V Istanbule sa riešila svetová energetika. Zastúpenie malo aj Slovensko
V tureckej metropole sa uskutočnilo historicky prvé stretnutie ministrov energetiky skupiny „G20“ čiže 20 najväčších svetových ekonomík a v osobe Urbana Rusnáka, generálneho tajomníka Energetickej charty, malo medzi nimi svojho zástupcu aj Slovensko. Skupinu G20 tvoria takí ekonomické giganti ako napríklad USA, Kanada, EÚ, Rusko, Čína, India, Japonsko, Brazília, Mexiko, Indonézia či Turecko, spoločne reprezentujúci 2/3 svetovej populácie a 85% globálneho HDP. A práve posledná menovaná krajina tomuto združeniu pre rok 2015 predsedá.
Treba priznať, že G20 je skutočne rôznorodá a združuje krajiny na rozdielnom stupni rozvoja. Aj napriek tomu sa dokážu zhodnúť na určitých spoločných témach, čím prezentujú svoju zodpovednosť za globálny vývoj. Medzi takéto témy istanbulského samitu patrili: univerzálny prístup k energii, obnoviteľné zdroje energie, investície, postupný odklon od neefektívnych podpôr fosílnych palív, energetická efektívnosť či bezpečnosť.
Prístup k elektrickej energii
Jedným z najvážnejších problémov súčasnej doby je chýbajúci prístup mnohých ľudí k modernej energii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v tejto súvislosti dodal: “Nemôžeme hovoriť o rozvoji, investíciách, raste, zdraví, výžive a vykurovaní pred poskytnutím prístupu k energii”. Dnes ešte stále viac ako 1,1 miliardy ľudí žije bez elektriny a z nich 620 miliónov sa nachádza v najzaostalejšej časti sveta – subsaharskej Afrike. Takisto okolo 3 miliárd obyvateľov našej planéty stále využíva pri varení či vykurovaní biomasu (napr.: drevo, zvierací trus) a uhlie. Takýmto spôsobom dochádza k znečisteniu vzduchu vnútorného prostredia, ktoré je, podľa odhadov Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, zodpovedné za 4,3 milióny predčasných úmrtí ročne. Práve preto účastníci samitu (i) privítali začlenenie univerzálneho prístupu k modernej energii medzi 17 cieľov Programu 2030 prijatého na pôde OSN s cieľom odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030 a (ii) prijali Akčný plán prispejúci k splneniu tohto cieľa.
Podpora obnoviteľných zdrojov energie
Ďalším dôležitým bodom rokovaní bola podpora obnoviteľným zdrojom energie (OZE). Ministri zdôraznili potrebu inovácií, nových technológií a zdieľania vedomostí stimulujúcich nárast podielu OZE v energetickom mixe. Adnan Z. Amin, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA) podčiarkol význam tohto združenia, keďže “krajiny G20 disponujú 75% globálnym potenciálom rozširovania a 70% celosvetovým investičným potenciálom pre OZE v období do roku 2030“. Toto smerovanie potvrdili ministri prijatím Súboru dobrovoľných nástrojov rozširovania OZE, kde však zdôraznili, že nie všetky opatrenia musia byť vhodné pre každú krajinu. V podstate im IRENA odporúča možnosti vedúce k integrácií OZE a to manažovaním strany dopytu, budovaním inteligentných sietí a flexibilných zdrojov elektriny či podporou vývoja nových technológií. Takisto uvádza, že pre ďalšie rozširovanie OZE, predovšetkým k rozvojových krajín s rastúcim dopytom po energii, bude potrebný transfer technológií a zmiernenie investičného rizika, napríklad cez garantované pôžičky či mezanínové financovanie. Nevedno ako sa k tejto výzve postavia jednotlivé krajiny G20, no v EÚ sú OZE jasnou prioritou. Podľa eurokomisár Ariasa Cañeteho už “dnes obnoviteľné zdroje produkujú 23,5% elektriny v EÚ a toto číslo by malo do roku 2030 narásť na 50%“.
Potrebné investície
Jednou z najdôležitejších tém tureckého predsedníctva G20 sú investície. Bez peňazí totiž nemožno zabezpečiť ani univerzálny prístup k elektrickej energii, ani prechod na nízko-uhlíkovú ekonomiku. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že do roku 2035 si investície do energetiky vyžiadajú $48 biliónov a turecký prezident dokonca hovoril o potrebe infraštruktúrnych investícií do roku 2030 vo výške $70-$90 biliónov. V tomto smere odkázal prezident Erdogan svojim náprotivkom nasledovné: „vďaka spolupráci verejného a súkromného sektora sme dokázali zrealizovať veľa infraštruktúrnych investícií, ktoré by nemohli byť uskutočnené len s našim národným rozpočtom“. Práve pritiahnutie súkromného kapitálu bude nesmierne dôležité pre naplnenie dlhodobých cieľov, akými sú udržateľný rozvoj, energia pre všetkých či boj s klimatickými zmenami. Keďže medzi štátmi existuje ohromná konkurencia a investori si samozrejme môžu vyberať, zdôraznil slovenský diplomat, pán Urban Rusnák, úlohu Energetickej charty, ktorá je nástrojom na zabezpečenie vhodného investičného prostredia a férového regulačného rámca. Podľa neho „dnes jednotlivé vlády disponujú len obmedzeným vplyvom na ceny energie, geopolitiku, trendy spotreby a produkcie zdrojov či vývoj technológií a tak by sa mali radšej zamerať na vytváranie vhodného regulačného prostredia a vymožiteľnosť práva“.
Ministri energetiky G20 nezabudli ani na ďalšie pálčivé témy súčasnosti a vo svojom záverečnom vyhlásení
- uznali benefity, ktoré prináša energetická efektívnosť vo forme nižších nákladov domácností a podnikov, väčšej ekonomickej produktivity a rastu, posilnenej energetickej bezpečnosti a lepších environmentálnych následkoch;
- prezentovali snahu pokračovať v napĺňaní záväzku G20 na odstránenie neefektívnych dotácií fosílnych palív stimulujúcich nehospodárnu spotrebu energie a
- zdôraznili svoju silnú podporu pri dosiahnutí pozitívneho a vybalansovaného výsledku parížskej klimatickej konferencie (COP 21).
Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk
©Autorské práva vyhradené.
