Snahy o limitovanie neúnosného ohrievanie Zeme môžu byť v ohrození
Podľa najnovšieho výskumu môže byť splnenie cieľov parížskej klimatickej dohody pri dosiahnutí prijatých záväzkov ohrozené. Vďaka efektom tzv. spätnej väzby bude planéta omnoho teplejšia.
Máme za sebou mimoriadne teplé, suché a nevyrovnané leto. Rekordy neprekonávali len teploty, ale aj sucho a z toho vyplývajúce extrémne nízke prietoky riek. Koncom augusta prišli aj extrémne teplotné výkyvy a rekordy trhali aj mínusové teploty. Nechýbali ani záplavy, ktoré spôsobili nemalé materiálne škody. Je jasné, že klimatická zmena tento rok ukázala svoju silu.
Navyše, splnenie veľmi kruto vyzerajúcich limitov parížskej klimatickej dohody, teda udržať nárast teploty na úrovni 1,5 maximálne dva stupne Celzia nad úrovňou pred priemyselnou revolúciou, môže byť ohrozené.
Skleníková Zem
Podľa najnovšieho výskumu, ktorý publikovala Národná vedecká akadémia Spojených štátov amerických, je aj pri dodržaní aktuálnych požiadaviek na emisné limity, splnenie záväzkov Parížskej klimatickej dohody nereálne.
Šalamúnové ostrovy pod vodou
Vedci varujú, že planéta je v riziku takzvanej “skleníkovej Zeme”. A teda, že globálna teplota sa stabilizuje na úrovni 4 až 5 stupňov Celzia nad úrovňou pred priemyselnou revolúciou. Hladina morí má narásť o 10 až 60 metrov!
“Emisie skleníkových plynov, ktoré produkuje ľudstvo nie sú jediným určujúcim faktorom teploty na Zemi. Naša štúdia upozorňuje, že ľudstvom vytvorená klimatická zmena na úrovni dvoch stupňov Celzia môže narásť pre ďalšie procesy na Zemi, ktoré sa vytvoria ako spätná väzba. Tie dokonca môžu ďalej prebiehať aj v prípade, že úplne zastavíme produkciu skleníkových plynov,” uviedol hlavný autor štúdie Will Steffen z Centra pre štúdium odolnosti na Štokholmskej univerzite.
Desať spätných väzieb (nadväzujúcich okolností)
Priemerná globálna teplota je dnes na úrovni jedného stupňa Celzia nad stavom pred priemyselnou revolúciou a podľa posledných štúdií rastie o približne 0,17 stupňa za desaťročie.
Výskumníci sa v štúdii zamerali na 10 prírodných spätných väzieb (nadväzujúcich okolností) – roztápanie permafrostu, únik metánu z morského dna, oslabovanie pôdy a oceánskych úložísk uhlíka, nárast počtu oceánskych baktérií produkujúcich oxid uhličitý, zmenšovanie amazonských dažďových pralesov, zmenšovanie severných lesov, ubúdanie snehovej pokrývky v severnej hemisfére, úbytok arktického letného ľadu a topenie antarktického a polárnych ľadovcov.
Niektoré z týchto spätných väzieb sú natoľko kľúčové, že ak sa presiahne kritický okamih nastane uvoľnenie uloženého uhlíka a príde nekontrolovateľné ohrievanie klímy.
„Tieto kľúčové elementy sa môžu potenciálne správať ako kocky domina. Môže byť veľmi náročné, priam nemožné zastaviť celý rútiaci sa rad domina. Miesta na Zemi sa stanú neobývateľnými v prípade ak sa “skleníková Zem” stane skutočnosťou,” povedal spoluautor štúdie Johan Rockström.
Čo s tým?
Kým výsledky výskumu kreslia veľmi škaredý obraz budúcnosti, výskumníci navrhujú cestu ako zastaviť klimatickú zmenu aj nad aktuálny rámec, ktorým je hlavne znižovanie produkcie skleníkových plynov. Odporúčajú vylepšiť a vytvoriť nové biologické skladiská uhlíka vrátane improvizovaných lesov, poľnohospodársky a pôdny manažment, biodiverzitu a technológie, ktoré dokážu vysávať oxid uhličitý z atmosféry a ukladať ho.
Autor: Matej Šulc
