Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Európsky ekologický dohovor I

Analytik J. Badida o zvyšovaní cien energií na rok 2020

Minister Žiga oznámil nárast cien energie na rok 2020

Kotlíkové dotácie (financovanie kotlov na zemný plyn)

Kalendár akcií

6. Slovak Emission Trading
10.3.2020, Bratislava

PR sekcia

Medzinárodná konferencia o chladení a vykurovaní

Skupina MOL posilňuje svoju pozíciu v sektore kompaundácie recyklovaných plastov

Zdravé vykurovanie za rozumné peniaze

Skupina MOL prináša hospodárske výsledky za 3. štvrťrok a aktualizuje výhľad na rok 2019

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Mišík: Smerom k Energetickej únii. Pohľad zo strednej Európy

Prečo niektoré krajiny podporujú projekt Energetickej únie a iné nie? Najnovší výskum publikovaný v prestížnom medzinárodnom časopise Energy ponúka argumenty do diskusie na túto tému. Prináša aj implikácie pre ďalší vývoj projektu, ktorý bude jedným z kľúčových bodov blížiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Európska komisia vo februári 2015 navrhla vytvorenie Energetickej únie. Jedná sa o projekt, ktorého cieľom je zjednotenie v súčasnosti rozdrobenej energetickej politiky v EÚ – energetika je v rámci európskeho spoločenstva v niektorých oblastiach riadená na úrovni EÚ, iné oblasti, ako napríklad vzťahy s dodávateľmi, sú v rukách jednotlivých členských štátov. Navyše, energetika je rozdrobená aj v rámci EÚ. Cieľom Energetickej únie je preto dostať energetické témy pod „jednu strechu“, nejedná sa teda o novú politiku. Dôležitosť tohto projektu pre súčasnú Európsku komisiu bola zvýraznená vytvorením pozície jej podpredsedu pre Energetickú úniu, ktorú obsadil Maroš Šefčovič.

Jedným z cieľov Energetickej únie je vytvoriť „spoločný hlas“ pri jednaní s dodávateľskými krajinami – ukazuje sa totiž, že práve rozdrobenosť členských štátov vytvára vhodné podmienky na zákulisné dohody a rôzne cenové zvýhodnenia na základe neekonomických dôvodov (teda ako výsledok politického vplyvu). Energetická únia pritom nie je prvým projektom, ktorý si toto dal za svoj cieľ. V minulosti predovšetkým Poľsko vehementne podporovalo takéto kroky, dokonca navrhlo „Energetické NATO“, ktoré by obsahovalo princíp podobný NATO – „všetci za jedného, jeden za všetkých“ – v energetike. Po stroskotaní tohto projektu sa Poľsku (ako isté „bolestné“) podarilo zahrnúť princíp solidarity v energetike do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola prijatá v roku 2009.

Členské štáty nie sú vo svojom názore voči zjednoteniu postoja voči tretím stranám v oblasti energetiky jednotné. Niektoré tento projekt intenzívne podporujú, iné sa stavajú k nemu viac či menej negatívne. Podobná situácia sa pritom udiala aj pri „Energetickom NATO“ – hoci projekt podporovalo okrem Poľska aj Španielsko, silno sa proti nemu postavilo najmä Francúzsko.

Výskum publikovaný v Energy skúma práve otázku, čo determinuje pozície členským štátov voči zjednoteniu postoja na úrovni EÚ v oblasti vzťahov s externými dodávateľmi energií. Inak povedané – skúma preferencie členských štátov voči harmonizácii na úrovni EÚ v oblasti externej energetickej politiky. Výskum sa zameral na oblasť zemného plynu a krajiny strednej a východnej Európy – Českú republiku, Rakúsko a Slovensko. Analýza je založená na niekoľkých desiatkach rozhovorov s predstaviteľmi týchto krajín a energetickými expertmi, ako aj na oficiálnych dokumentoch a existujúcej literatúre.

