MH SR: Prioritou Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ bude energetická bezpečnosť
O budúcnosti energetickej politiky EÚ sa v súčasnosti vedú intenzívne rokovania v rámci rôznych formácií Rady EÚ. Energetická únia je naozaj horúcou témou. Z pohľadu možných zásadných dopadov rôznych opatrení pre naplnenie vízie Energetickej únie na budúci smer rozvoja sektora energetiky a spôsob tvorby národných energetických politík je to plne pochopiteľné. Intenzita tejto diskusie sa pretavuje aj do procesu obsahovej prípravy predsedníckeho Tria Holandsko – Slovensko – Malta a samotného slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Pri avizovanom zámere Európskej komisie (EK) predstaviť značnú väčšinu legislatívnych návrhov pre naplnenie 15 akčných bodov oznámenia EK o Energetickej únii do konca roku 2016 môžeme konštatovať, že stojíme pred výzvou, ktorá si vyžiada rozsiahlu spoluprácu a značné úsilie zainteresovaných subjektov, predovšetkým však Ministerstva hospodárstva SR a Stáleho zastúpenia SR pri EÚ.
Zdroj: Európska komisia
Predsednícke Trio Holandsko – Slovensko - Malta sa pri príprave spoločného programu zhodlo na inovatívnom prístupe k spoločnému programu. Pripravovaný program Tria sa sústredí na kľúčové oblasti a témy definované v
V oblasti energetickej politiky sa slovenské predsedníctvo zameria na rozvoj politík v rámci 5 vzájomne prepojených dimenzií Energetickej únie: Energetická bezpečnosť, Solidarita a dôvera, Vnútorný trh s energiou, Energetická efektívnosť ako príspevok k obmedzovaniu spotreby energie, Dekarbonizácia hospodárstva a Výskum a vývoj. Slovensko dlhodobo presadzuje vyvážený prístup k trom cieľom energetickej politiky (energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti) a rovnako sa zasadzuje za koherentný a holistický prístup k piatim dimenziám Energetickej únie a zabezpečenie synergie, pričom pri nových opatreniach a legislatívnych návrhoch bude potrebné dôsledne posudzovať dopady na konkurencieschopnosť a ceny energie.
Za hlavnú aktuálnu a strednodobú prioritu energetickej politiky považuje Slovenská republika energetickú bezpečnosť, vrátane zabezpečenia diverzifikácie zdrojov energetických surovín a prepravných trás. V tomto kontexte je kľúčová realizácia infraštruktúrnych projektov, ktoré by podľa nášho názoru mali byť v zdôvodnených prípadoch podporené spolufinancovaním na úrovni EÚ, napr. prostredníctvom nástrojov v rámci CEF. Predsedníctvo v Rade EÚ však nie je primárne o presadzovaní národných priorít. Budeme sa snažiť zabezpečiť pokrok legislatívneho procesu v Rade EÚ na všetkých rozhodovacích stupňoch, ku všetkým návrhom, ktoré budú aktuálne na rokovacom stole – či už návrhom v oblasti vnútorného trhu EÚ s elektrinou a plynom alebo návrhom spojeným s rámcom klimatickej a energetickej politiky medzi rokmi 2020 a 2030. Slovensko sa pri rokovaniach bude snažiť o pragmatický konsenzus a dôsledné uplatnenie princípov suverenity členských štátov pri definovaní energetického mixu, nákladovej efektívnosti a technologickej neutrality pri navrhovaných riešeniach.
Našim predpokladom je, že budeme finalizovať diskusiu v Rade a zrejme rokovania s Európskym parlamentom v rámci tzv. „trialógu“ k dôležitému návrhu revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu a taktiež finalizovať diskusiu k revízii rozhodnutia o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky. Práve od uvedenej revízie nariadenia sa očakáva ďalšie posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ a jej jednotlivých štátov. Otázkou je, nakoľko sú členské štáty pripravené na regionálne, resp. až európske riešenia pre posilnenie bezpečnosti dodávok plynu, čo ukázala aj diskusia o možnom spoločnom nákupe plynu pri predstavení Energetickej únie. Z pohľadu SR má regionálna spolupráca jednoznačný potenciál zvýšiť bezpečnosť, citlivou otázkou však zostáva presun kompetencií a zodpovednosti, ako ja otázka nastavenia kompenzácií pri krízových mechanizmoch solidarity. Ako predsedníctvo sa budeme snažiť o pragmatický konsenzus, ktorý prinesie reálne zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu. Tiež sa predpokladá, že slovenské predsedníctvo pripraví návrh záverov Rady k externej dimenzii energetickej politiky. Počas nášho predsedníctva ďalej očakávame zverejnenie balíka legislatívnych aktov pozostávajúceho z návrhov týkajúcich sa dizajnu trhu s elektrinou, bezpečnosti dodávok elektriny; revízie smernice o energetickej efektívnosti, revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, revízie smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie a možného návrhu týkajúceho sa „new governance“. Pri týchto návrhoch očakávame rozsiahle diskusie, kde bude našou úlohou skĺbiť často protichodné názory a odlišné ambície jednotlivých členských štátov a posunúť rokovania bližšie k dohode. Trio bude taktiež pokračovať v posilňovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti energetiky či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni v rámci medzinárodných energetických organizácií ako Energetická charta alebo Medzinárodná energetická agentúra a zefektívnení regionálnej energetickej spolupráce v rámci EÚ.
Uvedené pripravované legislatívne návrhy a politické dokumenty vyplývajúce z pracovného programu Európskej komisie naznačujú značný rozsah rokovaní slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti energetiky. Tomu zodpovedá aj príprava a plánovanie aktivít pre výkon predsedníctva v podmienkach SR. Zároveň však nemožno vylúčiť neočakávané udalosti napr. v podobe riešenia dodávok dôležitých energetických surovín, ktoré si vyžiadajú dodatočné úsilie a rozsiahlu spoluprácu. Pri všetkých činnostiach súvisiacich s predsedníctvom bude úlohou Slovenska zabezpečiť kontinuitu a koordináciu s cieľom realizácie dohodnutého programu, pričom bude SR konať ako objektívny nezávislý sprostredkovateľ.
Sekcia energetiky
Ministerstvo hospodárstva SR
