Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Čo čaká vládu pri energetických podnikov

Čo môžu vláda a URSO urobiť pre prijateľné ceny energie

Európsky ekologický dohovor II

Príspevok (dotácia) na zateplenie rodinného domu - VI. kolo bude spustené 1.4.2020

Kalendár akcií

PR sekcia

SPP plynule zabezpečuje dodávky energií a služieb svojim zákazníkom

MOL Norge objavila v Severnom mori nové ložiská ropy a zemného plynu

Opatrenia SEPS-u pred prenosom infekcie koronavírus COVID-19

Slovnaft otvára nový ročník absolventského programu Growww

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Európsky ekologický dohovor I

Nová Európska komisia nedávno predstavila svoj vlajkový program – Európsky ekologický dohovor (Green Deal). Jeho základným cieľom ochrana klímy prostredníctvom dekarbonizácie, čiže minimalizovania emisií skleníkových plynov v našom hospodárstve s ďalekosiahlymi dôsledkami na všetky sektore našej ekonomiky (od energetiky, cez dopravu, poľnohospodárstvo, potravinárstva, priemyslu, až po daňovú politiku). V sérií článkov Vám postupne predstavíme tieto zámery a plány, ktoré nás všetkých postupne zasiahnu.

Európska únia je globálnym lídrom ochrany klímy, ktorej zmena má pochopiteľne celosvetové dopady. Premiéri a prezidenti členských štátov EÚ nechcú poľaviť a zároveň chcú inšpirovať ostatných a tak prichádzajú s ambicióznym cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050, t.j. rovnováhy medzi produkciou a zachytávaním emisií skleníkových plynov. Túto dohodu podporili všetky členské štáty EÚ, okrem Poľska a tak sa o tomto potenciálnom záväzku ešte bude rokovať na zasadnutí Európskej rady v júni 2020.

Za týmto účelom predstavila nová Európska komisia – Európsky ekologický dohovor – stratégiu, ktorou by sme mali postupne dospieť ku klimatickej neutralite a hospodárskemu rastu nezávislému od využívaniu zdrojov. Zmena sa nevyhnutne dotkne viacerých sektorov, od energetiky, cez dopravu, poľnohospodárstvo, potravinárstva, priemyslu, až po daňovú politiku.

Jednou z prvých úloh EK bude predloženie návrhu legislatívy, ktorou sa EÚ zaviaže k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. K prijatiu tohto záväzku bude potrebný jednomyseľný súhlas Rady EÚ, reprezentujúcej členské štáty EÚ a väčšiny poslancov Európskeho parlamentu volených priamo občanmi EÚ.

Nateraz sme boli celkom úspešní, keďže už v roku 2018 sme znížili emisie o -23%, hoci záväzný cieľ EÚ stanovoval -20% do roku 2020. Ak by sme však v nastúpenom trende pokračovali, do roku 2050 by sme emisie znížili len o -60%.

Zdroj: EK

Práve predloženie návrhu na zvýšenie celoeurópskeho cieľa znižovania emisií do roku 2030, z pôvodných -40% na ambicióznejších -50% až -55% avizuje EK v priebehu prvého polroka 2021. Samozrejme najlepším motivátorom je cena, v prípade klimatickej politiky EÚ je to cena uhlíka. Preto bude EK prehodnocovať systém obchodovania s uhlíkom (ETS), prípadne jeho rozšírenie o nové sektory a rovnako aj ciele jednotlivých členských štátov stanovené pre odvetvia mimo ETS.

Dôležitým zámerom EK je revízia Smernice o zdaňovaní energie, kde by mohla navrhovať prechod od jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, ako aj prípadne zavedenie nových daní, ako napríklad dane z nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.

Veľmi pozitívne treba vnímať aj snahu o ochranu domácej, európskej produkcie podliehajúcej vysokým environmentálnym štandardom, voči výrobe z 3. krajín, ktoré by sa prípadne odmietli pridať k ambicióznym klimatickým cieľom EÚ. V takom prípade EK zváži zavedenie uhlíkovej dane, t.j. mechanizmu kompenzácie uhlíka pre vybrané sektory. Samozrejme tento režim treba nastaviť v súlade s pravidlami Medzinárodnej obchodnej organizácie (WTO), aby sme zbytočne nevyvolali nejaké obchodné vojny.

Pokiaľ ide o elektroenergetiku, EK si predstavuje jej transformáciu postavenú „z veľkej miery na obnoviteľných zdrojoch a doplnenú urýchleným odstavením uhlia a dekarbonizáciou plynu“. V tomto ohľade však treba brať do úvahy rozdielny energetický mix jednotlivých členských štátov, kde napríklad SR disponuje významným podielom jadrovej energie. Uhlie to už má pravdepodobne spočítané, hoci ten odklon asi nebude až taký rýchly, keď Nemecko si nastavilo termín odstavenia uhoľných elektrární až do roku 2038. Dekarbonizácia plynov dáva zmysel, ale zatiaľ sme tiež len v teoretickej rovine, keďže robustná európska plynárenská infraštruktúra nie je nateraz pripravená na prepravu vodíka. V tomto smere bude podstatným návrh EK na integráciu inteligentných riešení, ktorý sa očakáva do polovice tohto roka.

Zároveň EK plánuje prehodnotiť Nariadenie o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E), ktorým chce docieliť podporu inteligentných a vodíkových sietí, technológie využívania a zachytávania uhlíka (CCS/CCU) či uskladňovania energie.

Nie menej významným plánom je snaha EK pomôcť členským štátom EÚ s riešením energetickej chudoby. Najchudobnejšie domácnosti totiž častokrát zvažujú dilemu či kúriť alebo variť, keďže nedokážu splácať svoje účty za energie. Ani Slovensko sa nateraz nedokázalo s touto problematikou pohnúť dopredu a v podstate energetickú chudobu nijako nedefinuje ani nerieši. Avšak ak nechceme, aby transformácia hospodárstva smerom ku klimatickej neutralite najviac nedoľahla práve na najchudobnejšie vrstvy, budeme musieť aj túto tému poctivo riešiť.

Zdroj:EUROSTAT

V nasledujúcich častiach Vás budeme informovať o zámeroch EK voči ďalším odvetviam (doprava, priemysel, poľnohospodárstvo, atď.) vyplývajúcich z Európskeho ekologického dohovoru.

Zdroj informácií: Európsky ekologický dohovor

Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2020 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.