Ukrajinské plynové trápenie
Napriek tomu, že Ukrajina patrí medzi najväčších nákupcov zemného plynu v Európe, je značne závislá na jednom dodávateľovi. Aj po vyše dvoch dekádach od rozdelenia sovietskeho impéria, nie je schopná prijať väčšie objemy plynu z iných zdrojov než od ruského Gazpromu. A teda jej energetická bezpečnosť je na veľmi nízkej úrovni. Taká vysoká miera závislosti je naozaj zničujúca. Už v rokoch 2006 a 2009 Rusi Ukrajincom zatiahli kohútiky, no tí sa od Moskvy doteraz nedokázali odpútať. Scenár sa opakuje aj v súčasnosti, keď od 16. júna Gazprom cez Ukrajinu plyn iba prepravuje, no žiaden jej nedodáva.
Trilaterálne rokovania medzi Moskvou, Kyjevom a Bruselom uviazli na mŕtvom bode a tak celá Európa v pozícii rukojemníka s napätím očakáva blížiacu sa zimu. Ukrajinské zásobníky totiž desaťročia slúžili na pokrytie špičkovej spotreby plynu v Európe. Ak sa náhle ochladí a zvýši sa dopyt, nie je technicky možné zo Sibíri ihneď dopraviť väčšie objemy plynu. Gazprom však túto hrozbu minimalizuje svojimi vlastnými zásobníkmi v Európe, ktorých objem dosahuje až päť miliárd kubických metrov. Či toto riešenie bude stačiť, uvidíme už o niekoľko mesiacov.
Veľkou neznámou je aj samotná ukrajinská spotreba v nasledujúcom vykurovacom období. Bez ruských dodávok Ukrajinci plnia svoje zásobníky iba minimálne z vlastnej ťažby a nízkych objemov prichádzajúcich z Poľska a Maďarska. Od 2. septembra síce pribudne aj reverzný tok cez slovenské Vojany, no je otázne, dokedy im súčasných 15 miliárd kubických metrov, nedosahujúcich ani 50 percent objemu uskladňovacích kapacít, vydržia.
V januári 2009 Gazprom obvinil Kyjev z neoprávnených odberov plynu a nekompromisne zastavil všetok tok smerujúci do Európy cez Ukrajinu. Tento scenár nemožno vylúčiť, dokonca by ho mohla urýchliť prípadná vojenská zrážka ukrajinských a ruských vojsk, ani teraz a využitiu „veľkého“ reverzu, cez Veľké Kapušany, ktorý by Ukrajine mohol zabezpečiť dostatok plynu, bránia zmluvné obmedzenia.
Keď sa už zdalo, že Ukrajina vyčerpala všetky možnosti vedúce k okamžitému posilneniu jej energetickej bezpečnosti, prichádza s celkom prekvapivým riešením. V reakcii na dianie v oblastiach Donecka a Luhanska navrhuje sankcie namierené proti ruským občanom a spoločnostiam, o. i. aj najväčšiemu dodávateľovi plynu na európske trhy – Gazpromu. Samozrejme, celá Európa spozornela, veď Gazprom zabezpečuje okolo 30 % jej potrieb, štáty ako Slovensko či Bulharsko sú pritom na ruskom plyne závislé úplne. Nestrieľa si Ukrajina týmto krokom gól aj do vlastnej brány, keďže z prepravy plynu na západ získava nemálo peňazí?
Kyjev sa snaží prinútiť Gazprom, aby odovzdal svoj plyn európskym spoločnostiam už na ukrajinsko-ruskej hranici . Takto by mohol odkupovať plyn priamo od európskych obchodníkov za omnoho výhodnejších podmienok, ako jej dnes ponúka Gazprom. Zároveň môže dôjsť k odblokovaniu virtuálneho toku plynu cez už existujúce rúry slovenského prepravcu Eustream a posilneniu likvidity celého východoeurópskeho plynárenského trhu.
Ide naozaj o šalamúnske riešenie, ktoré sa však nemusí len tak jednoducho dosiahnuť. Zasahuje totiž do zmluvnej slobody ostatných plynárenských spoločností, keďže si vyžaduje revíziu už uzatvorených kontraktov na dodávku a prepravu plynu. Sotvakto si dokáže predstaviť, aby Eustream dobrovoľne súhlasil so zrušením lukratívnej zmluvy na prepravu plynu do Európy s platnosťou do roku 2028.
Budú európski obchodníci ochotní znášať riziko prepravy plynu cez ukrajinské územie? Tiež nemožno očakávať, že by sa Gazprom takto vzdal objemného ukrajinského trhu. Preto k presadeniu ukrajinských požiadaviek povedie ešte tŕnistá cesta a možno očakávať skutočne „horúcu“ zimu.
Jozef Badida
Energetický analytik
Článok vyšiel v denníku Pravda, dňa 14. augusta 2014
