Moskva čelí obrím exekúciám, európske plynovody Gazpromu môžu mať nového vlastníka
V posledných mesiacoch sa akoby „roztrhlo vrece“ so žiadosťami o exekúciu majetku Ruskej federácie v zahraničí. Stalo sa
tak vo Francúzsku, Belgicku a nedávno už aj v Nemecku. A niet sa čomu čudovať, veď
zahraniční akcionári bývalej ropnej spoločnosti Jukos držia v rukách rozhodnutia haagskeho arbitrážneho dvora na 50 miliárd amerických dolárov
a Európskeho súdu pre ľudské práva na ďalších 1,8 miliardy dolárov. Ohromné sumy, pri ktorých sa musí zakrútiť hlava aj pánom v Kremli, hoci k ich
vyplateniu povedie ešte dlhá a tŕnistá cesta.
Začiatkom 21. storočia sa stal Jukos, pod vedením Michaila Chodorkovského, najväčšou ropnou spoločnosťou v Rusku a prirodzene sa tak zaradil aj medzi svetových gigantov . Do jeho portfólia patrili ťažiarske spoločnosti, rafinérie, ale aj ropovody, medzi inými i slovenská časť Družby. Túto pozíciu si ešte mohol vylepšiť v roku 2003 plánovaným spojením so Sibneftom Romana Abramoviča, súčasného vlastníka futbalovej Chelsea Londýn. Nielenže nedošlo k tomuto prepojeniu, ale do troch rokov Jukos zbankrotoval, keďže ruské úrady ho obvinili z obrích daňových nedoplatkov a zmrazili mu majetok, ktorého väčšiu časť nakoniec získali štátne firmy Rosneft a Gazprom. Sám Chodorkovský strávil v ruskom väzení niekoľko rokov.
Pochopiteľne akcionári Jukosu sa bránili na medzinárodných fórach a treba priznať, že niektorým sa darilo nad očakávania.
Ruská federácia sa totiž rozhodla dočasne implementovať Dohovor o energetickej charte, na základe ktorého je povinná garantovať ochranu investorom
z ostatných členských štátov. Práve na porušení tohto pravidla založili svoje žaloby akcionári z Cypru a Veľkej Británie, držiacich spolu cez 70% akcií
Jukosu, ktorým Stály arbitrážny dvor v Haagu, 18. júla 2009, priznal historicky najvyššiu kompenzáciu $50 miliárd. Ostatní akcionári
Jukosu z Ruska, resp. z USA majú doslova smolu, keďže sa porušenia Energetickej charty domáhať nemôžu. Prvým to nedovoľuje samotná Energetická charta
poskytujúca garancie len zahraničným investorom a druhým to neumožnila ich vláda, keďže USA sa doteraz nestali zmluvnou krajinou tohto Dohovoru.
Suma $50 miliárd dokáže zahýbať s každou krajinou, Rusko, v tomto čase nízkych cien ropy a plynu, nevynímajúc. Je možné predpokladať, že Moskva, šípiac takúto katastrofu, odstúpila v roku 2009 od implementácie Dohovoru. V podobnom duchu sa pre portál energieprevas.sk vyjadril aj pán Urban Rusnák, generálny tajomník Energetickej charty, domnievajúc sa, „že jednou z dôležitých pohnútok bola snaha ochrániť Rusko pred arbitrážnym konaním vo veci vyvlastnenia spoločnosti Jukos“.
Samotné arbitrážne rozhodnutia o odškodnení akcionárov Jukosu sú len prvým krokom, tým druhým, o nič menej zložitým, bude ich výkon – skutočné vyplatenie astronomickej kompenzácie $50 miliárd. Reálnym podkladom je newyorský dohovor OSN z roku 1958, avšak Rusi sa nevzdávajú a urputne bojujú na viacerých frontoch. Moskva sa pokúša o zrušenie rozhodnutia na holandských súdoch a takisto napáda všetky návrhy na exekúciu svojho majetku v zahraničí odvolávajúc sa na imunitu štátu. Dostane sa však rovnakej ochrany aj majetku ruských štátnych firiem, akými sú Rosneft či Gazprom? Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa celá zápletka okolo Jukosu vyvinie a či jeho bývalí akcionári nenahradia Gazprom v európskych plynovodoch OPAL, NEL či Jamal.
Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok vyšiel aj v TASR, dňa 28.9.2015 pod názvom
Moskva čelí obrovskej exekúcii, môže prísť o plynovody Gazpromu v Európe
.
