania, ktoré sú k životnému prostrediu a zdraviu ľudí šetrné. Stačí sa inšpirovať prístupom susednej Českej republiky, kde problém smogových situácií začali reálne a účinne systémovo riešiť.
V Bratislave 15. februára 2017
Ing. Ján Klepáč, MGBM
výkonný riaditeľ
Slovenský plynárenský a naftový zväz
[1] Air quality in Europe – 2016 report, Eurpean Environmental Agency
[2] platí pri aspoň čiastočnom zateplení a výmene výplní otvorových konštrukcií rodinného domu
