Polstupňový rozdiel z parížskej dohody môže byť v globálnom otepľovaní kľúčový
Cieľom parížskej klimatickej dohody je udržať nárast teploty pod dvoma stupňami Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu s tým, že snaha je neprekročiť 1.5 stupňa. Najnovší výskum vedcov z Princetonskej univerzity ukázal, že práve sledovaný polstupeň môže byť veľmi dôležitý. O životný priestor môže pripraviť minimálne 5 miliónov ľudí, vrátane 60-tisíc z malých morských národov.
Parížska klimatická dohoda je medzinárodný pakt v rámci dohovoru OSN o zmene klímy, ktorý má obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na Kjótský protokol. V decembri 2015 ju schválilo v Paríži 195 zmluvných strán vrátane najväčších producentov skleníkových plynov – Číny, USA aj Indie. V roku 2017 novozvolený americký prezident Donald Trump ohlásil, že Spojené štáty od dohody odstupujú.
Účelom dohody je udržanie nárastu teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou so snahou neprekročiť 1.5 stupňa Celzia. Rozvojové krajiny na základe dohody dostávajú na financovanie zmien klímy do roku 2020 sto miliárd dolárov ročne a vzniká aj mechanizmus na krytie škôd pre zraniteľné krajiny. Klimatické plány sa majú prehodnocovať každých päť rokov.
Najnovší výskum vedcov z Princetonskej univerzity pritom ukázal, že práve polstupňový rozdiel medzi nárastom o 1.5 a 2 stupne Celzia môže byť drastický. Znamená totiž permanentné zaplavenie pobrežných oblastí kde žije odhadom minimálne 5 miliónov ľudí, vrátane 60-tisíc obyvateľov malých ostrovných národov. Štúdia bola publikovaná 15. marca 2015 a pozrieť si ju môžete TU.
“Ľudia predpokladajú, že parížska klimatická dohoda nás zachráni pred škodami z klimatických zmien, no my sme ukázali, že ešte aj v tom najlepšom prípade o ktorom hovoríme dnes sa bude množstvo miest stále vysporiadať so stúpaním hladiny morí a záplavami pobreží,” skonštatoval DJ Rasmussen, spoluautor štúdie z Princetonskej univerzity.
Aj keď teplota narastie len o 1,5 stupňa napríklad New York bude zažívať ku koncu storočia veľký hurikán každých 5 rokov. Výrazný bude aj rast hladiny oceánov. Pri náraste o 1,5 stupňa to má byť 48 cm, pričom dvojstupňový nárast teploty bude znamenať stúpnutie hladiny oceánov o 56 cm. Práve tento rozdiel spolu s klimatickými abnormalitami, ako napríklad hurikány má pripraviť o životný priestor minimálne 5 miliónov ľudí.
Pri spomínanom polstupňovom rozdiele má ísť tiež o istotu úplného roztopenia ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne. Tie sú okrem skladovania vody dôležité v odrážaní slnečnej radiácie. Kým od ľadovca sa slnečná radiácia odrazí naspäť do vesmíru, oceán ju pohltí.
“Nepredpokladala som, že pol stupňa Celzia by mohlo urobiť až taký veľký rozdiel, ale skutočne robí,” uviedla Alexandra Jahn, autorka ďalšej štúdie o kľúčovom polstupni z Coloradskej univerzity v Boulderi.
Autor: Matej Šulc