Výskum predpokladá, že členské štáty podporujú prehlbovanie spolupráce (teda harmonizáciu) v oblasti energetickej bezpečnosti ako odpoveď na vnímanú zraniteľnosť. Krajiny, ktorých predstavitelia považujú svoje štáty za zraniteľné v oblasti dodávok zemného plynu, podporujú presunutie kompetencií v tejto oblasti na úroveň Európskej únie. Inými slovami, takéto krajiny chcú preniesť zodpovednosť na EÚ, aby túto problematickú oblasť nemuseli mať na starosti sami. Naopak v prípade, keď predstavitelia štátov považujú oblasť dodávok energetických zdrojov za bezproblémovú, majú záujem ponechať si kompetencie vo svojich vlastných rukách, čo im umožňuje omnoho lepšiu manévrovateľnosť ako v prípade, ak by bola oblasť riadená z úrovne EÚ.

Spomedzi troch analyzovaných krajín je to práve Slovensko, ktoré najviac podporuje prehlbovanie spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti. Česká republika verí, že niektoré oblasti by mali ostať v rukách členských štátov a Rakúsko nesúhlasí s prehlbovaním integrácie v oblasti externej energetickej politiky. Analýza podporuje vyššie spomínané predpoklady o európskej integrácii ako odpovedi na vnímanú zraniteľnosť štátov – slovenskí zástupcovia vnímajú svoju krajinu ako zraniteľnú, Česi svojmu štátu „veria“ trochu viac a Rakúšania sú presvedčení o svojich schopnostiach poradiť si so všetkými problémami v oblasti energetickej bezpečnosti. Slovenský predstaviteľ sa napríklad vyjadril, že „Slovensko je nezávislé v tom zmysle, že nič nezávisí od neho“, reagujúc na úlohu krajiny v rozhodovacom procese Európskej únie. Vzťah vlády a energetických firiem v ČR ilustruje slovná hračná „ČEZká republika“. Na druhej strane, rakúski rozhodovatelia označili vzťahy s Ruskou federáciou za „bezproblémové“, pričom krajine vyhovuje „veľmi silná pozícia OMV ako hráča na medzinárodnej scéne“.

Výskum má dôležité implikácie – jeho výsledky v podstate hovoria, že postoj členských štátov voči prehlbovaniu spolupráce v rámci energetiky na úrovni EÚ nezávisí len od „materiálnej reality“ – teda napr. od existencie alternatívnych dodávok energetických zdrojov alebo infraštruktúry. Aj krajiny, ktoré majú dostatočnú infraštruktúru, môžu považovať svoju energetickú bezpečnosť za problematickú a chcieť presunúť kompetencie na európsku úroveň. Z tohto následne vyplýva aj to, že budovanie novej infraštruktúry nemusí nevyhnutne viesť k zmene postojov a pocitu väčšej energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa jej vnímanie nezmení.

Vnímanie teda môže ovplyvniť (minimálne čiastočne) rozhodnutia členských štátov na úrovni EÚ. Inak povedané, preferencie členských štátov v oblasti energetiky – ale pravdepodobne aj v iných oblastiach – sú ovplyvnené nielen situáciou samotnou, ale aj tým, ako je táto situácia vnímaná zo strany tých, ktorí prijímajú rozhodnutia. Toto je dôležitý záver výskumu pre slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré začína v júli 2016 a pre ktoré je energetická únia jedným z hlavných bodov programu predsedníctva.

Celý článok je možné nájsť TU

Autor by rád poďakoval Agentúre na podporu výskumu a vývoja, ktorá podporila tento výskum grantom APVV-0484-0 ako aj Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave za grant FG06/2016. Autor by sa tiež chcel poďakovať European Union Centre of Excellence na University of Alberta za ich pohostinnosť počas jeho pobytu v centre v akademickom roku 2015/2016.

Matúš Mišík
pracuje ako odborný asistent na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave (matus.misik@uniba.sk). Vyučuje medzinárodné vzťahy a témy spojené s európskou integráciou. Výskumne sa zaoberá energetickou politikou EÚ so zameraním sa na strednú a východnú Európu. Taktiež skúma ako sa jednotlivé členské štáty navzájom vnímajú a ako postoje k ďalším štátov ovplyvňujú rozhodovací proces v rámci EÚ. Pravidelne publikuje v prestížnych medzinárodných časopisoch, absolvoval niekoľko zahraničných pobytov, komentuje udalosti v energetike pre slovenské médiá.







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2019 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP.