Čo čaká vládu pri energetických podnikov
Nová vláda znamená nielen zmenu ministrov a úradníkov na vyšších pozíciách, ale aj množstvo výmen nominantov v štátnych a pološtátnych energetických firmách, ktoré čakajú viaceré výzvy.
Jednou z prvých úloh ministra hospodárstva bude premýšľať, čo so štátnym SPP, ktoré určite disponuje rastovým potenciálom. Avšak je nesmierne dôležité sprehľadniť jeho hospodárenie v kľúčovom segmente dodávky energie a predovšetkým obchodnícku zložku „odstrihnúť“ od peňazí z dcérskych spoločností (eustream, SPP-distribúcia, NAFTA, Pozagas). Všetci dodávatelia totiž majú mať zabezpečené rovnaké trhové podmienky, no štátny SPP si dokáže vykrývať potenciálne straty cez „nezaslúžené“ dividendy.
Pri štátnom SEPS-e si zasa bude musieť minister financií zodpovedať otázku či z neho chce aj naďalej poberať dividendy alebo zisk v desiatkach miliónov eur vráti odberateľom v podobe nižších cien elektriny. Taktiež dôjde k posilneniu cezhraničných prepojení a tým pádom aj k obmedzeniu príjmu SEPS‑u z preťaženia slovensko-maďarského profilu. Do úvahy teda prichádza aj tretí variant, že si SEPS začne vytvárať finančný vankúš, aby v budúcnosti mal z čoho hradiť svoje investície a nezaťažoval koncových odberateľov.
Eustream je veľmi pozoruhodný úkaz a zlaté vajce našej ekonomiky. Vďaka pomoci EÚ, ale aj šikovnosti svojich manažérov sa mu stále darí hrať najvyššiu európsku ligu. Zarába na (i) preprave ruského plynu, ktorý už netečie len cez Veľké Kapušany, ale aj Lanžhot či (ii) dodávkach na Ukrajinu. Navyše sa pokúša a nie je bez šance, aby sa ruský plyn z Turkish Stream-u dostal až do Veľkých Zlievec či LNG prichádzajúci do poľského Świnoujście tiekol ďalej cez Palotu. V týchto snahách by ho mala nová vládna garnitúra určite podporiť. Zároveň však treba dohliadnuť na zdravú mieru jeho zadlženosti a tiež prispieť k lepšiemu rozvoju domáceho trhu s plynom. Vytvorenie obchodnej platformy, ktorá prispeje k zvýšeniu likvidity by preto malo byť prioritou.
Veľkým otáznikom je samozrejme traumatizujúca dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, kde, aj vďaka doterajším skúsenostiam, no určite i koronavírusu, možno očakávať ďalšie prieťahy a navyšovanie rozpočtu. Bude to príležitosť pre ministra hospodárstva posilniť pozíciu zástupcov štátu v Slovenských elektrárňach a zároveň zauditovať ich doterajšie hlasovania v orgánoch firmy. Taktiež bude vhodné zamerať sa na predĺženie životnosti jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach a prijať strategické rozhodnutie voči projektu nového jadrového zdroja, keďže mu v roku 2023 končí platnosť EIA. Väčšiu mieru pozornosti si tiež zaslúži JAVYS s unikátnym know‑how, ktorého význam s vyraďovaním jadrových elektrární v Európe môže vzrásť.
Postavenie a úlohy politických nominantov v energetických podnikoch je osobitná téma. Predovšetkým sa treba zamyslieť, ako sa majú správať v pološtátnych firmách, kde drží manažérsku kontrolu súkromný akcionár. Majú byť štátne pozície v predstavenstvách týchto firiem len trafikou, a teda pasívny prístup nám bude postačovať alebo aj ony by mali skladať účty. V druhom prípade im však treba určiť jasné zadanie a robiť odpočty.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách
