Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

↵ Späť na zoznam komentárov

(Chýbajúce) priority vlády v energetike

V programovom vyhlásení vlády sa v oblasti energetiky, ochrany životného prostredia a klímy nachádza mnoho pozitívneho. Chýbajú však témy ako ropovod BSP, transparentná regulácia či inteligentné elektrické siete.

Plynárenská mapa Európy sa mení a Slovensko ako významný prepravca ruského plynu stráca pozície. Preto je dôležité, že vláda vyjadrila podporu plynovodu Eastring, ktorý prepája Slovensko s Balkánom. Vďaka tomuto projektu má pološtátny Eustream lepšiu šancu adaptovať sa na rastúcu konkurenciu prepravných trás.

Na druhej strane absentuje podpora rovnako významného ropovodného projektu BSP, ktorý má potenciál zlepšiť situáciu štátneho prepravcu Transpetrol. Len niekoľko desiatok kilometrov delí slovenskú časť ropovodu Družba od rakúskej rafinérie OMV, čo by bola naozaj škoda nevyužiť a nezvýšiť tak príjmy do štátnej kasy.

Celkom správne sa vláda prihlásila k adresným sociálnym opatreniam, teda k odklonu od poskytovania plošných benefitov. Príkladom boli nemotivujúce vratky za plyn vyplácané za obdobie miernej zimy, čím ľudia šetrili tak či tak. Navyše tým dochádzalo k diskriminácii časti obyvateľov, ktorí žijú v bytových domoch napojených na systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT).
Ak niekoho solidárne podporovať, tak tých, čo to naozaj potrebujú. Všetkých ostatných treba motivovať k tomu, aby znižovali spotrebu, ktorá je vo finále šetrnejšia k ich financiám a životnému prostrediu. Zároveň by sa vláda mala začať seriózne zaoberať teplárenstvom, najmä dôvodmi, ktoré vedú ľudí k odpájaniu sa od CZT.

Zaujímavý je tiež cieľ vlády posúdiť možnosti zníženia koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov. Treba to vnímať pozitívne, keďže náš priemysel sa vystavuje značnej medzinárodnej konkurencii. Je však otázne, do akej miery pôjde o prioritu, ak už predchádzajúci ministri rovnaké zadanie ignorovali. Jednou z naznačených ciest je aj reforma podpory obnoviteľných zdrojov energie a kogenerácie, keďže na politiku nastavenú v rokoch 2008 a 2009 doplácame ešte i v súčasnosti. Vláda by sa mohla zamyslieť aj nad zjednodušením tvorby sieťových poplatkov, nech stanovenie ceny elektriny nie je viac alchýmiou. Zároveň by malo dôjsť k väčšej transparentnosti regulácie, aby odberatelia vedeli, za čo platia. Ak chceme, aby i domácnosti šetrili, treba ich doslova vzdelávať a viesť k zmene dodávateľa energie. Len tak môžu pocítiť prínosy liberalizovaného trhu.
Trocha zaznávanou, no veľmi dôležitou témou je ochrana klímy a zmierňovanie jej negatívnych dôsledkov. Našťastie vláda tejto oblasti venovala významnú časť svojho programového vyhlásenia od ambície podporovať tvorbu „zelených“ pracovných miest, ekoinovácií či „zeleného“ verejného obstarávania, cez záväzok pripraviť nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050 až po podporu environmentálnej osvety a vzdelávania na našich školách.

Zmena klímy má potenciál zmeniť našu planétu na „nepoznanie“ a ani Slovensko teda nemôže zostať bokom pri prechode na nízkouhlíkové technológie šetrné k životnému prostrediu. Navyše v rámci predsedníctva EÚ bude od nás závisieť naštartovanie prijímania európskych opatrení v reakcii na historickú klimatickú dohodu z Paríža.

Pozitívnym trendom je aj smerovanie vlády k podpore energetickej efektívnosti, elektromobility či k pokračovaniu a zjednodušeniu procesu zatepľovania stavieb. Práve skončené prvé kolo programu na získanie príspevku na zateplenie rodinného domu preukázalo zložitosť celého postupu, keď domácnosti, napriek ohromnému záujmu, podali len 230 žiadostí. V dokumente ešte chýba zmienka o inteligentných elektrických sieťach schopných zvládať decentralizovanú výrobu elektriny, keď sa spotrebitelia vďaka fotovoltike zároveň stanú aj výrobcami.

Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk

© Autorské práva vyhradené