Rýchle tempo zvyšovania klimatických ambícií EÚ
Európska komisia nedávno predstavila ďalší zásadný návrh smerujúci k navýšeniu energeticko-klimatických cieľov EÚ pre rok 2030. Argumentujúc snahou dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice tohto storočia, najnovšie navrhuje, aby sme spoločne do roku 2030 znížili naše emisie skleníkových plynov o 55%, a to oproti východiskovému roku 1990. Takže doteraz platný cieľ na úrovni 40% nám vydržal len šesť rokov. V tomto smere treba tiež dodať, že nie všetky členské krajiny EÚ sú rovnako úspešné pri napĺňaní tohto spoločného záväzku. Podľa údajov Eurostatu boli totiž emisie Rakúska, Írska, Španielska, Portugalska a Cypru v roku 2018 dokonca vyššie ako v roku 1990! Možno by bolo vhodné popremýšľať o návrate k národným emisným cieľom.
Zdroj:Eurostat
V SR zasa máme ťažkosti s efektívnou integráciou OZE. Nedarí sa nám dosiahnuť 14% podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na konečnej spotrebe SR, platným pre rok 2020, ktorý navrhujeme do roku 2030 ďalej zvýšiť na 19,2%. A najnovší zámer EK nám situáciu určite ešte viac skomplikuje, keďže odhaduje aj navýšenie únijného cieľa OZE na 38-40% do roku 2030, čo by zákonite vytvorilo tlak aj na zdvihnutie národného záväzku SR. Pritom dnes platný EÚ cieľ na úrovni 32% sme si odsúhlasili iba pred dvoma rokmi a dokonca ešte v roku 2014 bol „len“ 27%-ný.
Samozrejme výroba elektrickej energie je ideálnym kandidátom na zvyšovanie podielu OZE, avšak v SR už máme dosť nemilé skúsenosti s ich podporou financovanou cez ceny elektriny. Navyše po očakávanom odstavení elektrárne v Novákoch, prechode zo spaľovania uhlia na tuhé druhotné palivo vo Vojanoch a pravdepodobnom spustení dvoch jadrových blokov v Mochovciach bude patriť naša elektroenergetika k premiantom produkcie čistej energie.
Zdroj: Eurostat
Väčší priestor pre OZE sa vytvára skôr v teplárenstve či doprave, kde by sa však mala primárne využívať biomasa vyrábaná udržateľným spôsobom z odpadov, zvyškov biomasy a energetických plodín. Výhodou tejto zmeny môže byť vyššia zamestnanosť a poľnohospodárska produkcia v našich regiónoch. Predovšetkým sektor dopravy však bude ťažkým orieškom. Zmena paliva, čiže benzínu a nafty za elektrický pohov pri osobných a úžitkových autách a biometán či vodík pri kamiónoch bude otázka technická a ekonomická. No o dosť zložitejšie bude meniť zabehnuté návyky ľudí, a to „presedlaním“ z individuálnej na hromadnú dopravu, ktorej kvalita sa musí zákonite zvýšiť.
Najväčší problém úspešne splniť klimatické ciele bude azda spojený s energetickými úsporami. EK v tomto smere odhaduje navýšenie energetickej efektívnosti EÚ do roku 2030 na 36-37% oproti projekcii z roku 2007. Pritom aktuálne platný záväzok je na úrovni 32,5% a ešte pred šiestimi rokmi to bolo „len“ 27%. No z Národných energeticko-klimatických plánov vyplýva, že ochota členských štátov dosiahnuť energetické úspory do roku 2030 je „len“ necelých 30%.
* Ciele z roku 2020 sú zatiaľ len návrhom EK
EK teda prichádza s vyššími ambíciami ešte skôr, ako stihol zaschnúť pomyselný atrament na legislatíve s aktuálne platnými záväzkami. Prirodzene, papier znesie všetko, uvidíme však, čo vydržia jednotlivé členské štáty a koľko si za prípadný súhlas s ambicióznejšími cieľmi vypýtajú.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách
