Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Rozhovor s Martinom Magáthom, novým šéfom SEPS-u

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

RTVS :24 - Pomoc vlády s cenami energií na budúci rok

Štátna pomoc pre najväčších znečisťovateľov

Kalendár akcií

PR sekcia

Stredoslovenská energetika mení svoju kreatívu

JAVYS súčasťou Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory

SPP pokračuje vo výstavbe nabíjacích staníc

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam komentárov

Ukrajinské plynové trápenie

Napriek tomu, že Ukrajina patrí medzi najväčších nákupcov zemného plynu v Európe, je značne závislá na jednom dodávateľovi. Aj po vyše dvoch dekádach od rozdelenia sovietskeho impéria, nie je schopná prijať väčšie objemy plynu z iných zdrojov než od ruského Gazpromu. A teda jej energetická bezpečnosť je na veľmi nízkej úrovni. Taká vysoká miera závislosti je naozaj zničujúca. Už v rokoch 2006 a 2009 Rusi Ukrajincom zatiahli kohútiky, no tí sa od Moskvy doteraz nedokázali odpútať. Scenár sa opakuje aj v súčasnosti, keď od 16. júna Gazprom cez Ukrajinu plyn iba prepravuje, no žiaden jej nedodáva.

Trilaterálne rokovania medzi Moskvou, Kyjevom a Bruselom uviazli na mŕtvom bode a tak celá Európa v pozícii rukojemníka s napätím očakáva blížiacu sa zimu. Ukrajinské zásobníky totiž desaťročia slúžili na pokrytie špičkovej spotreby plynu v Európe. Ak sa náhle ochladí a zvýši sa dopyt, nie je technicky možné zo Sibíri ihneď dopraviť väčšie objemy plynu. Gazprom však túto hrozbu minimalizuje svojimi vlastnými zásobníkmi v Európe, ktorých objem dosahuje až päť miliárd kubických metrov. Či toto riešenie bude stačiť, uvidíme už o niekoľko mesiacov.

Veľkou neznámou je aj samotná ukrajinská spotreba v nasledujúcom vykurovacom období. Bez ruských dodávok Ukrajinci plnia svoje zásobníky iba minimálne z vlastnej ťažby a nízkych objemov prichádzajúcich z Poľska a Maďarska. Od 2. septembra síce pribudne aj reverzný tok cez slovenské Vojany, no je otázne, dokedy im súčasných 15 miliárd kubických metrov, nedosahujúcich ani 50 percent objemu uskladňovacích kapacít, vydržia.

V januári 2009 Gazprom obvinil Kyjev z neoprávnených odberov plynu a nekompromisne zastavil všetok tok smerujúci do Európy cez Ukrajinu. Tento scenár nemožno vylúčiť, dokonca by ho mohla urýchliť prípadná vojenská zrážka ukrajinských a ruských vojsk, ani teraz a využitiu „veľkého“ reverzu, cez Veľké Kapušany, ktorý by Ukrajine mohol zabezpečiť dostatok plynu, bránia zmluvné obmedzenia.

Keď sa už zdalo, že Ukrajina vyčerpala všetky možnosti vedúce k okamžitému posilneniu jej energetickej bezpečnosti, prichádza s celkom prekvapivým riešením. V reakcii na dianie v oblastiach Donecka a Luhanska navrhuje sankcie namierené proti ruským občanom a spoločnostiam, o. i. aj najväčšiemu dodávateľovi plynu na európske trhy – Gazpromu. Samozrejme, celá Európa spozornela, veď Gazprom zabezpečuje okolo 30 % jej potrieb, štáty ako Slovensko či Bulharsko sú pritom na ruskom plyne závislé úplne. Nestrieľa si Ukrajina týmto krokom gól aj do vlastnej brány, keďže z prepravy plynu na západ získava nemálo peňazí?

Kyjev sa snaží prinútiť Gazprom, aby odovzdal svoj plyn európskym spoločnostiam už na ukrajinsko-ruskej hranici . Takto by mohol odkupovať plyn priamo od európskych obchodníkov za omnoho výhodnejších podmienok, ako jej dnes ponúka Gazprom. Zároveň môže dôjsť k odblokovaniu virtuálneho toku plynu cez už existujúce rúry slovenského prepravcu Eustream a posilneniu likvidity celého východoeurópskeho plynárenského trhu.

Ide naozaj o šalamúnske riešenie, ktoré sa však nemusí len tak jednoducho dosiahnuť. Zasahuje totiž do zmluvnej slobody ostatných plynárenských spoločností, keďže si vyžaduje revíziu už uzatvorených kontraktov na dodávku a prepravu plynu. Sotvakto si dokáže predstaviť, aby Eustream dobrovoľne súhlasil so zrušením lukratívnej zmluvy na prepravu plynu do Európy s platnosťou do roku 2028.

Budú európski obchodníci ochotní znášať riziko prepravy plynu cez ukrajinské územie? Tiež nemožno očakávať, že by sa Gazprom takto vzdal objemného ukrajinského trhu. Preto k presadeniu ukrajinských požiadaviek povedie ešte tŕnistá cesta a možno očakávať skutočne „horúcu“ zimu.

Jozef Badida
Energetický analytik

Článok vyšiel v denníku Pravda, dňa 14. augusta 2014







Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2023 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.