Energetická únia a národne záujmy
Jean-Claude Junkcer celkom nečakane vykreoval v septembri 2014 vo svojom kabinete post podpredsedu pre Energetickú úniu. V súlade s vnímaním svojho tímu ako komisiou poslednej šance sa rozhodol sústrediť energeticko-klimatické témy do jedných rúk tak, aby si vzájomne neodporovali, práve naopak, dopĺňali sa. Tým krízovým manažérom sa stal Maroš Šefčovič a nezaháľal, keď koncom februára predstavil koncept, na ktorom dokopy pracovalo 14 eurokomisárov a im podriadená administratíva.
Treba priznať, že základný cieľ sa nijako nezmenil, je ním postupný prechod na bezpečný, konkurencieschopný, integrovaný a udržateľný energetický systém – staré nápady v novom šate. Skutočnou novinkou je snaha o maximálne zosúladenie jednotlivých krokov, ktoré by mali
Európska komisia, Europarlament a členské štáty v nasledujúcich rokoch až desaťročiach dosiahnuť. Spájanie, solidarita a dôvera medzi jednotlivými krajinami predstavujú ústrednú myšlienku Energoúnie, a zároveň hrozbu úspešnej realizácie celého projektu. Šefčovičovou dejinnou úlohou bude presvedčiť lídrov jednotlivých krajín o výhodnosti spoločného postupu pred národným protekcionizmom a klamlivou ideou energetickej sebestačnosti.
Z predstaveného konceptu je zrejmé, že jeho favoritmi sú obnoviteľné zdroje energie (OZE) a zemný plyn. Na prvý pohľad možno paradoxná kombinácia, veď Energetická únia má viesť k odklonu od fosílnych palív, no určite nie nelogická. Výroba elektrickej energie z vetra a Slnka totiž zatiaľ potrebuje aj záložný zdroj, a práve plyn, s najnižšími emisiami uhlíka spomedzi ostatných fosílnych palív, je vhodnou voľbou.
Práve energetická bezpečnosť ohľadne zemného plynu má byť zvýšená diverzifikáciou dodávok z mimoeurópskych krajín potrubím (Turkmenistan, Irán) či loďou (Katar, Nigéria) a prepojením národných trhov. Aj napriek tomu, že medzi Slovenskom, Českom a Rakúskom existujú dostatočné prepojenia a takýto regionálny trh by mohol viesť k nižším prepravným, ale aj koncovým cenám za plyn, nám sa zatiaľ veľmi spájať nechce.
Určite aj nedostatočný pokrok pri integrácii trhov viedol Šefčoviča k návrhu posilniť právomoci európskeho "regulátora", čím prirodzene zabrnkal na nervy národným regulačným úradom. Vládam sa tiež nemusia páčiť snahy o sprehľadnenie cien energií a postupný odklon od škodlivých dotácií rôzneho druhu deformujúcich trh a zdražujúcich ceny.
Energetická únia tiež ráta s vyššou mierou transparentnosti pri uzatváraní medzivládnych dohôd, voči čomu sa zasa ohradili Maďari. A niet sa čomu diviť, keď majú s Rusmi nadštandardné vzťahy, vedúce k lacnejšiemu plynu a pôžičke na výstavbu jadrovej elektrárne. To, že sa zaviazali nepredávať tento plyn ďalej na Ukrajinu priznali celkom otvorene.
Prospešným by určite bola aj reforma obchodovania s uhlíkom (ETS) s cieľom vysielať správne trhové signály investorom v súlade s princípom – znečisťovateľ ovzdušia platí. Táto zmena by určite prospela aj našim Mochovciam, ktoré majú onedlho začať vyrábať bezuhlíkovú elektrinu. Poliaci však na to budú mať pravdepodobne iný názor, keďže im zasa produkcia elektriny z domáceho uhlia zdražie.
Energoúnia predstavuje správne smerovanie, a aj doba si ju žiada. Hrozba klimatických zmien je stále aktuálnejšia, naša konkurencieschopnosť ohrozená a globálny súboj o energetické zdroje nás tiež neminie. Energetika sa zmení a vždy je lepšie byť lídrom, ako len bežným prijímateľom. Práve preto je potrebné Energetickú úniu podporiť a ak nie prekonať, tak aspoň zosúladiť národné záujmy s tými európskymi. Iba spoločne totiž môžeme byť úspešní!
Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk
Článok bol uverejnený v denníku Pravda pod názvom Energoúnia a národné záujmy.
O Energetickej únii sa tiež zhovárali Prof. Peter Baláž z Ekonomickej univerzity a náš analytik Jozef Badida v relácii Slovenského rozhlasu – Z prvej ruky.
