Európsky ekologický dohovor II
V prvom článku sme sa zamerali predovšetkým na energetiku - emisie, uhlíková daň, infraštruktúra či energetická chudoba. Druhá časť sa bude týkať priemyslu, budov, dopravy či poľnohospodárstva. Aj týchto sektorov sa totiž dotkne ambiciózny plán EK na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. A určite to nebude lacná transformácia.
Zdroj: EK
Európsky priemysel patrí bezpochyby k ťahúňom našej ekonomiky, no zároveň naň pripadá 20% všetkých emisií skleníkových plynov EÚ a množstvo odpadov. Aj tento sektor tak bude predmetom záujmu politikov a tiež sa nevyhne dekarbonizácii, digitalizácii a zámeru dosiahnuť väčšiu mieru udržateľnosti výrobkov. Tieto ciele by sa mali pretaviť do priemyselnej stratégie EÚ, ktorej prijatie je ohlásené už na marec tohto roku. Najťažšie bude pravdepodobne nahradenie uhlíka v energeticky náročných odvetviach ako oceliarstvo, chemický a cementársky priemysel. Dôraz bude pravdepodobne kladený na vodík, palivové články, zachytávania, uskladňovanie a opätovné využívanie uhlíka. Nie menej dôležitým cieľom je znižovanie miery odpadu. Preto by sa mali vyrábať výrobky, ktoré sú trvácne, opraviteľné a opätovne použiteľné. EK tiež plánuje nastaviť pravidlá obmedzujúce klamlivú „ekologickú“ reklamu, t.j. prijať jasné pravidlá hodnotenia vplyvov predmetných aktivít na životné prostredie.
Ďalším dôležitým sektorom sú budovy, ktoré spotrebúvajú až 40% všetkej energie v EÚ. Pochopiteľne, najdôležitejším nástrojom je obnova budov, ktorá sa bude v EÚ musieť zdvojnásobiť. Aktuálne ročne obnovujeme bytový fond v miere 0,4-1,2%. EK bude zvažovať aj zaradenie emisií z budov do európskeho systému obchodovania s emisiami. Osobitný záujem EK by sa mal zamerať na (i) odstraňovanie prekážok (nájom budov, viacero vlastníkov) a (ii) a pomoc sociálne slabším domácnostiam.
Zdroj: EEA
Nevyhnutnou zmenou si bude musieť prejsť aj sektor dopravy, ktorého zodpovedá za štvrtinu emisií skleníkových plynov EÚ a tento podiel neustále rastie. EK odhaduje, že klimatická neutralita si vyžiada aj 90% zníženie emisií z dopravy do roku 2050. Asi nikoho neprekvapí snaha o presun prepravy nákladu z ciest na železnice a rieky. EK navrhuje ukončenie dotovania fosílnych palív, napr.: zrušením výnimiek zo spotrebnej dane na motorové palivá využívané v leteckej a námornej doprave. Tiež sa očakáva väčší tlak na využívanie alternatívnych palív a s tým súvisiace budovanie nabíjacích (asi 1 mil.) a čerpacích staníc (asi 13 mil.) pre vozidlá s nulovými/nízkymi emisiami do roku 2025. Nevyhnutnosťou bude skvalitňovanie a väčšia miera využívania verejnej dopravy a pravdepodobne aj zavádzanie emisných limitov pre autá pohybujúce sa v mestách.
V prípade poľnohospodárstva pripravuje EK viacero noviniek. V prvom rade navrhuje naviazanie aspoň 40% rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky na opatrenia ochrany klímy. Na jar 2020 plánuje EK predložiť stratégiu „z farmy na stôl“, ktorá by mala obsahovať viacero zásadných opatrení: (i) obmedzenie používania chemických pesticídov, hnojív a antibiotík, (ii) zvýšenie podielu ekologického poľnohospodárstva, (iii) ukladanie uhlíka v pôde či (iv) zníženie plytvania potravinami. Mala by sa tiež zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o tom, odkiaľ potraviny pochádzajú, akú sú ich výživové hodnoty, ale aj environmentálna stopa.
EK nezabúda ani na lesné ekosystémy, ktoré zmenou klímy negatívne zasiahnuté. Keďže však majú veľký potenciál v absorpcii CO2, EK sa zameria na zalesňovanie, ochranu a obnovu lesov v Európe.
Samozrejme táto transformácia v EÚ a dosiahnutie klimatickej neutrality si vyžiada významné investície. EK očakáva, že len splnenie aktuálnych cieľov stanovených pre rok 2030 v energetike a ochrane klímy si vyžiada dodatočných 260 mld. eur ročne, čiže asi 1,8% HDP EÚ v roku 2018. Ale otázky financovania si už rozoberieme v ďalších článkoch.
Zdroj informácií: Európsky ekologický dohovor
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
