Dominique Ristori z DG Energy: Polrok slovenského predsedníctva EÚ bude veľmi rušný
Slovenská republika bude po prvý krát v histórii v druhom polroku 2016 predsedať Rade EÚ. Mohlo by sa zdať, že tento termín je ďaleko, slovenská vláda však už teraz naplno pracuje na tom, aby bolo slovenské predsedníctvo úspešné. Na stanovení spoločných strategických priorít spolupracuje úzko aj s Európskou komisiou. Tieto priority sú osobitne dôležité v oblasti energetiky, keďže energetika bude jednou z priorít v roku 2016.
Výzvy v oblasti energetiky sú pre členské štáty EÚ čoraz komplexnejšie a vyžadujú koordinovanú odozvu na úrovni EÚ. Pre zabezpečenie bezpečnej, udržateľnej, konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energie pre európskych spotrebiteľov – pre občanov, ako aj pre európsky priemysel je dôležité, aby boli do tohto procesu zapojené všetky členské štáty EÚ.
V súčasnosti pochádza zo zahraničia 53% energie, ktorú spotrebujeme, čo robí z EÚ najväčšieho dovozcu energie na svete. Niektoré členské štáty, medzi nimi aj Slovensko sú dokonca závislé od jedného dodávateľa energie. Nedávny geopolitický vývoj na našich hraniciach s Ruskom a Ukrajinou ukázal, že EÚ je naďalej zraniteľná, keď dôjde k obmedzeniu dodávok energie. Napriek pokroku v posledných rokoch nevyužíva energetický systém EÚ svoj potenciál naplno. Je potrebné, aby sa starnúca energetická infraštruktúra lepšie prispôsobila meniacemu sa energetickému mixu. Kľúčové je takisto zlepšenie energetických prepojení medzi členskými štátmi a lepšia regionálna spolupráca.
Z toho dôvodu prijala Komisia 25. februára 2015 rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Táto stratégia je jednou z najdôležitejších iniciatív v tomto roku a strategickou prioritou pre EÚ na ďalších päť rokov. Stratégia je novým impulz pre prechod na bezpečné, konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo. Dosiahnutie cieľov energetickej únie bude počas nasledujúcich rokov vyžadovať rôzne iniciatívy na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Podpora a opatrenia prijaté počas nadchádzajúceho slovenského predsedníctva budú v tomto smere kľúčové.
V júli 2015 prijala Európska komisia tzv. "letný balík", v ktorom predstavila prvé návrhy v oblasti dizajnu európskeho trhu s elektrickou energiou, nový prístup s dôrazom na spotrebiteľa a aktualizáciu systému označovania energetickej účinnosti. V oblasti energetickej efektívnosti bude mať slovenské predsedníctvo možnosť dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom tak, aby bola smernica v platnosti od januára 2017. Nová smernica je míľnikom na ceste k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, pričom bude zároveň lepšie chrániť európskych spotrebiteľov a poskytne im podrobnejšie informácie o výrobkoch, ktoré každodenne kupujú a používajú. Opatrenia v tejto oblasti budú počas slovenského predsedníctva podporené plánovaným prijatím prepracovanej smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov.
Tieto iniciatívy nadväzujú na ambiciózny balík o energetickej bezpečnosti plánovaný na začiatok roku 2016, ktorý je ďalšou dôležitou časťou stratégie energetickej únie. Tento balík zahŕňa prehodnotenie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, návrh nového rozhodnutia o medzivládnych dohodách, stratégiu pre dodávky skvapalneného zemného plynu, ako aj stratégiu v oblasti skladovania energie. Zahŕňa takisto prehodnotenie stratégie pre vykurovanie a chladenie a oznámenie o jadrovom objasňujúcom programe.
Z tohto vyplýva, že polrok slovenského predsedníctva bude veľmi rušný, ale opatrenia, ktoré budú počas neho prijaté budú mať pozitívny vplyv na EÚ, ako aj na Slovensko. Ako príklad je možné uviesť pridelenie jednej miliardy Eur v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na opatrenia energetickej efektívnosti na Slovensku. Renovácia budov, obnova systémov centrálneho kúrania a opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti v priemysle znížia energetickú závislosť Slovenska a budú prospešné pre slovenských spotrebiteľov a priemysel. Okrem toho hlbšia regionálna integrácia prostredníctvom skupinypre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (tzv. skupina CESEC) a lepšie plynové prepojenia s okolitými krajinami, predovšetkým s Maďarskom a Poľskom takisto výrazne znížia energetickú závislosť Slovenska od jedného dodávateľa.
Členské štáty majú samozrejme rôzne priority. Systém riadenia energetickej únie preto musí zabezpečiť, aby aktéri na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov spolupracovali v súlade s cieľmi energetickej únie. Posilnená regionálna spolupráca bude preto kľúčovou súčasťou systému riadenie energetickej únie.
Komisia uverejnila 18. novembra 2015 výročnú správu o stave energetickej únie, ktorá zabezpečuje nadväznosť politík v tejto oblasti, predstavuje pokrok dosiahnutý pri plnení vytýčených cieľov a identifikuje prioritné oblasti na rok 2016. Zahŕňa takisto správy o energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti. Komisia okrem toho formálne prijala druhý zoznam projektov spoločného záujmu (PCI zoznam).
Angažovanosť Slovenska bude veľmi dôležitá pri napĺňaní cieľov energetickej únie. Toto si vyžaduje spoločný postup členských štátov, ako aj diverzifikáciu ich energetických zdrojov na základe solidarity a dôvery, aby mali občania EÚ prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energií.
Dominique RISTORI generálny riaditeľ Riaditeľstva pre energetiku (DG Energy) v Európskej komisii
Pán Ristori pracuje v Európskej komisii od roku 1978. V minulosti zastával pozíciu generálneho riaditeľa Výskumného centra - JRC (2010 – 2013) a takisto zástupcu generálneho riaditeľa (2006 – 2010), riaditeľa pre všeobecné záležitosti a zdroje (2000 – 2006) a riaditeľa pre európsku energetickú politiku (1996 – 1999) Riaditeľstva pre energetiku a dopravu.
Dominique Ristori zohral dôležitú úlohu pri prípave a prijatí prvých dvoch Smerníc pre vnútorný trh s elektrickou energiou a plynom a tiež stál pri zrode florentského a madridského fóra pre elektrinu a plyn v začiatkoch regulačného procesu v energetike.
