Africké „dobrodružstvo“ bolo úspešne a výsledok stojí za to
Znečisťujeme a znečisťujeme, koľko sa len dá. Z dlhodobého hľadiska však takáto miera znečisťovania nie je únosná. Slovenská republika v zastúpení Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v mene Európskej únie bola v mesiaci október súčasťou dlhých a náročných rokovaní o „Kigalský dodatok“ – výsledok je však pozitívny a významný pre nás všetkých.
V dňoch 10. - 14. októbra 2016 sa v rwandskej metropole Kigali uskutočnilo 28. stretnutie strán Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Hlavnou témou tohto stretnutia bolo vyjednávanie o dodatku k Montrealskému protokolu, ktorým by sa fluorované uhľovodíky (HFC) zaradili pod režim protokolu. Ide o látky, ktoré sa používajú najmä v klimatizáciách a chladničkách. V mene Európskej únie viedla vyjednávanie Slovenská republika ako predsedajúca krajina Rady EÚ spoločne s Európskou komisiou.
HFC síce nie sú látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, avšak sú významnými skleníkovými plynmi a majú nemalý podiel na globálnom otepľovaní. Schopnosť HFC udržiavať teplo v atmosfére je omnoho vyššia ako je tomu u CO2. Odborníci tvrdia, že obmedzenie používania HFC významným spôsobom spomalí globálne otepľovanie, a to až o 0,5 °C do roku 2100.
Dôvodom zaradenia HFC plynov pod Montrealský protokol je, že ich používanie sa do veľkej miery rozšírilo po tom, ako sa v rámci záväzkov vyplývajúcich práve z Montrealského protokolu obmedzilo používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, nakoľko HFC predstavovali alternatívu k týmto látkam.
Po dlhých a náročných rokovaniach sa v sobotu o siedmej hodine ráno dospelo k dohode. Výsledkom je „Kigalský dodatok“, v ktorom sa zmluvné strany zaviazali postupne obmedziť používanie HFC. Časový harmonogram postupného znižovania používania je odlišný pre rozvojové a rozvinuté krajiny. Rozvinuté krajiny sa zaviazali znížiť výrobu a spotrebu HFC plynov už do roku 2019 o desať percent a v roku 2036 sa má dosiahnuť zníženie o 85 % oproti východiskovému základu. Čo sa týka rozvojových krajín, tie sa rozdelili do dvoch skupín. Ambicióznejšia skupina rozvojových krajín, do ktorej sa radí okrem iných aj Čína začne zmrazovať spotrebu a produkciu v roku 2024 a v roku 2029 by ju mala znížiť o 10%. V roku 2045 by sa spotreba a produkcia mala znížiť o 80%. Druhá skupina, do ktorej sa radia India, Pakistan, Irán, Irak a krajiny Perzského zálivu, má o niečo miernejší plán znižovania. Zmrazenie spotreby a produkcie je naplánované na rok 2028 a v roku 2032 by sa mala spotreba a produkcia znížiť o desať percent. V roku 2047 by mala spotreba a produkcia klesnúť o 85 %.
Prijatie Kigalského dodatku predstavuje významný krok smerom k napĺňaniu globálnej klimatickej dohody z Paríža.
